Najoptimistickejší Zelenskyj za posledné mesiace: Európa našla zhodu, nemecký kancelár neskrýval úľavu (zahraničný výber)
obchodnyregister
2026.04.24.
Lídri na Cypre schválili masívnu pôžičku pre Ukrajinu a nový balík sankcií, no pri rozširovaní Únie, spoločnej obrane aj budúcom rozpočte hľadali jednotu márne.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí a aj niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravila redaktorka zahraničného oddelenia Barbora Libayová.
V tomto výbere sa pozrieme na aktuálne dianie vo svete, ktoré sa už posledných niekoľko mesiacov točí najmä okolo amerického prezidenta Donalda Trumpa. A zatiaľ čo sa európski lídri na Cypre snažia nájsť zhodu o vlastnej bezpečnosti a rozširovaní Únie, na Blízkom východe a v Indickom oceáne pokračujú americké námorné blokády a diplomatický nátlak.
Rýchle oslavy a ťažké ráno
Aj keď sa začalo uvoľnenou atmosférou, rýchlo nastúpila tvrdá realita. Dvojdňový samit lídrov EÚ v cyperskom letovisku Ayia Napa síce priniesol dlho očakávaný prelom, no zároveň poukázal na pretrvávajúce trhliny.
Dobrou správou bolo definitívne schválenie masívnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, ako aj odobrenie v poradí už 20. balíka sankcií proti Rusku. K dohode prispel fakt, že Slovensko a Maďarsko stiahli svoje doterajšie vetá.
Zmena dynamiky bola citeľná najmä po tom, čo dlhoročný európsky obštrukcionista Viktor Orbán po drvivej volebnej porážke z európskej scény odchádza. Nemecký kancelár Friedrich Merz pri príchode na samit neskrýval úľavu a uviedol, že je „veľmi vďačný“ za to, že finančná pomoc bola s definitívnou platnosťou schválená.
Maďarský premiér Viktor Orbán pri rozhovore s tlačou po príchode na summit lídrov Európskej únie v Bruseli v Belgicku 19. marca 2026.
Zdroj: REUTERS/Yves Herman
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa na rokovaniach zúčastnil, pôsobil podľa prítomných diplomatov najoptimistickejšie za posledné mesiace. Uviedol, že peniaze sú kľúčové pre posilnenie domácej produkcie dronov, systémov elektronického boja a na rekonštrukciu energetickej siete pred ďalšou zimou.
Na lídrov bezprostredne po prípitku čakali aj ďalšie výzvy. Patrí medzi ne napríklad debata o rozširovaní EÚ. Kým francúzsky prezident Emmanuel Macron a estónsky premiér Kristen Michal volajú po zrýchlení prijatia Ukrajiny a Moldavska a stanovení presného harmonogramu, chorvátsky premiér Andrej Plenković tieto očakávania krotí. Vstup Kyjeva do roku 2027 označil za nerealistický, pričom poukázal na šesťročné prístupové rokovania vlastnej krajiny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prichádza na dvojdňový neformálny summit lídrov členských štátov Európskej únie (EÚ) v prístave Agia Napa na Cypre vo štvrtok 23. apríla 2026.
Zdroj: AP Photo/Petros Karadjias
Ďalšou z tém bola aj spoločná obrana. Cyperský prezident Nikos Christodoulides, ktorého krajina už pocítila dopady vojny s Iránom prostredníctvom útokov dronov Šáhid, sa snažil presadiť vytvorenie operačného plánu pre článok 42.7 – doložku o vzájomnej obrane EÚ. Diskusia o reálnom pláne sa však podľa diplomatov takmer vôbec nerozbehla a pozornosť sa rýchlo presunula na ceny energií.
A témou bol aj nový rozpočet. Predseda Európskej rady António Costa stál pred náročnou úlohou odblokovať rokovania o novom sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2028 – 2034. Európska komisia požaduje masívny rozpočet vo výške približne dvoch biliónov eur, kým doterajší návrh bol 1,8 bilióna. To naráža na odpor členských štátov, ktoré zápasia s vlastnými finančnými deficitmi. Finálna dohoda sa očakáva do konca roka 2026.
Lídri si tak na Cypre uvedomili, že absencia Viktora Orbána pri rokovacom stole automaticky neznamená konsenzus. To potvrdil aj belgický premiér Bart De Wever, keď pripomenul, že v Európe je stále dostatok lídrov s odlišnými predstavami o budúcnosti bloku.
Prečítajte si tiež:
(Ne)úspešná námorná blokáda
Konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom sa po ôsmich týždňoch pretransformoval do ekonomickej a námornej vojny. USA pokračujú v tvrdej línii – Pentagon potvrdil, že americké sily v Indickom oceáne vykonali takzvanú námornú interdikciu a vstúpili na palubu sankcionovanej lode M/T Majestic X, ktorá prevážala iránsku ropu.
Americká blokáda námornej dopravy do a z iránskych prístavov trvá od 13. apríla. Prezident Donald Trump navyše vydal americkému námorníctvu nekompromisný rozkaz strieľať bez váhania na akékoľvek lode, ktoré by sa pokúšali klásť míny v strategickom Hormuzskom prielive. Trump verejne tvrdí, že blokáda je „stopercentne účinná“ a že iránska ekonomika krváca.
Lode a člny v Hormuzskom prielive pri pobreží Musandamu, ilustračné foto.
Zdroj: reuters
Eskalácia v Hormuzskom prielive
Realita na vode je však zložitejšia. Iránske námorné sily napríklad zadržali v prielive dve nákladné lode MSC Francesca a Epaminondas, hoci grécke úrady stratu kontroly nad druhou menovanou popreli. Teherán zase začal vyberať mýto od lodí za prechod Hormuzským prielivom.
Zatvorenie tohto kľúčového uzla, cez ktorý prúdi 20 percent svetových zásob ropy, už vyvolalo prudký nárast cien energií a obavy z nedostatku leteckého paliva v Európe.
Prečítajte si tiež:
Situácia preto znepokojuje aj európskych lídrov. Lotyšská premiérka Evika Siliņa na margo energetickej krízy varovala, že súčasné nástroje Európskej komisie na boj s infláciou a cenami palív nebudú stačiť a Európa musí aktívne hľadať nové riešenia. Izrael medzitým čaká na „zelenú od USA“, pričom minister obrany Jisrael Kac sa vyjadril, že Izrael je pripravený vrátiť Irán do „doby kamennej“.
Libanon: Krehké prímerie a tlak na dohodu
A kým v Zálive vládne napätie, na fronte medzi Izraelom a libanonským Hizballáhom svitla mierna nádej. Počas stretnutia v Bielom dome sa podarilo predĺžiť krehké prímerie o ďalšie tri týždne. Americký prezident Donald Trump hostil izraelského veľvyslanca Jechiela Leitera a libanonskú veľvyslankyňu Nadu Moawadovú, pričom vyhlásil, že existuje „obrovská šanca“ na uzavretie mierovej zmluvy ešte tento rok.
Atmosféra vo Washingtone bola formálne optimistická – Trump dokonca hovoril o tom, že chce urobiť „Libanon opäť skvelým“ v zmysle vlastného Make America Great Again (MAGA).
Prečítajte si tiež:
Realita priamo na Blízkom východe je však iná. Len deň pred ohlásením predĺženia prímeria zažil Libanon najkrvavejší deň od jeho zavedenia. Izraelské nálety zabili na juhu krajiny troch ľudí, vrátane novinárky Amal Khalilovej. Izraelská armáda zasa čelila raketovým útokom a dronom zo strany Hizballáhu.
Smútiaci reagujú na rakvu novinárky Amal Khalil, ktorá bola v stredu zabitá pri izraelskom útoku, počas jej pohrebu v Baisariyeh v Libanone 23. apríla 2026.
Zdroj: REUTERS/Aziz Taher
Izrael v súčasnosti okupuje bezpečnostnú zónu siahajúcu päť až desať kilometrov dovnútra libanonského územia. Kľúčovým bodom rozporu zostáva prístup k Hizballáhu. Kým izraelská strana požaduje jeho úplné vykorenenie, Libanon žiada stiahnutie izraelských vojsk a dohodu o hraniciach. Trump zároveň prekvapivo vyzval Libanon, aby zrušil zákony zakazujúce normalizáciu vzťahov s Izraelom, čo je v kontexte súčasnej blízkovýchodnej politiky mimoriadne ambiciózna požiadavka.
Trumpova hra o čas v tieni volieb
Celá táto geopolitická hra sa momentálne odvíja od jednej zásadnej otázky: Kto vydrží dlhšie? Prezident Trump sa snaží presvedčiť Teherán aj americkú verejnosť, že on časový tlak necíti. „Ja mám všetok čas na svete, ale Irán nie. Nesúrte ma,“ odkázal Trump kritikom.
Pod povrchom tohto postoja však buble silný tlak. Vojna trvá už takmer osem týždňov, hoci Biely dom pôvodne sľuboval operáciu na štyri až šesť týždňov. Do novembrových volieb do Kongresu ostáva menej než sedem mesiacov a čísla pre administratívu nie sú priaznivé.
Americký prezident Donald Trump sa rozpráva s médiami pri odchode z Bieleho domu do Las Vegas, 16. apríla 2026.
Zdroj: REUTERS/Jessica Koscielniak
Podľa nedávneho prieskumu CBS News/YouGov iba 25 percent Američanov považuje vojnu za strategický úspech. A hoci sú americké straty na životoch s 13 padlými vojakmi zatiaľ relatívne nízke, amerických voličov čoraz viac začínajú trápiť ekonomické dopady vo forme drahého benzínu.
Irán podľa mnohých analytikov využíva stratégiu asymetrickej vojny. Nepotrebuje Spojené štáty vojensky poraziť. Stačí mu konflikt natoľko predražiť a predĺžiť, aby zlomil americkú politickú vôľu. Kým Trump vníma úspech cez prizmu ekonomickej prosperity a verí, že blokáda Teherán donúti ku kapitulácii, iránski lídri, formovaní desaťročiami sankcií a osemročnou vojnou s Irakom v 80. rokoch, sú nastavení inak.
Zostáva tak otázkou, či Trumpove slová o dostatku času odzrkadľujú premyslenú stratégiu, alebo len snahu vyhnúť sa kritike z neúspechu vo vojne, ktorú nemožno jednoducho a najmä rýchlo vyhrať.
Fotografia týždňa:
Na rakvu novinárky Amal Khalil, ktorá bola v stredu zabitá pri izraelskom útoku, hádžu kvety smútiaci počas jej pohrebu v Baisariyeh v Libanone 23. apríla 2026.
Zdroj: REUTERS/Aziz Taher
Čo nás ešte čaká:
- Pokračuje dvojdňový neformálny samit Európskej únie. Slovensko zastupuje premiér Robert Fico.
- Francúzsky prezident Emmanuel Macron navštívi Grécko. Stretne sa s premiérom Kyriakosom Mitsotakisom a prezidentom Konstantinosom Tasulasom.
- Vlády Kolumbie a Holandska sú hostiteľmi prvej medzinárodnej konferencie o postupnom ukončení využívania fosílnych palív. Zúčastnia sa na nej v Kolumbii zástupcovia 45 krajín, občianskej spoločnosti, domorodých komunít, akademici a experti.
- Stanislav Přibyl bude v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha slávnostne uvedený do funkcie pražského arcibiskupa.
- Na Západnom brehu Jordánu sa uskutočnia komunálne voľby.
- 40. výročie katastrofy v Černobyľskej jadrovej elektrárni na Ukrajine.
- Štart nákladnej lode Progress MS-34 so zásobami pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).