Francúzsko čakajú prezidentské voľby až o rok, no už dnes vyvolávajú obavy v Bruseli aj v NATO. Prieskumy totiž naznačujú scenár, v ktorom by sa do druhého kola mohli dostať kandidáti krajnej pravice a krajnej ľavice, pričom jeden z nich otvorene hovorí o odchode krajiny z Aliancie.
Aj keď prezidentské voľby vo Francúzsku sa konajú až o rok, posledné prieskumy vyvolali obrovské obavy v tejto kľúčovej krajine EÚ a znepokojenie aj v NATO. Prieskumy totiž naznačujú, že s veľkou pravdepodobnosťou sa v druhom kole prezidentských volieb stretnú dva extrémy.
Na jednej strane radikálna pravica zo strany Marine Le Pen, ktorú zatiaľ bude zastupovať hviezda extrémnej pravice a francúzskeho TikToku Jordan Bardella, na druhej strane je krajne ľavicový politik Jean Luc Mélenchon, ktorý bojuje za pracujúcu triedu, no obavy vyvoláva jeho postoj k NATO. Mélenchon totiž vyhlásil, že ak sa stane prezidentom, Francúzsko vystúpi z NATO.
Francúzsko je kľúčovou európskou krajinou v NATO a aj pri možnom oslabení angažovanosti USA v Európe predstavuje dôležitého hráča v oblasti jadrového odstrašenia a zároveň patrí medzi hlavných podporovateľov Ukrajiny. Okrem Francúzov vlastnia jadrové zbrane spomedzi európskych členov už len Briti.
Obavy z možného posunu Francúzska v otázkach bezpečnosti pritom neskrývajú ani niektorí francúzski politici. Socialistická senátorka Helen Conway Mouret pre Aktuality.sk
Najnovšie prieskumy zároveň naznačujú rast podpory pre Mélenchona, ktorý sa podľa niektorých meraní dostáva do tesného súboja o druhé miesto s bývalým premiérom Édouardom Philippom.
Práve jeho považujú za jedného z hlavných kandidátov politického stredu po blížiacom sa odchode Emmanuela Macrona z Elyzejského paláca. Súčasný prezident totiž už kandidovať nemôže, keďže vykonával svoju funkciu v dvoch obdobiach po sebe, čo je limit francúzskej ústavy.
Macronov tábor sa nevie zjednotiť
Rast podpory krajne pravicových a krajne ľavicových kandidátov však nie je len dôsledkom ich úspešných kampaní. Časť analytikov upozorňuje, že za súčasnou situáciou stojí aj kríza politického stredu, ktorý dominoval francúzskej politike počas éry Emmanuela Macrona.
Macron už po dvoch mandátoch kandidovať nemôže a jeho politický tábor zatiaľ nedokázal nájsť prirodzeného nástupcu. O priazeň podobných voličov sa uchádza viacero kandidátov vrátane bývalého premiéra Édouarda Philippa či ďalšieho Macronovho expremiéra Gabriela Attala. Namiesto spájania síl však medzi nimi rastie rivalita, ktorá podľa francúzskych pozorovateľov oslabuje šance stredu postúpiť do druhého kola.
Práve rozdrobenosť stredu sa v posledných týždňoch stala jednou z hlavných tém francúzskej politiky. Viaceré prieskumy totiž naznačujú, že ak bude kandidovať príliš veľa podobných kandidátov, hlasy umiernených voličov sa rozdelia a cestu do druhého kola si nájdu Bardella a Mélenchon. Analytici preto hovoria o paradoxnej situácii, v ktorej najväčšou hrozbou pre stred nie sú extrémy, ale jeho vlastná neschopnosť zjednotiť sa.
Neistotu zvyšuje aj fakt, že o prezidentský palác má záujem nezvyčajne vysoký počet politikov naprieč politickým spektrom. Zatiaľ sa ku kandidatúre na francúzskeho prezidenta hlási okolo 30 ľudí, z čoho väčšinou sú muži. Necelý rok pred voľbami preto vo Francúzsku stále nie je jasné, kto sa stane hlavným kandidátom umiernených síl, ktoré by mohli zabrániť súboju dvoch politických extrémov.
Prečítajte si tiež:
Bardella ako náhradník, Le Penová stále bojuje o návrat
Hoci sa v prieskumoch najčastejšie objavuje meno Jordana Bardellu, pôvodnou favoritkou Národného združenia bola Marine Le Penová. Dlhoročná líderka francúzskej krajnej pravice však čelí právnym problémom, ktoré môžu ovplyvniť jej účasť v prezidentských voľbách. Le Penová sa voči rozhodnutiu súdu odvolala a naďalej tvrdí, že jej politická kariéra sa neskončila.
Vlani vyniesol trestný súd v Paríži rozsudok v prípade týkajúcom sa využívania fiktívnych parlamentných asistentov jej stranou. Súd uznal Marine Le Penovú za vinnú zo sprenevery a z napomáhania a podnecovania k zneužívaniu verejných prostriedkov. Predsedníčka RN bola odsúdená na štyri roky väzenia, z ktorých dva sú podmienečné, pokutu 100 000 eur a päťročný zákaz výkonu verejnej funkcie s okamžitou platnosťou, napriek tomu, že Le Penová oznámila, že sa proti rozsudku odvolá.
Marine Le Penová na súde v Paríži
Zdroj: reuters
Práve preto sa do popredia dostáva 30-ročný Jordan Bardella, ktorý sa v posledných rokoch stal najvýraznejšou tvárou strany. Predseda Národného združenia si získal popularitu najmä medzi mladšími voličmi a na sociálnych sieťach, kde patrí medzi najsledovanejších francúzskych politikov. V prípade, že Le Penová nebude môcť kandidovať, práve on by mal prevziať úlohu hlavného kandidáta krajnej pravice.
Národné združenie sa v posledných rokoch snaží zbaviť povesti radikálneho hnutia a osloviť širšie vrstvy voličov. Kým kedysi bola strana spájaná najmä s ostrou kritikou Európskej únie a NATO, dnes sa sústreďuje predovšetkým na otázky migrácie, bezpečnosti a životných nákladov.
Zmenu možno pozorovať aj v postojoch strany k Rusku a NATO. Marine Le Penová ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu viackrát vyjadrovala obdiv k Vladimirovi Putinovi a Národné združenie patrilo medzi politické sily, ktoré presadzovali užšie vzťahy s Moskvou. Po vypuknutí vojny sa však rétorika strany zmiernila. Bardella aj Le Penová dnes inváziu odsudzujú a už nehovoria o odchode Francúzska z NATO.
Naďalej sú však kritizovaní za ich pragmatický postoj k Rusku, a sú označovaní za politikou so silnou pro- ruskou rétorikou, ktorí sa pripájajú k európskym populistom ako Wilders z Holandska, či bývalý maďarský premiér Orbán.
Pravicový extrémista Bardella
Zdroj: Reuters
Mélenchon chce odchod z NATO
Ak sa Jordan Bardella snaží zmierňovať obavy z postojov svojej strany k NATO, Jean Luc Mélenchon ide opačným smerom. Líder krajne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko dlhodobo presadzuje vystúpenie krajiny zo Severoatlantickej aliancie a tvrdí, že Francúzsko by malo viesť nezávislejšiu zahraničnú politiku mimo vojenských štruktúr vedených Spojenými štátmi.
Mélenchon patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov francúzskej ľavice. Podporu nachádza najmä medzi časťou pracujúcej triedy, mladšími voličmi a obyvateľmi veľkých miest. Kritici mu však vyčítajú kontroverzné postoje k zahraničnej politike, najmä v otázkach NATO, Ukrajiny či Blízkeho východu.
Jeho návrh na vystúpenie z NATO by znamenal jeden z najväčších obratov vo francúzskej zahraničnej politike za posledné desaťročia. Francúzsko síce v minulosti za prezidenta Charlesa de Gaulla opustilo integrované vojenské velenie Aliancie, členom NATO však zostalo.
Do vojenských štruktúr sa krajina vrátila až v roku 2009 za prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Rozdiel medzi ideou de Gaulla a súčasného ľavicového politika Mélenchona, je že zatiaľ čo Francúzi do roku 2009 boli stále súčasťou aliancie, Mélenchon chce úplne z tejto aliancie odísť.
Francúzsky ultraľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon.
Zdroj: TASR
Senátorka varuje pred extrémami
Možnosť, že sa do druhého kola prezidentských volieb dostanú kandidáti krajnej pravice a krajnej ľavice, znepokojuje aj časť francúzskej politickej reprezentácie. Socialistická senátorka Helen Conway Mouret pre Aktuality.sk uviedla, že sa osobne snaží zabrániť tomu, aby sa k moci dostali politické sily z okrajov politického spektra.
„Osobne sa snažím zabezpečiť, aby sa k moci nedostala extrémna pravica ani extrémna ľavica,“ povedala. Podľa nej by Francúzsko nemalo opúšťať NATO, ale naopak zohrávať aktívnu úlohu pri jeho reforme. „Neexistuje absolútne žiadny dôvod, prečo by Francúzsko, ktoré je významným hráčom, malo vystúpiť z vojenskej organizácie, ktorá funguje,“ dodala.
Senátorka zároveň pripomenula, že Francúzsko patrí medzi kľúčových členov Aliancie a spolu s ďalšími európskymi krajinami má záujem zachovať mier a stabilitu na kontinente. Práve preto považuje debaty o vystúpení z NATO za krok nesprávnym smerom.
Helen Conway Mouret- Francúzska senátorka
Zdroj: Facebook