Namiesto pochvaly prišiel výsmech. Vládny status o „výbornom vysvedčení“ z Bruselu je od reality na míle vzdialený (panel expertov)

Nepomáha ani nízky hospodársky rast, ktorý podľa Komisie nesúvisí iba s vonkajšími faktormi, ale dôvodom sú aj domáce štrukturálne problémy, ako sú slabý rast produktivity, zhoršujúca sa konkurencieschopnosť, nízke investície do výskumu a inovácií, odlev kvalifikovaných pracovníkov a vysoká závislosť ekonomiky od priemyselnej výroby s nízkou pridanou hodnotou.

Záverom Komisia sumarizuje, že Slovensku naďalej chýba jasný dlhodobý konsolidačný plán, čo sa nedá interpretovať ako „vysvedčenie na jednotku“.

2. Jednoznačne nestačí, pretože samotné pravidlo rastu čistých výdavkov nie je pre Slovensko nastavené správne. O túto opravu pritom mohlo požiadať len ministerstvo financií, ktoré to však na rozdiel od niektorých iných krajín nespravilo, napriek tomu, že fiškálni experti ministerstva, ako aj RRZ, na to upozorňovali.

Takto zle nastavené pravidlo tak nezaručuje stabilizáciu dlhu v strednodobom horizonte, ale, naopak, umožňuje jeho neudržateľné zvyšovanie, čo je v priamom rozpore s hlavným cieľom európskych pravidiel stabilizovať dlh pod 60 percent HDP. V prípade Slovenska tak formálne plnenie takto zle nastavených limitov nedáva zmysluplnú informáciu o vývoji verejných financií.

Ján Tóth
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

3. Hoci externé faktory, ako sú globálna neistota či slabší zahraničný dopyt, určite znižujú hospodársky rast, Európska komisia identifikuje ako kľúčový problém domáce štrukturálne nedostatky a konkrétne politické rozhodnutia.

Komisia priamo menuje trvalý 13. dôchodok a príliš široko zacielené energetické dotácie ako faktory, ktoré znižujú čistý konsolidačný efekt a zhoršujú vývoj dlhu. Na nízky rast ekonomiky vplývajú aj slabá produktivita, nízke investície do inovácií a odlev kvalifikovaných pracovníkov. Tiež si všíma postavenie a kvalitu verejných inštitúcií vrátane ich nezávislosti.

4. Podľa Európskej komisie a RRZ tento spôsob nie je dlhodobo udržateľný ani optimálny. Konsolidácia postavená primárne na zvyšovaní daní namiesto udržateľného znižovania výdavkov tlmí ekonomický rast a zhoršuje konkurencieschopnosť krajiny. Vyššie zaťaženie práce a podnikania spolu so zvyšovaním DPH môžu navyše zhoršovať efektívnosť výberu daní.

Komisia odhaduje, že bez systémových zmien náš deficit v roku 2027 opäť stúpne na 5,4 percenta HDP, čo dokazuje, že doterajšie opatrenia nezabezpečujú trvalé uzdravenie verejných financií. Slovensko zároveň nedostatočne využíva majetkové či environmentálne dane, ktoré sú pre hospodársky rast menej škodlivé.

Podľa analýz RRZ sa v prípade posledného konsolidačného balíčka tretina účinku „vyhodila von oknom“ práve kvôli zle nastavenej štruktúre konsolidácie. Účinnosť tohto konsolidačného balíka bola dokonca nižšia, než keby jeho tvorcovia vôbec nerozmýšľali a len postupovali úplne mechanicky a výdavky aj príjmy upravovali iba proporcionálne.

Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB

1. Ak sa začítame do hodnotenia Komisie, stoja tam napríklad nasledovné konštatovania: „hospodársky rast na Slovensku zostáva slabý“, „Slovensko vykazuje výrazné regionálne rozdiely“, „silná závislosť od výroby s nízkou pridanou hodnotou“, „Slovensko naďalej čelí zraniteľnosti súvisiacej s konkurencieschopnosťou“, „krátkozraká fiškálna stratégia oslabuje strednodobé vyhliadky“, „dlh Slovenska naďalej rastie“, „fiškálna stratégia Slovenska sa opiera o zvyšovanie daní, zatiaľ čo jasný dlhodobý konsolidačný plán stále chýba“ a podobne.

Keďže sa blíži koniec školského roka, tak prirovnanie ku školskému hodnoteniu je tematicky vhodné. Ale, žiaľ, toto nevyzerá ako hodnotenie jednotkára. Ak sa pozrieme na hodnotenie prostredníctvom zmeny ratingovej úverovej známky, tak naše hodnotenie kleslo, kým hodnotenie iných porovnateľných krajín sa zlepšilo.

Ako meradlo tiež môžeme použiť to, o koľko drahšie si požičiavame na dlh oproti iným krajinám eurozóny. Pri pôžičke na 10 rokov je naša riziková prirážka spomedzi krajín eurozóny piata alebo šiesta najvyššia. Náš obchodovateľný dlh je asi 77 miliárd eur. Preto na každej stotinke, o ktorú platíme viac, záleží. Od vyšších požadovaných úrokov nás pritom do veľkej miery chráni práve členstvo v eurozóne.

Marek Gábriš v podcaste Aktuality Nahlas s Petrom Hanákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

2. Správa upozorňuje na to, že sa snažíme obmedziť rast čistých výdavkov s cieľom dosiahnuť do roku 2027 deficit pod hranicou 3 percent výkonu ekonomiky. Pritom sa však zdá, že nám v tom pomáha flexibilita pravidiel v oblasti obrany a zároveň sa cieľ redukcie rozpočtovej sekery pod 3 percentá posúva smerom ku koncu dekády.

Dovtedy by sa však náš dlh mohol podľa niektorých odhadov zvýšiť celkom slušne aj o 10 percentuálnych bodov niekde na 75 percent HDP. Ak je prioritným cieľom zastaviť zadlžovanie, okrem iného aj preto, aby sme mali dosť peňazí na sociálne výdavky, dôchodky a štipendiá pre talentovaných študentov, tak potom sa nám zatiaľ veľmi nedarí.

3. Vstúpili sme do sveta geopolitických otrasov nepripravení, pretože sme si za posledných 15 rokov nevytvorili dostatočné rezervy. Máme menej flexibilnú a konkurencieschopnú ekonomiku, čelíme odlevu študentov a starnutiu, náš rast nevytvára dostatočné daňové príjmy, úrokové náklady rastú, a pritom si v niektorých oblastiach nechceme dôkladne upratať financie, čo nezadržateľne tlačí na zosilňovanie trendov rastúceho dlhu.

4. Už druhý rok máme ekonomický rast pod jedným percentom. Pritom našim susedom ako sú Poľsko alebo Česká republika sa darí lepšie, a to aj napriek tomu, že čelia rovnakým vonkajším geopolitickým a ekonomickým otrasom ako Slovensko. Veľkú časť pôvodu našich problémov teda treba hľadať u nás doma. Konsolidácia a nové dane prispeli k pridusenému hospodárskemu rastu, ktorý nám následne komplikuje cestu k stabilizácii dlhu.

Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)

1. INESS 20 rokov publikuje vlastné fiškálne analýzy. Naším poslaním je vysvetľovať ekonomické súvislosti, podporovať vládu práva a slobodu jednotlivca. Hodnotenie komunikácie ministerstva financií do nášho poslania nepatrí. Na základe našich analýz tvrdíme, že slovenské verejné financie sú na gréckej ceste a bez prísneho škrtania verejných výdavkov ich nie je možné ozdraviť. Európska komisia vo svojom stanovisku uvádza, že vláda nedokáže zastaviť nárast dlhu a deficit by mal v roku 2027 vyskočiť na vysokých 5,4 percenta. Tieto informácie v stanovisku ministerstva financií nenájdeme.

Radovan Ďurana v relácií Na rovinu s Petrom Hanákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

2. Nestretol som sa s tvrdením, že stav verejných financií je úspešný. Netvrdí to ani ministerstvo financií vo svojom poste. Avšak máme k dispozícii rozpočtové plány vlády. Vláda si na konci roku 2024 stanovila cieľ deficitu na úrovni troch percent v roku 2027. Podľa prognózy EK to bude takmer dvojnásobok, konkrétne 5,4 percenta. Úspech vyzerá inak. Také zhoršenie sa rozhodne nedá pripísať externým faktorom.

3. Neochota škrtať výdavky je hlavnou príčinou aktuálneho deficitu. Platové automaty časti štátnych zamestnancov, nadmerné sociálne transfery či neochota prijímať reformy výdavkových politík sú hlavné príčiny pretrvávajúceho deficitu a rastúceho dlhu. Radikálne zvyšovanie daní v rámci troch konsolidačných balíčkov malo značný negatívny vplyv na ekonomiku, ktorý nastal ešte pred tým, ako došlo ku konfliktu v Hormuzskom prielive.

4. Nie je. Vláda nakoniec bude musieť začať uťahovať opasky, ak nebude chcieť dopustiť grécky scenár.