Na Slovensku máme nový typ dlžníka. Rezignuje na platenie účtov, doplácajú na to firmy
obchodnyregister
2026.05.26.
Pod vplyvom inflácie vzniká nová kategória dlžníka – formálne v poriadku, ekonomicky na hrane. Podľa odborníkov to mení hru pre banky, operátorov, energetiku, segment s nájomným bývaním, ale aj pre štát ako taký.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Legislatíva je pri dlžníkoch nedostatočná, doplácajú na to firmy: Slovenská ekonomika sa v roku 2026 ocitá v kritickom bode. Správanie dlžníkov sa pod vplyvom inflácie mení rýchlejšie, než stíha reagovať legislatíva. V praxi sa tak dlh stáva trvalým nástrojom na prežitie mesiaca až pre desatinu Slovákov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry MNForce pre Asociáciu slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Nejde pritom o krátkodobý výpadok, ale o vznik úplne novej kategórie dlžníka. „Vzniká nová stredná kategória – formálne v poriadku, ekonomicky na hrane. To zásadne mení hru pre banky, operátorov, energetiku, segment s nájomným bývaním, ale aj pre štát ako taký,“ upozorňuje prezident ASINS Martin Musil.
Zmeny v správaní potvrdzujú aj tvrdé dáta. Analýza Národnej banky Slovenska ukázala, že mladé slovenské domácnosti vo veku 16 až 34 rokov reálne schudobneli o 16 percent. Štvrtina slovenských domácností žije od výplaty k výplate a dlh sa stal súčasťou ich bežného fungovania. Najalarmujúcejšia situácia je pritom u mladých ľudí – podľa dát spoločnosti CRIF tvoria 20- až 29-roční až 14,4 percenta všetkých osobných bankrotov.
Problémom je aj skutočnosť, že na tento typ dlžníkov prestávajú fungovať tradičné inkasné nástroje, ako sú telefonáty či písomné upomienky. Tie boli totiž navrhnuté pre ľudí, ktorí sa snažia svoj problém aktívne riešiť.
„S človekom, ktorý prijal dlh ako trvalý nástroj, ako vyjsť s peniazmi, nemôžete komunikovať rovnako ako s tým, kto dlh vníma ako výnimku a problém. Najťažší dlžník v roku 2030 nebude ten, kto nechce zaplatiť. Bude to ten, koho už nebude počuť – dlžník, ktorý nekomunikuje, nereaguje a ktorého situácia je permanentne na hrane,“ varuje Martin Musil s tým, že ľudia pod tlakom inflácie rezignovali na štandardnú platobnú disciplínu.
Dôsledky tejto zmeny už naplno zasiahli podnikateľský sektor. Podľa European Payment Report 2026 prichádza viac ako desatina tržieb slovenských firiem (12,13 percenta) s omeškaním. Slovensko je navyše krajinou, kde inflácia zaťažuje firmy najviac z 20 sledovaných európskych štátov (pociťuje ju 62 percent podnikov, zatiaľ čo priemer Európskej únie je 48 percent).
V praxi to znamená, že z krajiny s relatívne stabilnou platobnou disciplínou sa stávame ekonomikou, kde firmy nedobrovoľne financujú svojich odberateľov – často na úkor vlastných investícií, miezd či rozvoja. Tretina podnikov priznáva, že pre meškajúce platby klientov nedokáže včas zaplatiť vlastným dodávateľom.
„Nie je to len problém morálky jednotlivcov. Je to systémový signál, že kombinácia správania dlžníkov, ekonomických podmienok a legislatívy prestáva byť udržateľná,“ dopĺňa Musil.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) potvrdzuje, že do dočasných problémov sa dnes môže dostať každá firma či občan, no kľúčová je komunikácia. Skutočný problém nastáva, keď dlžník vedome odmieta dialóg. „Ak firma nemá dostatočnú rezervu, môže to narušiť jej cashflow a spustiť reťazovú platobnú neschopnosť v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. To zvyšuje neistotu a negatívne vplýva na celé podnikateľské prostredie,“ uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Inkasný sektor vidí zásadný problém v štátnej legislatíve, ktorú označuje za príliš benevolentnú. Slovenský systém oddlženia končí podľa ASINS v 97 percentách prípadov s nulovým výťažkom pre veriteľa a efektivita exekučného vymáhania v prvom roku klesla len na 4,9 percenta. Podľa viceprezidenta asociácie Pavla Jakubova tak štátna legislatíva fakticky odmeňuje nezodpovedné správanie.
Na tento trend upozorňuje aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. Ak sa drvivá väčšina osobných bankrotov končí bez splatenia dlhov, podnikateľské prostredie sa bude musieť prispôsobiť a reagovať tvrdými preventívnymi opatreniami. „Firmy budú nútené prísnejšie skúmať finančnú situáciu svojich klientov. Vo výsledku to bude znamenať nižšiu dostupnosť tovarov a služieb aj pre tých, ktorí doteraz nemali so splácaním problém,“ varuje Ďurana.
Keďže legislatíva na novú realitu nereaguje, ASINS sa rozhodla pre samoreguláciu a od zajtrajšieho dňa schvaľuje aktualizovaný Etický kódex. Ten zaväzuje členské spoločnosti k striktným pravidlám nad rámec zákona – vrátane nulovej tolerancie nátlaku, primeranej frekvencie kontaktovania a povinnosti jasne informovať dlžníka o možnostiach riešenia.
„Ak chceme, aby slovenské firmy prežili túto vlnu zmien, potrebujeme kombináciu troch vecí – realistickú legislatívu, zodpovedných veriteľov a férové vymáhanie. Na dve z nich vieme ako sektor vplývať už dnes,“ uzatvára viceprezident ASINS Peter Dvornák.
Prorastové opatrenia sa zase odkladajú. Sociálni partneri chcú najprv vidieť paragrafy: Presne pred týždňom v utorok rozposlal Úrad vlády sociálnym partnerom pracovný návrh prorastových opatrení. Odborári a zamestnávatelia sa mali dnes (26. 5.) stretnúť na rokovaní tripartity a rokovať o návrhoch, ktoré vypracovala ministerka hospodárstva Denisa Saková v spolupráci s rezortom financií.
O ďalšom postupe hovoril vo štvrtok samotný premiér Robert Fico. „Na vláde som včera o tomto informoval tak, aby v utorok mohla byť klasická tripartita,“ uviedol Fico minulý týždeň. Návrhy sa podľa neho mali schvaľovať na zajtrajšom výjazdovom rokovaní vlády v Košiciach. Napokon sa termíny odkladajú.
Tripartita tento týždeň nebude, pracovné návrhy totiž ešte nie sú pretavené do podoby konkrétnych legislatívnych návrhov. Predstavitelia odborárov a zamestnávateľov sa preto dohodli, že počkajú na paragrafové znenie týchto opatrení. Minulý týždeň totiž dostali na stôl všeobecné návrhy. Viac si môžete prečítať v článku kolegu Vladimíra Amricha.
Denisa Saková a Robert Fico
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Mýtus o chudobnom susedovi z 90. rokov padol, tvrdé dáta ukazujú pravdu: Predstava o Poľsku ako o chudobnom severnom susedovi, kam sa v 90. rokoch chodilo na trhy do Nového Targu nakupovať lacný textil, je definitívne minulosťou. Ak dnes niekto na Slovensku alebo v Česku stále žije v tomto stereotype, tvrdé ekonomické dáta ho rýchlo vyvedú z omylu. Náš oveľa väčší severný sused prešiel masívnym ekonomickým rozvojom a nielenže úspešne dobieha Európu, ale v mnohých ohľadoch za sebou zanecháva aj nás.
Ako hovorí český ekonóm Miroslav Zámečník, poľský úspech nie je dielom náhody, ale priamym dôsledkom dravosti, strategického plánovania a odvahy riskovať. Ukazuje nám totiž nepríjemné zrkadlo: kým Varšava rástla, Praha a Bratislava začali doplácať na vlastnú skostnatenosť, prebujnenú byrokraciu a strach zo zmien. Viac si môžete prečítať v článku kolegu Martina Odkladala.
Krakov, Poľsko
Zdroj: istock
Premiér Fico ukázal grafy o slovenskom úspechu. Analytici za nimi vidia skrytú pascu: Premiér Robert Fico zvolal minulý týždeň tlačovú konferenciu s jasným odkazom pre verejnosť: slovenská ekonomika funguje dobre a negatívny obraz o jej vývoji je len umelým produktom opozície a médií. Na obranu svojho tvrdenia vytiahol tri starostlivo zvolené ukazovatele – situáciu na trhu práce, ceny energií pre domácnosti a rekordné čísla domácej stavebnej produkcie, ktorá v marci medziročne poskočila o úctyhodných 30 percent.
Na prvý pohľad tieto dáta vytvárajú mimoriadne optimistický obraz. Podľa odborníkov sa za nami však skrýva nejeden háčik. Aktuality.sk oslovili popredných analytikov, ktorí reálne čísla očistili od emócií a zasadili ich do ekonomického kontextu. Odborníci vysvetlili, čo je dôvodom takéhoto výrazného rastu, či ide skôr o ojedinelý výsledok alebo to naozaj naznačuje, že sa slovenskej ekonomike darí, ale aj či sa dá očakávať, že podobným tempom bude rásť sektor stavebníctva aj v nasledujúcom období. Odpovede ekonomických expertov nájdete v tomto článku.
Na Slovensku úraduje podvodný e-shop. Ak ste si z neho objednali tovar, peniaze už zrejme neuvidíte: Občianske združenie E-commerce Slovakia a Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) varujú pred nákupom na internetovom obchode Nouo.sk. Spotrebitelia sa v posledných týždňoch hromadne sťažujú na nedoručený tovar, chýbajúcu komunikáciu a podozrivé správanie prevádzkovateľa. SOI už v tejto súvislosti začala výkon dohľadu.
Problémy e-shopu sa výrazne odzrkadlili aj na recenznom portáli Heureka. Zatiaľ čo spočiatku boli hodnotenia obchodu pozitívne, za posledných 90 dní ho odporúča už iba 42 percent zákazníkov. Najčastejšie sa objavujú sťažnosti na slabú informovanosť o stave objednávok a na to, že tovar nedorazil ani po niekoľkých týždňoch.
Negatívne hodnotenie e-shopu nouo.sk na portáli Heureka
Zdroj: Heureka
Babiša a Pentu kedysi rozdeľovalo mäso, teraz idú spolu stavať v Istrocheme: Český premiér Andrej Babiš si v minulosti s investičnou skupinou Penta veľmi nerozumel. Dôvodom bola ich vzájomná ostrá konkurencia vo výrobe mäsa. Babišova rodina cez zverenecké fondy dodnes ovláda Kostelecké uzeniny, no Penta svoj Mecom predala americkým investorom. Teraz idú obe skupiny prvý krát spolupracovať, informuje Denník E.
Babišova rodina si Pentu prizýva do svojho veľkého developerského projektu, ktorý chystá v areáli bývalej bratislavskej chemičky Istrochem. S firmou Penta Real Estate podpísala dohodu spoločnosť Babišovcov Istrochem Reality, ktorá areál s rozlohou 160 hektárov ovláda. Teraz sa tam ráta s vybudovaním rozsiahlej mestskej štvrte s bývaním aj službami.
Penta v realitách pôsobí dlhšie ako Babišovci a aj vo väčšom rozsahu. Aktivity má nielen na Slovensku, ale aj v Česku a Poľsku. Penta navyše v susedstve Istrochemu už jeden veľký projekt chystá – polyfunkčný súbor Vajnorská za 200 miliónov eur má priniesť zhruba tisíc bytov a jednu kancelársku budovu.
predseda vlády Českej republiky Andrej Babiš 8.1.2026
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Číslo týždňa
Objem nákladnej prepravy realizovanej podnikmi zaregistrovanými na Slovensku v 1. štvrťroku 2026 dosiahol 40,8 milióna ton tovaru, čo predstavovalo medziročný pokles o 9,3 percenta. Išlo o historicky najnižší kvartálny objem nákladnej prepravy. Informuje o tom Štatistický úrad.
Graf týždňa
V prvom štvrťroku 2026 zaznamenala Európska únia (EÚ) obchodný prebytok, pričom vývoz tovaru do krajín mimo EÚ prevýšil dovoz o 12,7 miliardy eur. Hoci sa tento prebytok v porovnaní s posledným štvrťrokom 2025 (keď dosiahol 23,6 miliardy eur) znížil takmer o polovicu, EÚ si udržala kladnú obchodnú bilanciu. Informuje o tom Eurostat.
Vývoj obchodnej bilancie EÚ podľa skupín produktov
Zdroj: Eurostat
Obrázok týždňa
Počet pracujúcich cudzincov sa v apríli vyšplhal na nové maximum presahujúce 151-tisíc. V porovnaní s minulým mesiacom narástol ich počet o takmer 2-tisíc, medziročne až o takmer 37-tisíc. Pracujúci cudzinci pritom končia hlavne na menej kvalifikovaných pracovných pozíciách, o ktoré domáci pracovníci často už nemajú záujem. Zároveň čoraz menej obsadzujú vysoko kvalifikované pozície ako manažéri, technici či špecialisti, informuje Inštitút finančnej politiky.
Zahraničie
Únia sa po rokoch môže rozrásť na ekonomického giganta. Sever sa chce pridať k nám, Briti chcú späť a príde aj na Balkán: V európskej politike desaťročia platilo nepísané pravidlo – časť bohatého severu kontinentu zostávala mimo bruselských inštitúcií, pretože si to jednoducho môže ekonomicky dovoliť.
Nórsko a Island profitovali z výhod jednotného trhu cez Európsky hospodársky priestor (EHP), kým pre nich kľúčové sektory – predovšetkým kontrolu nad lovom rýb – si úzkostlivo strážili doma. Grónsko zasa zostávalo historickým unikátom – dánskou dŕžavou, ktorá z európskeho spoločenstva ešte v polovici 80. rokov dobrovoľne odišla.
Európska únia má vplyv aj na život na Sovensku.
Zdroj: istock
Tento severský status quo sa však teraz mení, aspoň v to dúfajú niektorí nórski i islandskí aktivisti. Tí chcú, aby ich krajiny predsa len prehodnotili svoj vzťah s Úniou a chcú sa k nej pripojiť. Špeciálne Nórsko by Úniu posilnilo výrazne aj ekonomicky, keďže je to v prepočte na obyvateľa jedna z najbohatších krajín planéty. Viac o tejto téme si môžete prečítať v článku kolegu Pavla Štrbu.
Brusel povolil Nemecku kúpiť časť spoločnosti TenneT Deutschland: Európska komisia (EK) schválila vstup nemeckej vlády do prevádzkovateľa elektrickej siete TenneT Deutschland. Navrhovaná akvizícia nevyvoláva žiadne obavy z poškodenia hospodárskej súťaže, oznámila EK v utorok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Nemecká vláda vo februári oznámila, že v rámci úsilia o rozšírenie elektrickej siete v krajine sa stane akcionárom spoločnosti TenneT Deutschland. Holandský materský koncern TenneT Holding v tom čase uviedol, že vláda prostredníctvom štátnej rozvojovej banky KfW zaplatí približne 3,3 miliardy eur a v nemeckej dcére získa podiel 25,1 percenta.
Frankfurt, Nemecko
Zdroj: istock
Holandsko potrebuje 280 miliárd eur navyše na opravy národnej infraštruktúry: Holandsko musí zdvojnásobiť svoj investičný rozpočet na približne 280 miliárd eur, aby dalo do poriadku svoju národnú infraštruktúru. Uvádza sa to v štúdii konzultačnej firmy BCG, uviedli v utorok noviny Financieele Dagblad a internetový denník NL Times, informuje spravodajca TASR.
Konzultačná firma BCG tvrdí, že treba „zdvojnásobiť súčasný investičný priestor“ pre infraštruktúru do roku 2040, pričom hovorí o sume približne 280 miliárd eur. To by malo stačiť na riešenie odloženej údržby infraštruktúry – od ciest až po dátové pripojenia –, a na jej zlepšenie, a aby bolo možné udržať krok s novým technologickým vývojom a požiadavkami.