
Zabudnite na siahodlhé ekonomické analýzy, skutočnú pravdu o našej životnej úrovni odhaľujú až nákupné košíky a odpracované minúty. Porovnali sme ceny z roku 2006, kedy Robert Fico prvýkrát ovládol úrad vlády so sloganom „smerom k ľuďom“, s dnešnou realitou. Pozrite sa, na ktoré položky musíme dnes drieť oveľa dlhšie a kde nám, naopak, vyššie platy a vývoj trhu ušetrili hodiny práce.
Písal sa rok 2006, kedy sa k moci na Slovensku prvýkrát dostal Robert Fico. Presne pred 20 rokmi sa konali parlamentné voľby, v ktorých vyhrala strana Smer. Do predvolebného boja vtedy vyrazil s chytľavým sloganom „smerom k ľuďom“. Po takmer dvoch dekádach plných politických aj ekonomických cyklov je ideálny čas sa pozrieť na tvrdé dáta.
Nechceli sme však robiť siahodlhé analýzy o tom, ako sa celkovo darí, respektíve nedarí slovenskej ekonomike. Išli sme priamo k veci a rovno sme sa pozreli na to, čo ľudí zaujíma najviac – na konkrétne ceny vybraných spotrebných tovarov a reálne mzdy. Skutočne sme si od prvého nástupu Smeru polepšili, alebo nás drahota pritlačila k múru? Pozreli sme sa na to, ako sa zmenili nominálne ceny bežných spotrebných tovarov, a hlavne na to, koľko času na ne musíme dnes v skutočnosti odpracovať.
Čo nám zdraželo najviac?
Ak sa pozrieme čisto na cenovky v obchodoch a na staniciach bez ohľadu na rast našich platov, zistíme, že niektoré položky vystrelili do astronomických výšin. Absolútnym víťazom zdražovania sa stal základný pilier našich stolov a prímestská doprava.
Vybrané spotrebné tovary a služby
Zdroj: ŠÚ SR
Ako môžeme vidieť, najviac utrpeli peňaženky ľudí, ktorí denne dochádzajú prímestskými autobusmi alebo MHD. Cenový skok pri celozrnnom chlebe o viac ako 341 % či zdvojnásobenie ceny čapovaného piva v podnikoch taktiež nikoho nepoteší.