Na zdravší chlieb robíme dlhšie, na smartfón o polovicu menej: 20 rokov s Robertom Ficom a stranou Smer
obchodnyregister
2026.06.17.
Zabudnite na siahodlhé ekonomické analýzy, skutočnú pravdu o našej životnej úrovni odhaľujú až nákupné košíky a odpracované minúty. Porovnali sme ceny z roku 2006, kedy Robert Fico prvýkrát ovládol úrad vlády so sloganom „smerom k ľuďom“, s dnešnou realitou. Pozrite sa, na ktoré položky musíme dnes drieť oveľa dlhšie a kde nám, naopak, vyššie platy a vývoj trhu ušetrili hodiny práce.
Písal sa rok 2006, kedy sa k moci na Slovensku prvýkrát dostal Robert Fico. Presne pred 20 rokmi sa konali parlamentné voľby, v ktorých vyhrala strana Smer. Do predvolebného boja vtedy vyrazil s chytľavým sloganom „smerom k ľuďom“. Po takmer dvoch dekádach plných politických aj ekonomických cyklov je ideálny čas sa pozrieť na tvrdé dáta.
Nechceli sme však robiť siahodlhé analýzy o tom, ako sa celkovo darí, respektíve nedarí slovenskej ekonomike. Išli sme priamo k veci a rovno sme sa pozreli na to, čo ľudí zaujíma najviac – na konkrétne ceny vybraných spotrebných tovarov a reálne mzdy. Skutočne sme si od prvého nástupu Smeru polepšili, alebo nás drahota pritlačila k múru? Pozreli sme sa na to, ako sa zmenili nominálne ceny bežných spotrebných tovarov, a hlavne na to, koľko času na ne musíme dnes v skutočnosti odpracovať.
Čo nám zdraželo najviac?
Ak sa pozrieme čisto na cenovky v obchodoch a na staniciach bez ohľadu na rast našich platov, zistíme, že niektoré položky vystrelili do astronomických výšin. Absolútnym víťazom zdražovania sa stal základný pilier našich stolov a prímestská doprava.
Vybrané spotrebné tovary a služby
Zdroj: ŠÚ SR
Ako môžeme vidieť, najviac utrpeli peňaženky ľudí, ktorí denne dochádzajú prímestskými autobusmi alebo MHD. Cenový skok pri celozrnnom chlebe o viac ako 341 % či zdvojnásobenie ceny čapovaného piva v podnikoch taktiež nikoho nepoteší.
Na čo musíme pracovať dlhšie?
Samotné vyššie číslo na cenovke však nemusí znamenať, že sme schudobneli – od roku 2006 predsa rástli aj mzdy. Pre presnosť sme sa preto pozreli na ceny cez optiku odpracovaného času. Koľko minút musíme stráviť v práci, aby sme si na tieto položky zarobili?
Vybrané spotrebné tovary a služby – zdraženie
Zdroj: ŠÚ SR
Tento prepočet potvrdzuje nepríjemný fakt: celozrnný chlieb a lokálne cestovanie autobusom nás dnes stoja výrazne väčšiu porciu dňa stráveného v práci než pred 19 rokmi. Zaujímavosťou je obyčajný chlieb – jeho cena rástla takmer dokonale ruka v ruke s priemernou mzdou, takže naň pracujeme na minútu presne rovnako dlho.
Čo nominálne zlacnelo?
Nie všetko však išlo iba smerom nahor. Existuje úzka skupina komodít, ktorých cenovky v obchodoch v priebehu rokov reálne klesli, a to aj napriek celkovej inflácii.
Vybrané spotrebné tovary a služby
Zdroj: ŠÚ SR
Železničná doprava na kratšie a stredné vzdialenosti zaznamenala vďaka štátnym zásahom a zmenám taríf pokles nominálnej ceny. Podobne sú na tom milovníci bravčového mäsa či cukru, za ktoré dnes pri pokladni necháme menej eur než v roku 2006.
Kde sme si polepšili najviac?
Skutočný posun v životnej úrovni sa ukáže v momente, keď spojíme pokles cien (alebo ich pomalý rast) s výrazným nárastom priemerných miezd. Na drvivú väčšinu bežných potravín, oblečenia či technológií dnes musíme pracovať menej času v porovnaní s minulosťou.
Vybrané spotrebné tovary a služby – zlacnenie
Zdroj: ŠÚ SR
Tu vidíme jasný triumf technologického pokroku a globalizácie. Kým na smartfón sme v roku 2006 museli odpracovať v priemere vyše 66 hodín, dnes nám stačí necelých 27 hodín. Rovnako masívny prepad času v práci zaznamenali základné potraviny ako bravčové mäso či cukor, ale aj obuv a dlhšie trasy vlakom.
Slogan „smerom k ľuďom“ dostal za tie roky poriadne zabrať. Výsledok nie je čiernobiely. Sú oblasti – najmä prímestské autobusy a zdravšie potraviny (ako celozrnný chlieb) – kde ľudia musia reálne pracovať viac, aby si ich mohli dovoliť. Na druhej strane, pri drvivej väčšine spotrebného tovaru, technológií, oblečenia a mäsa nám dnes na ich nákup stačí odpracovať podstatne menej minút a hodín ako v roku 2006. Životná úroveň sa tak pre väčšinu obyvateľov posunula vpred, hoci za to vďačíme skôr celkovému ekonomickému vývoju a globálnym trendom než politickým sľubom.
(Poznámka – dáta za roky 2006 a 2025 nie sú úplne rovnaké, pretože od januára 2024 ŠÚ SR získava ceny za tovary v odbore potraviny a nealkoholické nápoje z transakčných dát obchodných reťazcov – scanner data. V predchádzajúcich rokoch bola pri spracovaní cien potravín a nealko nápojov použitá iná metodika. Pri prepočte sme vychádzali časového fondu – 160 hodín/mesiac)