Najväčšia vodná elektráreň melie z posledného. Víťaz si za jej záchranu pýta pol miliardy eur

Roky sa tendre na obnovu Gabčíkova rozbiehali a padali. Teraz leží na stole účet za 465,5 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Toľko si za modernizáciu najväčšej vodnej elektrárne na Slovensku vypýtalo konzorcium Andritz Hydro a VUJE. Pôvodný odhad pritom ponuka preskočila o takmer 95 miliónov eur.  

Víťazné meno aj presná suma sa objavili v dokumente, ktorý Vodohospodárska výstavba vložila do profilu zákazky na Úrade pre verejné obstarávanie. Skupinu dodávateľov vedie rakúsky výrobca Andritz Hydro, jeho slovenským partnerom je trnavská spoločnosť VUJE. Konzorcium predložilo ponuku vo výške 465 515 514,67 eura bez DPH.

Vodohospodárska výstavba hovorí o medzinárodnej súťaži s viacerými záujemcami. Ich počet ani množstvo konečných ponúk však zatiaľ neuviedla.

Šéf štátneho podniku Peter Molda výber obhajuje tým, že dodávateľ musí vedieť zariadenia nielen vyrobiť, ale aj dlhodobo servisovať. „Pre našu spoločnosť je dôležité, aby dodávateľom turbín bola renomovaná spoločnosť, ktorá je schopná produkt dodať, nie je zastupovaná sprostredkovateľom, vie zabezpečiť silné záruky a servis,“ uviedol.

Víťaz má pripraviť projektovú dokumentáciu a dodať osem nových Kaplanových turbín, osem statorov generátorov a päť blokových transformátorov. Obnova zasiahne aj zariadenia, ktoré regulujú, chránia a riadia výrobu elektriny. Kaplanove turbíny pripomínajú lodnú vrtuľu a sú vhodné pre veľký prietok vody.

Modernizácia má priniesť menej porúch, vyššiu výrobu aj lepšie zvládanie veľkej vody. „Od modernizácie elektrárne očakávame okrem zvýšeného výkonu a účinnosti ekologickejšiu prevádzku, ako aj zlepšenie parametrov povodňovej ochrany,“ dodal Molda.

Účet narástol o štvrtinu

Prvé prípravy obnovy sa začali už v roku 2015, skutočný tender však štát vyhlásil až o dva roky neskôr. Cenové minimum sa vtedy zastavilo tesne pod 81 miliónmi eur. Zmluva nevznikla a súťaž štát v roku 2021 zrušil. Je však dôležité povedať, že starú a dnešnú cenu nemožno porovnávať priamo, pretože súčasná zákazka zahŕňa podstatne širší rozsah zariadení a prác.

Ďalší pokus pracoval s odhadom 350 miliónov eur, no vo februári 2025 padol aj ten. Podnik dospel k záveru, že rozsah prác treba zväčšiť. V júni 2025 preto odštartovala nová súťaž s predpokladanou hodnotou 371 miliónov eur. Vybraná ponuka túto hranicu prekročila približne o štvrtinu.

Na práce je vyhradených 3 210 dní, teda takmer deväť rokov. Ak by sa začali ešte v tomto roku, kalendár by sa natiahol až do roku 2035. Gabčíkovo pritom nemožno jednoducho odstaviť. Sústrojenstvá sa preto budú meniť postupne, aby elektráreň mohla počas obnovy ďalej fungovať.

Oznámenie výsledku ešte neznamená podpísanú zmluvu. Štátny podnik chce kompletné podmienky predstaviť až po administratívnom ukončení obstarávania a zverejnení kontraktu. Presný harmonogram ani záväzný dátum dokončenia zatiaľ nie sú známe.

Otvorenou otázkou zostáva financovanie. Keď vláda začiatkom minulého roka označila modernizáciu za strategickú investíciu, počítala so sumou 360 miliónov eur bez DPH. Vodohospodárska výstavba ju mala uhradiť z vlastných zdrojov.

Podnik neskôr získal 30 miliónov eur z Modernizačného fondu na obnovu dvoch sústrojenstiev turbína – generátor. Táto pomoc však pokryje iba časť zdraženia. Vybraná ponuka prevyšuje pôvodný vládny odhad o viac ako 105 miliónov eur.

Sucho ukázalo, čo sa roky odkladalo

Vodné elektrárne v sústave Gabčíkovo vyrobia ročne približne 2,2 terawatthodiny elektriny, čo zodpovedá asi ôsmim percentám slovenskej spotreby. Samotná hlavná elektráreň má výkon 720 megawattov – z hľadiska inštalovaného výkonu to zodpovedá približne jeden a pol bloku Mochoviec.

Počas suchého leta však čísla z tabuliek veľa neznamenali. Prietok Dunaja klesol tak nízko, že začiatkom augusta zostala v prevádzke iba jedna z ôsmich turbín. Elektráreň od začiatku roka vyrobila približne o pätnásť percent menej energie než v rovnakom období vlani. Počet preplavení lodí zároveň klesol z osemnástich približne na štyri denne.

Nedostatok vody však odkryl iba polovicu problému. Druhou je stav zariadení spúšťaných do prevádzky v rokoch 1992 až 1995. Každé z nich odvtedy odpracovalo viac ako 140-tisíc hodín a podľa envirorezortu turbíny prekročili plánovanú životnosť približne o desať rokov.

Už v júni, teda ešte pred veľkým suchom, došlo podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) v elektrárni k veľkému skratu. Hrozilo, že až šesť z ôsmich turbín nebude vyrábať elektrinu do konca roka. Keďže špecializované zahraničné firmy nedokázali prísť okamžite, poruchu odstraňovali zamestnanci podniku. Riešenie našli približne za tri týždne a väčšinu zariadení udržali v prevádzke.

Vodohospodárska výstavba pritom o riziku vedela podstatne dlhšie. „Už v roku 2010 bol podnik upozornený výrobcom a vtedajším dodávateľom turbín v Gabčíkove, že sa môžu začať objavovať poruchy spojené s únavou materiálu, čo v súčasnosti zažívame a musíme neustále riešiť,“ upozornil Molda.

Pri priemernom prietoku využíva elektráreň výkon zodpovedajúci približne plnému výkonu dvoch až troch zariadení. Všetky turbíny sú potrebné najmä počas topenia snehu v Alpách alebo pri vysokých povodňových prietokoch. Práve vtedy musí mať štát istotu, že sa spoľahlivo rozbehnú a bezpečne prevedú obrovské množstvo vody.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Vodná elektráreň Gabčíkovo
Gabčíkovo
elektrina

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.