Na Slovensko mieri nový lacný reťazec a spor vo fonde na umenie sa vyostruje (denný výber)

Dnešok priniesol aj policajný zásah v Bratislave a napätie vo vzťahoch Ruska a Nemecka.  

Na Slovensko prichádza ďalší lacný reťazec. Vieme, kde otvorí prvú predajňu

Slovenský maloobchod sa rozšíri o nového hráča menom ShockPrice, ktorý patrí do skupiny Modivo. Reťazec sa zameria na predaj značkového tovaru za nižšie ceny a jeho model bude fungovať na princípe často obmieňanej ponuky. Nejde teda o klasický supermarket, ale o takzvaný off-price koncept, ktorý predáva tovar zo starších kolekcií, nadprodukcie či nepredaných zásob.

Prvá slovenská predajňa má vzniknúť v Skalici v rámci rozšírenia obchodného centra Point a otvorenie sa plánuje na november 2026. Výber menšieho mesta naznačuje, že firma nechce cieliť iba na veľké nákupné centrá v krajských mestách, ale skúša aj menšie lokality s dobrou spádovou oblasťou. Slovensko sa tým zaradí medzi prvé zahraničné trhy tejto novej siete po Poľsku.

V sortimente sa majú objaviť odevy, obuv, kozmetika, bytové doplnky, sezónny tovar aj drobné príslušenstvo. ShockPrice vstupuje na trh, kde už silno pôsobia Pepco, Sinsay, KiK či Normal, a jeho úspech bude závisieť najmä od toho, či si získa cenovo citlivých zákazníkov. Prvá prevádzka v Skalici tak bude testom, ako sa nový koncept uchytí mimo domáceho poľského trhu.

Viac informácií nájdete tu:

Odstavení pre neposlušnosť? Šimkovičovej človek František Kornaj má dostať miesto šéfa FPU, kandidáti sa vzdávajú

Vo Fonde na podporu umenia sa vyostril spor po tom, čo ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala z rady dvoch vlastných nominantov. Adriána Tomičová a Peter Grutka tvrdia, že ich odvolanie súviselo s tým, že odmietli podporiť zvolenie Františka Kornaja za riaditeľa fondu. Podľa nich nejde o náhodu, ale o tlak na radu, aby hlasovala podľa očakávaní rezortu.

Kornaj je pritom spájaný s kauzou utajených nahrávok z priestorov fondu, v ktorých hovoril o pokynoch „zhora“ pri rozdeľovaní dotácií. Odvolaní členovia rady upozorňujú aj na vážne podozrenia z možného odpočúvania zamestnancov a členov rady, ktoré podľa nich treba nezávisle vyšetriť. Za týchto okolností by podľa vlastných slov považovali jeho podporu za zradu vlastného svedomia.

Napätie zvyšuje aj vývoj vo výberovom konaní, z ktorého postupne odstupujú ďalší kandidáti. Objavili sa totiž informácie, že víťaz môže byť vopred jasný. Medzitým sa objavila aj správa, že novým členom rady sa stal Milan Sedláček, čo podľa kritikov ešte viac posilňuje podozrenia z politického ovplyvňovania fondu.

Viac informácií nájdete tu:

Polícia spustila veľký zásah v Bratislave. Vyšetruje vážne podozrenia z mravnostnej trestnej činnosti

Bratislavská polícia od štvrtkového rána vykonáva rozsiahly zásah na území druhého mestského okresu. Do akcie sú zapojení policajti z okresného riaditeľstva, pohotovostnej motorizovanej jednotky aj ďalších útvarov krajského riaditeľstva. Zásah súvisí s objasňovaním podozrenia z mravnostnej trestnej činnosti.

Polícia zatiaľ zverejnila len veľmi stručné informácie a detaily k prípadu neuviedla. Dôvodom je procesná situácia a prebiehajúce úkony, ktoré si vyžadujú opatrnosť pri komunikácii s verejnosťou. Už samotný rozsah nasadených síl však naznačuje, že ide o závažný prípad.

Vyšetrovatelia avizovali, že viac informácií poskytnú až vtedy, keď to umožní stav vyšetrovania. Nateraz tak nie je známe, koľko osôb sa zásah týka ani či už došlo k zadržaniam. Prípad bude preto v nasledujúcich hodinách a dňoch pravdepodobne predmetom ďalšieho záujmu verejnosti aj médií.

Viac informácií nájdete tu:

Sme už v skutočnej vojne s Ruskom? Napalm v Prešove, semtex v Nemecku či záhadné požiare v Taliansku

Európske krajiny čoraz častejšie čelia incidentom, ktoré podľa bezpečnostných expertov môžu súvisieť s ruskou sabotážnou kampaňou. Veľkú pozornosť vyvolal prípad z nemeckého letiska Lipsko/Halle, kde dron s náložou Semtexu narazil do ukrajinského nákladného lietadla, no nevybuchol. Podobné podozrenia sa týkajú aj Slovenska, kde bol pri Prešove zmarený pokus o podpaľačský útok napalmom na závod vyrábajúci drony.

Článok upozorňuje, že terčom týchto incidentov sú najmä miesta spojené s výrobou alebo prepravou vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Záhadné výbuchy, požiare a podozrivé útoky sa objavili aj v Taliansku, Bulharsku či Estónsku, pričom vyšetrovatelia v niektorých prípadoch preverujú aj možný zahraničný zásah. Viaceré západné spravodajské služby sa prikláňajú k názoru, že Rusko prechádza od hybridných operácií k fyzickým útokom cez sprostredkovateľov.

Bezpečnostní predstavitelia zároveň varujú, že cieľom nemusí byť len ničenie materiálu, ale aj šírenie strachu a testovanie hraníc NATO. Operácie majú zostať pod prahom, ktorý by vyvolal otvorenú aliančnú odpoveď. Priame dôkazy o napojení na Moskvu však v mnohých prípadoch stále chýbajú, hoci celkový obraz podľa expertov pôsobí čoraz znepokojujúcejšie.

Viac informácií nájdete tu:

Sergej Lavrov: Po zatvorení Ruského domu v Berlíne skončí Goetheho inštitút v Rusku

Rusko oznámilo, že uzavrie pobočky Goetheho inštitútu v Moskve, Petrohrade a Jekaterinburgu. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to prezentoval ako odvetu za rozhodnutie Berlína zatvoriť ruské kultúrne centrum Ruský dom v Berlíne. Spor sa tak ďalej prehlbuje aj v kultúrnej a diplomatickej rovine.

Nemecko pristúpilo k tomuto kroku po tom, čo obvinilo Rusko z pokusu o útok na ukrajinské nákladné lietadlo na letisku Lipsko/Halle pomocou dronu s výbušninami. Berlín sa odvoláva na výsledky vyšetrovania a spravodajských služieb a okrem zatvorenia inštitúcií plánuje aj návrhy na nové sankcie EÚ a tvrdší postup proti ruskej tieňovej flotile.

Moskva všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že Nemecko nepredložilo dôkazy o ruskom pôvode dronu. Lavrov označil nemecký postup za postavený na špekuláciách a dohadoch. Goetheho inštitút pritom patrí k posledným významným nemeckým organizáciám, ktoré ešte v Rusku pôsobia, takže jeho zatvorenie bude mať aj silný symbolický význam.

Viac informácií nájdete tu:

Smeru aj PS sa zastavil prepad, Demokrati padli pod hranicu zvoliteľnosti. Ako vyzerajú prieskumy po lete? (grafy)

Povolebné preferencie po lete ukazujú, že súboj o víťazstvo sa naďalej zužuje najmä na Progresívne Slovensko a Smer. PS sa v priemere pohybuje okolo 19,4 percenta, Smer približne na 17 percentách, pričom obom stranám sa po predchádzajúcom oslabení podarilo zastaviť pokles. Zároveň však platí, že ani jedna z nich už nedosahuje úrovne, na ktorých sa pohybovali v minulosti.

Na treťom mieste sa stabilizovala Republika, ktorá podľa analytikov odčerpáva časť voličov najmä Smeru, ale aj ďalším koaličným stranám. O štvrtú pozíciu zvádzajú tesný boj Hnutie Slovensko, SaS a Hlas, pričom každá z týchto strán prežíva odlišný vývoj. SaS mierne rastie, Hlas skôr stagnuje a hnutie Igora Matoviča sa opiera aj o zlepšenie jeho osobnej dôveryhodnosti.

Najväčší problém majú aktuálne Demokrati, ktorí podľa modelu klesli pod hranicu zvoliteľnosti na približne 4,6 percenta. Pre opozíciu je to dôležitá správa, pretože bez ich vstupu do parlamentu by bolo skladanie alternatívnej väčšiny výrazne ťažšie. Výsledky tak môžu ovplyvniť aj rokovania o prípadnom spájaní opozičných strán pred ďalšími voľbami.

Viac informácií nájdete tu:

Slúžil investičnej mafii: na okrádanie ľudí vás vyškolia za 5 miliónov korún

Rozsiahly rozhovor prináša výpoveď českého manažéra vystupujúceho pod krycou identitou, ktorý pracoval v podvodnom call centre na Ukrajine. Opisuje, ako organizované skupiny cez luxusné kancelárie a profesionálne štruktúry denne oberajú ľudí o úspory pomocou falošných investičných ponúk. Tvrdí, že obeťami neboli najmä dôchodcovia, ale často lekári, právnici, podnikatelia či ľudia vo veku 30 až 50 rokov.

Podľa jeho slov fungoval nábor cez falošné reklamy so zneužitými tvárami známych osobností, ale aj cez nelegálne databázy kontaktov. Kľúčovú rolu zohrávala psychologická manipulácia, tlak na rýchle rozhodnutia a sľuby nereálnych výnosov. Muž opisuje, že až po povýšení pochopil skutočný rozmer podvodu a že za jeho týždňové „zaškolenie“ do vyššej úrovne manipulácie mala konkurenčná skupina dostať až päť miliónov českých korún.

Rozhovor zároveň funguje ako varovanie pre verejnosť. Exmanažér upozorňuje, aby ľudia nikdy neposielali peniaze neznámym maklérom, neverili sľubom o extrémnych ziskoch a boli obozretní pri komunikácii cez WhatsApp či Telegram. Zároveň opisuje aj temné pozadie biznisu vrátane korupcie, vyhrážok rodine a väzieb, ktoré podľa neho umožňovali call centrám dlhodobo fungovať.

Viac informácií nájdete tu: