Nafta na pumpách trhá rekordy, hoci ropa zlacňuje: Prečo na Slovensku platíme viac a dokedy to potrvá?

Pokles cien ropy na svetových burzách sa nepreniesol do cien na čerpacích staniciach. Slovenskí motoristi platia za naftu opäť o čosi viac.  

Logika nepustí: keď zlacnie základná surovina, malo by zlacnieť aj to, čo sa z nej vyrába. Slovenské čerpacie stanice však potvrdzujú, že toto pravidlo nemožno aplikovať paušálne.

Cena severomorskej ropy Brent síce počas augusta klesla asi o 9 percent, z takmer 94 na približne 86 dolárov za barel, avšak ceny palív na pumpách zamierili opačným smerom. Priemerná cena 95-oktánového benzínu vzrástla medzitýždenne o 2,8 centa (1,7 percenta) na 1,724 eura za liter. Nafta zdražela dokonca až o tri centy (1,6 percenta) a dosiahla úroveň 1,862 eura za liter.

4 fotky v galérii

Priemerné ceny pohonných hmôt

Zdroj: Štatistický úrad

Rekordné rafinérske marže

Paradoxný vývoj, ktorý má priamy vplyv na zdražovanie palív na našich čerpačkách, má podľa odborníkov hneď niekoľko príčin. Prvou z nich je, že ropy je síce vo svete dostatok, no nemá ju kto spracovať.

Svetové rafinérie už dnes idú takmer naplno – približne na 95 až 97 percent svojej kapacity. Keď preto niektorá z nich vypadne, ostatné už nemajú veľký priestor výpadok nahradiť. Na trhu následne chýba hotová nafta, hoci samotnej ropy môže byť dostatok.

Dôsledok takéhoto vývoja je následne viditeľný na takzvaných rafinérskych maržiach, teda rozdiele medzi cenou ropy a cenou hotového produktu – nafty. V USA sa marža pri nafte vyšplhala až na 102 dolárov za barel, čo je viac ako päťnásobok bežného priemeru. „Bezprecedentný nedostatok rafinérskej kapacity na naftu ženie marže rafinérií na rekordné úrovne po celom svete,“ konštatuje ekonóm spoločnosti Finax Patrik Kindl.

Rusko výpadok ešte prehlbuje

Jedným z dôvodov napätia sú problémy ruských rafinérií, ktoré opakovane zasiahli ukrajinské dronové útoky. Rusko zároveň obmedzuje vývoz palív, aby stabilizovalo vlastný trh. Kedysi významný exportér sa tak podľa Kindla stal čistým dovozcom pohonných hmôt, napríklad z Indie. Na svetový trh preto smeruje menej ruskej nafty práve v čase, keď jej už aj tak nie je dosť.

Výpadky však prichádzajú aj odinakiaľ. Export nafty z Perzského zálivu medziročne klesol až o 80 percent a problémy zasiahli rafinérie v Saudskej Arábii či Kuvajte, pričom situáciu komplikuje aj napätie v kľúčovom Hormuzskom prielive. Ponuku zároveň znižuje nižší výkon čínskych rafinérií.

Táto situácia je obzvlášť nepríjemná práve pre Európu, ktorá nedokáže pokryť celú svoju spotrebu nafty z vlastnej výroby, a preto výpadky dodávok pociťuje omnoho intenzívnejšie. „Európa nie je v produkcii nafty sebestačná a musí približne 20 percent spotrebovaného objemu dovážať,“ upozorňuje hovorca Slovnaftu Anton Molnár.