Bitka pri Rozhanovciach bola najväčšou od mongolského vpádu do Uhorska.
Pred 714 rokmi došlo k udalosti, ktorá neskôr katapultovala Košice medzi najvýznamnejšie mestá Uhorska. V prvých rokoch 14. storočia spôsoboval rod Omodejovcov Košičanom mnohé príkoria. Dokonca sa odvážili siahnuť aj na majetky kráľa či iných šľachtických rodov.
Silný nepriateľ dokázal odraziť aj Mongolov
Práve to vyústilo do neskorších udalostí, ktoré mali dramatický priebeh. Košice sa vzbúrili, vďaka hradbám a stovkám ozbrojencov ale neboli pre Omodejovcov ľahkým protivníkom. Pre úplnosť treba dodať, že Omodejovci mali v okolí mesta viacero vetiev, ktoré vlastnili územia a hrady – nielen sídelný Gönc, Amadevár, ale aj Kysak či Obišovce. Ovládali prakticky celé územie dnešného východného Slovenska, ako aj ďalšie oblasti v súčasnom severovýchodnom Maďarsku.
Len pre zaujímavosť, podľa viacerých domnienok dokonca aj hrádok Púch (Herľany/Kamenica) postavil „načierno“, teda bez povolenia kráľa, tiež ktosi z Abovcov. To len naznačuje, že boli silným a mocným rodom. Dokonca až takým silným, že druhý vpád Tatárov – Mongolov do Uhorska v roku 1285 nebol pre nich takou pohromou. Aba Omodej nápor veľkého oddielu – zhruba polovice mongolskej armády – so svojím vojskom odrazil.
Aj preto bolo trúfalosťou Košičanov, keď v septembri 1311 Abu Omodeja práve pri návšteve Košíc zabili. Kvôli objektívnosti treba dodať, že to bola pasca, ktorú pripravili Košičania spolu s kráľom Karolom Róbertom z rodu Anjou. Iróniou je, že Omodejovci boli najprv panovníkovými prívržencami, no svojimi činmi si ho znepriatelili.
Kráľ mal väčšie straty, napriek tomu vyhral
Spomínaného 5. septembra 1311 vošiel Omodej s časťou svojej rodiny a inými, či už podriadenými, alebo spriaznenými predstaviteľmi šľachtických rodín nič netušiac do Košíc. Košičania nemali ani náhodou v úmysle odovzdať svoje mesto do rúk Omodejovcov a stalo sa, čo sa stalo. Ako už bolo spomenuté, Omodeja zabili a zvyšných mužských členov šľachtických rodín držali v zajatí. V tých časoch to bola neslýchaná vec, že „obyčajní“ mešťania vztiahli ruky na vysoko postavených príslušníkov šľachty. Potom už nabrali udalosti rýchly spád, ktorý vyústil do bitky pri Rozhanovciach.
Košičanom nebolo všetko jedno. Podľa odhadov historika Ondreja Halagu v knihe Počiatky Košíc a zrod metropoly poskytli kráľovi na rozhodujúcu bitku približne 1 500 ozbrojencov. Zhruba raz toľko ich mohlo byť v kráľovom vojsku. Vrátane jazdcov a pešiakov, ktorých mu poskytli spišskí Sasi, resp. Levočania a Spišiaci. Samotná bitka pri Rozhanovciach sa 15. júna 1312 odohrala na svahoch Košickej hory, najmä nad katastrom obcí Hrašovík a Beniakovce. Celkovo sa jej podľa odhadov historikov na oboch stranách zúčastnilo 8 – 10-tisíc vojakov.
Bitke pri Rozhanovciach je venované aj malé múzeum. Je umiestnené v historickej budove obecného úradu v Rozhanovciach.
Ondrej Halaga sa pozastavuje nad paradoxom. „Historici sa zhodli s názorom kroník, že bitka 15. júna 1312 bola najkrvavejšia v Uhorsku od čias Tatárov a že víťaz nechal na bojovom poli viac obetí ako porazení,“ zhodnotil Halaga na základe historických záznamov.
Faktom je, že Omodejovci stavili všetko na jednu kartu. Postavili taktiku na priamom údere na tú časť armády, kde sa nachádzal kráľ, s cieľom zabiť ho alebo zajať. Nevenovali však pozornosť krídlam, a to sa im vypomstilo. Prvý úder, ktorý mal byť rozhodujúci, nevyšiel a prišli o viacero veliteľov. Keď pri prudkom nápore spojených oddielov Omodejovcov a Matúša Čáka Trenčianskeho padol aj kráľov zástavník, nevyzeralo to najprv pre panovníka ružovo. Lenže vtedy situáciu zachránili križiaci – rád johanitov. Prudkým protiúderom zatlačili útočníkov bokom od kráľa, ktorý potom bojoval pod ich zástavou.
Za kráľa bojovali aj oddiely spišských Sasov a pridali sa Košičania. Podľa Halagu rozhodlo to, že vpadli omodejovským oddielom do boku. Navyše prišli zo severnej strany Košickej hory, odkiaľ ich nepriateľ vôbec nečakal. Bitka bola rozhodnutá v kráľov prospech. No Košičania si v nej 15. júna 1312 vybojovali svoju nezávislosť, ktorú získali vďaka vernosti kráľovi Karolovi Róbertovi.
Panovník Karol Róbert z Anjou im za pomoc neskôr udelil privilégiá a jeho syn Ľudovít I. Veľký mestu udelil erb. Kráľovo víťazstvo bolo jasným odkazom pre mocné rody, že panovník nestrpí beztrestné ignorovanie svojej moci. Ku kráľovi sa tak postupne pridalo viacero rodov, najmä z nižšej a strednej šľachty. Košice sa vďaka spomínaným udalostiam na niekoľko storočí katapultovali medzi najdôležitejšie mestá Uhorska. Istý čas dokonca zaujímali druhé miesto hneď po Budíne. A aj vďaka tomu, že boli slobodným kráľovským mestom, sú Košice tam, kde sú dnes.
Bitku pripomínajú sochy aj malé múzeum
Okrúhle 700. výročie krvavej bitky pri Rozhanovciach si pripomenuli desiatky šermiarov a tisícky divákov aj 15. júna 2012 na lúke nad obcou Beniakovce. Pribudli tu aj náučné tabule či drevené sochy bojovníkov, kráľa a lukostrelcov, ktoré majú pripomínať udalosť spred stáročí. Podľa starostu Beniakoviec Miroslava Halása dostali sochy nedávno nový náter. Zatiaľ viac nie je v silách obce. Mesto Košice napriek prísľubom starostlivosť nerieši. Navyše sochy aj informačné tabule sú na lúke, ktorá je v súkromných rukách.
Je to na škodu, keďže ide o významnú udalosť. Na jej stopy narážali miestni obyvatelia aj po stáročiach. „Keď si tu pred desaťročiami stavali ľudia domy, pri kopaní základov narazili na kostry. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o pozostatky vojakov, ktorí tu bojovali. Možno tu niekde bol masový hrob,“ priblížil starosta.
Bitku si pripomínajú aj v neďalekých Rozhanovciach, kde sa nachádza malé múzeum. Je prístupné na Obecnom úrade v Rozhanovciach v čase úradných hodín, obhliadku si môžete dohodnúť so starostom. Vstup je zadarmo.