Na Rusov padá ropný dážď, Putinova vojna ich bolí čoraz viac. Hrozí im po útokoch Zelenského ekologická katastrofa?

Ukrajinské údery na ruské rafinérie spôsobujú obrovské škody. Čo konkrétne znamenajú posledné útoky v oblasti Uralu a pri Čiernom mori?  

V poslednom čase sú Rusi svedkami skazy na vlastnom území hlavne v mestách Perm a Tuapse. Prvé sa nachádza v rovnomennom regióne na úpätí Uralu, druhé v Krasnodarskom kraji pri Čiernom mori. Ukrajinci útočia s dronmi proti ruským rafinériám, aby znižovali príjmy Kremľa z predaja ropy do zahraničia. Veľká časť peňazí slúži prezidentovi Vladimirovi Putinovi na financovanie invázie, čomu chce ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj zabrániť.

„V noci na 1. mája na ploche morského terminálu v Tuapse vypukol štvrtý požiar od polovice apríla,” upozornil denník Kommersant o dôsledkoch úderov ukrajinských dronov. Oheň sa už podarilo zlikvidovať, s jedným z predchádzajúcich požiarov bojovali hasiči až päť dní. „O rozsahu najnovšieho požiaru sa dá usudzovať podľa toho, že proti nemu nasadili 790 ľudí a 48 kusov techniky,” upozornili noviny Rossijskaja gazeta. Desiatky ľudí žijúcich v blízkosti ohňa evakuovali do miestnych hotelov.

Čítajte aj Obávaný veliteľ poslal Rusom odkaz. Dronové peklo sa má ešte len začať. Vysmial sa Putinovým plánom

Vriaca ropa sa vylilala na ulicu

Až 90 percent ropy, ktorú spracovávajú v Tuapse, smeruje na export. Aktuálne sa však nedá hovoriť o vývoze: tankery sa nevydávajú na plavbu v Čiernom moru, lebo rozsah poškodenia ropnej infraštruktúry je taký veľký, že výrobu museli úplne zastaviť.

Ako pocítili ukrajinské útoky obyvatelia Tuapse? „Bolo vidieť obrovské čierne kúdoly dymu, padal takpovediac ropný dážď a v rieke aj v mori sa objavili ropné škvrny. Počas jedného z požiarov sa vriaca ropa vyliala na ulicu,” napísal server Medusa.

Miestni ľudia pocítili údery o to viac, že rafinéria je fakticky súčasťou mesta, v jej okolí stoja paneláky. Postavili ju už v roku 1929, patrila medzi prvé v celom Sovietskom zväze. Samozrejme, že Tuapse sa odvtedy rozrástlo a takmer pre sto rokmi sa Stalinovi určite ani nesnívalo, že by tamojšia ropná infraštruktúra mohla byť niekedy terčom samovražedných bezpilotných lietadiel s dlhým doletom, o ktorých človek ešte ani netušil.

Hovoria o Čiernom mori v minuom čase

Donedávna pekné piesočné i štrkové pláže vyzerajú na nepoznanie. Pochvalné slová sú minulosťou: „Pláž je výnimočná. Ideálna miesto, kam si vziať svoje najmenšie ratolesti, pretože je pomerne priestranná, nemusíte sa obávať preplnenia,” poznamenala vlani turistka Svetlana Kuznecová vo svojom hodnotení na webovej stránke Beaches-Searcher. Podobne vyznievali ďalšie komentáre, ktoré poukazovali na čistú vodu a vyhovujúce pláže na širokom pobreží. „Teraz obyvatelia Tuapse hovoria o mori v minulom čase – mali sme more,” poznamenal server Fontanka.

Na plážach sa pohybujú stovky robotníkov, medzi nimi aj dobrovoľníci v ochranných kombinézach a s maskami na tvári, ktorí odstraňujú veľké stopy ropy, čo tam spadla, keď sa hustý dym zmiešal s dažďom. Označenie Čierne more sa teraz dá preniesť na Tuapse ako na čierne mesto: „Môj manžel má svetlosivé auto, ale sčernelo,” povedala pre Fontanku obyvateľka Viera (priezvisko neuviedla). „Na pobreží ľudia zbierajú s lopatami čierny kal. Bagre naberali do nákladných áut ropou nasiaknutú vrstvu kamienkov a piesku,” dodala.

„Podľa operačného strediska bolo doteraz zozbieraných a odstránených viac ako 13-tisíc kubických metrov ropných produktov, kontaminovanej pôdy a zmesi oleja s vodou,” konkretizoval denník Rossijskaja gazeta. Ropa unikla aj do rovnomennej rieky v Tuapse, ktorá sa vlieva do Čierneho mora.

Čítajte viac Čistka po škandále v ukrajinskej armáde. Vojaci vychudnutí na kosť museli piť na fronte dažďovú vodu

V meste neexistuje jediný protiletecký kryt

Ďalšia obyvateľka Tuapse, ktorá sa volá Jelena, sa sťažuje na nulovú ochranu civilistov. Zvlášť to platí o tých, čo bývajú v blízkosti rafinérie a exportného terminálu, lebo drony nemusia vždy zasiahnuť svoj cieľ. „V meste neexistuje jediný protiletecký kryt. Suterény viacpodlažných domov sú zaplavené alebo prenajaté ako obchody alebo sklady. Jediné, čo môžete urobiť, je opustiť svoj byt a zísť na prízemie. Ľudia sa cítia byť opustení. Nijaká pomoc,” zdôraznila pre Fontanku.

Ruský ekonóm Alexandr Abramov si netrúfa odhadnúť, ako dlho potrvá, než sa obnoví prevádzka rafinérie s priľahlým terminálom. „Je to ťažké povedať. Môže to trvať dosť dlho. V každom prípade si rekonštrukcia vyžiada veľké investície,” podotkol pre Rossijskuju gazetu.

V Perme možno nebezpečnejšie ako v Tuapse

Rafinéria v Perme, ktorá dokáže ročne spracovať viac ako 13 miliónov ton ropy, funguje od roku 1959. Aj obyvatelia tohto mesta môžu čeliť tzv. ropnému dažďu. „Ochrancovia životného prostredia varujú, že rozsah znečistenia by tu mohol byť ešte horší ako v Tuapse,” podčiarkol server Agentstvo. Navyše kým vyššie zmieňované mesto pri Čiernom mori má len 60-tisíc obyvateľov, naopak, v meste v Permskej oblasti žije viac ako milión ľudí.

Dymový oblak z požiarov v Perme sa už rozprestrel na šírku okolo 120 kilometrov (výhodou Tuapse je to, že znečistenie v ovzduší pri priaznivom prúdení vetra nesmeruje do vnútrozemia, ale nad more). „Vzduch obsahuje rovnako toxické a karcinogénne látky ako v Tuapse. Predovšetkým polyaromatické uhľovodíky vrátane benzénu, čiže karcinogénu I. triedy,” povedal pre Agenstvo odborník na ekológiu Vladimir Slivjak. Uvedené uhľovodíky sú organické zlúčeniny zložené z dvoch alebo viacerých kondenzovaných benzénových jadier, ktoré vznikajú najmä pri nedokonalom spaľovaní organických materiálov.

Vznietilo sa až šesť skladovacích nádrží

Hlavná príčina znepokojenia vyplýva z toho, čo všetko ukrajinské drony v meste na úpätí Uralu zničili: „V Perme sa vznietilo najmenej šesť skladovacích nádrží, z ktorých každá obsahovala 50-tisíc ton ropných produktov, naopak, v Tuapse zhorelo celkovo približne 100-tisíc ton,” upozornilo Agentstvo s tým, že ani Permská oblasť sa nevyhne tzv. ropným dažďom. Čo sa týka samotnej rafinérie,, po ukrajinských úderoch sa znížila jej produkcia o 40 percent.

Oficiálni predstavitelia tohto regiónu zatiaľ tvrdia, že znečistenie ovzdušia nepredstavuje hrozbu pre ľudí. Ich reakcie trochu pripomínajú zľahčovanie nebezpečných situácií v Sovietskom zväze (napríklad si spomeňme na haváriu v Černobyľskej elektrárni, aj keď v tomto prípade sa samozrejme nedá hovoriť o podobnom porovnávaní). „Buďte trpezliví a pracujte,” odkázal vystrašeným obyvateľom Permu jeho primátor Eduard Sosin, čím ich asi nijako nepresvedčil o tom, že sa obávajú bezdôvodne.