Nahrávka zamiešala boj o Bratislavu, polícia udrela na daňovú chobotnicu a vládna koalícia chystá nové výdavky (denný výber)

Dnes sa určite oplatí neprehliadnuť ani záchranu po deviatich dňoch od katastrofy v Nepále.  

Do boja o primátora Bratislavy zasiahla nahrávka. Podľa Zuzany Šubovej usvedčuje Martina Winklera, že vzal peniaze na kampaň od Zoroslava Kollára

Kampaň pred voľbami primátora Bratislavy zasiahla nahrávka, ktorú poskytla Zuzana Šubová z Pirátskej strany. Podľa nej má dokazovať, že kandidát Martin Winkler napriek predchádzajúcim vyhláseniam prijal peniaze na rozbeh kampane od Zoroslava Kollára.

Winkler doteraz tvrdil, že Kollár finančne jeho kampaň nepodporil a hovoril nanajvýš o príspevku na prieskum verejnej mienky. Na zverejnenej nahrávke však údajne hovorí, že peniaze dostal „pred rokom a pol“ a pomohli mu v prvých mesiacoch kampane, pričom podľa Šubovej malo ísť asi o 40-tisíc eur.

Zoroslav Kollár akékoľvek financovanie poprel a Winkler naznačil, že nahrávka mohla vzniknúť pomocou umelej inteligencie. Kauza tak vstupuje do ostro sledovaného súboja o vedenie hlavného mesta pred komunálnymi voľbami plánovanými na 24. októbra 2026.

Viac informácií nájdete tu:

„Aký je dnes deň?“ pýtal sa po záchrane. V zaplavenom tuneli v Nepále prežil neuveriteľných deväť dní

V Nepále sa po deviatich dňoch podarilo zachrániť dvojicu pracovníkov uväznených v zaplavenom tuneli vodnej elektrárne Trishuli 3A. Muži prežili v hĺbke približne 170 metrov po ničivých bleskových povodniach, ktoré zasiahli hydroenergetické projekty v Himalájach.

Prvým zachráneným bol Sanjay Šah, ktorý po vytiahnutí z tunela dezorientovane položil otázku: „Aký je dnes deň?“ Podľa vlastných slov sa v čase katastrofy snažil pomôcť ostatným a práve to mu zabránilo včas uniknúť, pričom dlhé dni v podzemí prečkal aj vďaka modlitbám a komunikácii s ďalšími uväznenými.

Záchranné akcie však pokračujú, pretože úrady sa obávajú, že v tuneloch zostávajú desiatky až stovky ľudí. Povodne si už vyžiadali najmenej 1287 obetí a stovky pracovníkov z viacerých projektov sú stále nezvestné.

Viac informácií nájdete tu:

Stratená voda pod Tatrami. Vodárne vysvetľujú investičný dlh aj kapacity na prídel

Pod Tatrami sa podľa kontrol z podzemných sietí stráca približne každý tretí liter pitnej vody, čo otvorilo debatu o stave vodárenskej infraštruktúry. Podtatranská vodárenská spoločnosť tvrdí, že za problémom nie je len technický stav potrubí, ale aj dlhodobý investičný dlh, cenová regulácia a nastavenie prevádzkového modelu.

Majetok vodární vlastnia mestá a obce cez PVS, kým samotnú prevádzku a predaj vody zabezpečuje súkromná spoločnosť PVPS. Kritici upozorňujú, že tržby tečú cez prevádzkovateľa, zatiaľ čo náklady na obnovu sietí ostávajú na samosprávach, pričom regulácia cien vody zároveň neumožňuje plne pokryť reálne náklady na obnovu.

Vodárne odmietajú, že by siete boli v havarijnom stave, no priznávajú limity pri rozvoji regiónu aj pri čistení odpadových vôd. Najmä v okolí Popradu a Vysokých Tatier narážajú na rastúci tlak developerských projektov a sezónne výkyvy, preto už samosprávam rozdelili kapacity pre ďalší rozvoj prakticky na prídel.

Viac informácií nájdete tu:

Polícia zasiahla proti medzinárodnej daňovej chobotnici a zaistila majetok za 16 miliónov eur

Vyšetrovatelia z Úradu boja proti organizovanej kriminalite posunuli dopredu rozsiahly prípad finančnej kriminality s medzinárodným presahom. Obvinenie vzniesli voči deviatim osobám a jednej firme, ktoré mali dlhodobo legalizovať nelegálne príjmy cez sieť účtov a podnikateľských subjektov.

Podľa polície podozriví presúvali peniaze tak, aby zakryli ich pôvod, a následne ich investovali do cenných papierov, nehnuteľností a ďalších aktív. Vyšetrovanie naznačuje, že ide len o časť oveľa širšej daňovej trestnej činnosti, pri ktorej škody zatiaľ odhadujú na viac než 26 miliónov eur.

Na prípad dohliada Európska prokuratúra a na jej pokyn už úrady zaistili majetok v hodnote približne 16 miliónov eur. Samotná suma doteraz zdokumentovaných „prepraných“ peňazí dosahuje minimálne 2,9 milióna eur, pričom vyšetrovanie naďalej pokračuje.

Viac informácií nájdete tu:

Primark masívne expanduje v okolitých krajinách. Zaujímalo nás, či pridá predajňu aj na Slovensku

Módny reťazec Primark zrýchľuje expanziu v strednej a východnej Európe a nové predajne otvára v Poľsku, Rumunsku aj Česku. Na Slovensku však zatiaľ zostáva iba pri jednej pobočke v Bratislave, hoci firma pripúšťa, že v regióne stále hľadá ďalšie príležitosti na rast.

Bratislavská predajňa otvorená v roku 2023 už firme začala zarábať. Primark Slovakia dosiahol v roku 2025 tržby 17,76 milióna eur a zisk približne 782-tisíc eur, čo bol jeho prvý ziskový rok na slovenskom trhu.

Otázkou zostáva, či sa značka pustí do ďalšej expanzie aj doma, najmä pod tlakom konkurencie. Výrazne ju totiž tlačí najmä Sinsay, ktorý už zaplnil Slovensko viac než stovkou predajní a ťaží aj z výhody plnohodnotného online predaja.

Viac informácií nájdete tu:

Štátna kasa krváca, no koalícia chystá štedré darčeky. Kto si má čoskoro finančne prilepšiť?

Koaliční poslanci prichádzajú s viacerými návrhmi nových dávok a vyšších príspevkov v čase, keď štát zápasí s vysokým deficitom. Po oznámenom zrušení transakčnej dane tak pribúdajú ďalšie opatrenia, ktoré by mohli zhoršiť stav verejných financií o viac než 80 miliónov eur.

SNS navrhuje jednorazový príspevok 500 eur pri prvom manželstve, vyššiu podporu pre rodičov prvákov a viac peňazí pre Fond na podporu umenia. Hlas chce zvýšiť príspevky pri narodení dieťaťa a zároveň odpustiť daň z príjmov matkám so štyrmi a viac deťmi, čo by samo o sebe znamenalo výpadok približne 47,5 milióna eur.

Analytici upozorňujú, že väčšina týchto opatrení je plošná a chýba jej adresnosť aj jasný cieľ. Podľa ekonóma Radovana Ďuranu vláda namiesto konsolidácie opäť rozširuje sociálne transfery bez toho, aby presvedčivo vysvetlila ich prínos.

Viac informácií nájdete tu:

Sektárska kauza v Česku má aj slovenskú stopu

Česká polícia obvinila šéfa tamojšej pobočky hnutia AllatRa Dušana Valečka zo šírenia nenávisti voči novinárom. Podľa Seznam Zpráv vo videách na YouTube tvrdil, že médiá a konkrétni reportéri manipulujú ľudí, používajú „nacistické metódy“ a nesú podiel viny aj na atentáte na Roberta Fica.

Prípad má aj výraznú slovenskú stopu, pretože podnetmi okolo AllatRy a projektu Tvorivá spoločnosť sa zaoberali aj slovenské orgány. Do pozornosti sa opäť dostala aj bývalá prokurátorka Lucie Pavlaninová, ktorá v minulosti pri vyšetrovaniach spojených s týmto hnutím sama prezentovala konšpiračné tvrdenia o ovládaní mysle, médiách či psychotronických zbraniach.

Kauza zároveň znovu otvára otázku, ako hlboko prenikli podobné presvedčenia do časti inštitúcií. Novinárka Kristína Ciroková upozorňuje, že podobné výroky môžu pôsobiť nebezpečne, pretože ich niektorí ľudia berú vážne a môžu ich pretaviť do reálnych hrozieb voči novinárom či kritikom sekty.

Viac informácií nájdete tu: