Existujú tri faktory, ktoré určujú, či Čína napadne Taiwan.
Pre vojnu s Iránom odložili Washington a Peking návštevu amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne. Mala by sa však konať v máji. Čo Taiwan očakáva od rozhovorov medzi Trumpom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom?
O tejto otázke sa na Taiwane zvyčajne diskutuje z dvoch trochu odlišných, no doplňujúcich sa pohľadov. Po prvé, na Taiwane mnohí ľudia akceptujú, že prezident USA sa rozhoduje transakčne. Preto panujú obavy, že stretnutie Trumpa so Si Ťin-pchingom sa môže vyvinúť v neprospech Taiwanu. Mohlo by sa to stať vtedy, keby čínsky líder dokázal šéfovi Bieleho domu ponúknuť niečo, čo Amerika chce. A úprimne povedané, zdá sa, že s tým nemôžeme nič urobiť. Na druhej strane však zahraničnú politiku USA málokedy tvorí výhradne samotný prezident. Teda bez ohľadu na to, čo Trump o Taiwane a vzťahoch s Čínou povie alebo nepovie, prístup Washingtonu k Tchaj-peju si zachová veľkú mieru kontinuity. Myslím si, že udržanie vzťahov s Taiwanom, zaistenie bezpečnosti v Taiwanskom prielive či ochrana regionálneho poriadku a mieru sú stále v záujme Spojených štátov aj Trumpa. Takže uvidíme, či bude dôležitejšia individuálna rola prezidenta, alebo kontinuita politiky USA. Momentálne to pre taiwanskú vládu predstavuje najväčší zdroj neistoty.
Čo by ste poradili Trumpovi pred schôdzkou so Si Ťin-pchingom?
Asi by som mu povedal, že viem, že považuje prezidenta Siho za jedného zo svojich najlepších priateľov a má s ním dobré vzťahy, ale ani on netvorí politiku úplne sám. Aj on musí riešiť záujmy komunistickej strany a štátu. Osobné vzťahy sú jedna vec, ale národné záujmy sú niečo iné. Myslím si, že mier a bezpečnosť v Taiwanskom prielive zostávajú na vrchole zoznamu priorít Ameriky.
Čítajte viac Slovensko je pragmatické. Čo urobí Európa, keď Čína zaútočí na Taiwan?
Mnohí Európania sa obávajú, že Trump by im v prípade ruskej agresie nebol ochotný pomôcť. Má Taiwan podobné obavy týkajúce sa Číny a amerických záväzkov brániť ho?
Politicky sa snažíme argumentovať, že Taiwan je kľúčový pre záujmy USA v Indopacifiku. Máme teda všetky dôvody veriť, že by nám Spojené štáty v prípade krízy pomohli. Ale realisticky, ako naznačujete, mali by sme byť pripravení aj na najhorší scenár – teda, že Taiwan bude proti čínskej armáde bojovať osamote. Dúfame, že pomoc USA príde, ale v realite našich príprav, obranných reforiem a mobilizácie spoločnosti sa odráža scenár, že budeme musieť bojovať sami.
Veríte, že by Európa pomohla brániť Taiwan v prípade čínskej invázie?
Európa a európske mocnosti môžu v prípade ozbrojeného konfliktu v Taiwanskom prielive zohrať len obmedzenú úlohu. Nie je to iba o tom, či by mali politickú vôľu, alebo nie. Je to praktická záležitosť. Aj keby Európa alebo niektoré európske krajiny chceli Taiwan vojensky podporiť, faktom je, že naše armády nikdy nemali príležitosť spoločne cvičiť. Ako by sme v čase krízy spolu komunikovali? Pravdepodobne by sme to museli robiť cez USA a NATO. Takže bez ohľadu na vzdialenosť, politickú vôľu či vojenskú silu, už len samotná komunikácia by bola problémom. Môžeme však spolupracovať pri odrážaní hybridných hrozieb alebo podobných operácií.
Čítajte viac Slovensku pomáhame s polovodičmi, chceme prispieť aj do OSN, vraví taiwanský diplomat
Čo si myslíte o známej predpovedi na rok 2027, že dovtedy chce byť Si Ťin-pching pripravený spustiť inváziu na Taiwan, ak to bude potrebné? To však nevyhnutne neznamená, že to urobí.
Neočakávam ozbrojený konflikt v roku 2027. Sú tu tri faktory, ktoré určujú, či Čína napadne Taiwan. Prvým je politická vôľa. V tomto smere musíme predpokladať, že Si Ťin-pching ju má. Otázkou je, za akých podmienok by sa rozhodol pre vojnu. Po čistkách vo vedení armády budú možno Si Ťin-pchingovi noví lídri hovoriť len to, čo chce počuť. To by mohlo viesť k preceneniu síl a zlému odhadu situácie. Môže sa tiež stať, že sa Si ocitne pod veľkým tlakom – napríklad, ak by Čína čelila obrovským sociálnym a ekonomickým problémom a on by chcel ovládnutím Taiwanu odviesť pozornosť od domácich ťažkostí. Našťastie zatiaľ nevidíme, že by sme smerovali k takýmto scenárom. Môžeme teda predpokladať, že čínske vedenie stále uvažuje racionálne.
Čo je druhý faktor?
Či je čínska armáda schopná spustiť inváziu. Ak sa pozrieme na čísla – počty rakiet, vojnových lodí či stíhačiek – vojenská rovnováha medzi Taiwanom a Čínou sa vyvíja v prospech Pekingu. Ale invázia nemôže byť založená len na štatistikách. Taiwan je ostrov, a ak chce Čína zaútočiť, nevyhnutným predpokladom je úspešné vylodenie vojsk. Toto by bol pre Peking stále veľmi komplikovaný scenár. Obranná politika Taiwanu sa okrem toho v súčasnosti presúva k prípravám na mestskú gerilovú vojnu, čo je jedna z najkomplikovanejších foriem boja. Uvedomuje si to aj Peking a vie, že na jeho strane v oblasti vojenských schopností stále existujú určité limity.
Čítajte viac Čína útočí zo sivej zóny. Taiwanci cvičia, ako keby boli vo vojne
A čo tretí faktor, ktorý by mohol ovplyvniť inváziu?
Aj keby Čína mala vôľu začať vojnu a verila vo svoju silu, stále by musela prekonať určité problémy. Najdôležitejším faktorom sú tu USA, respektíve neistota, či zasiahnu a prídu Taiwanu na pomoc. Pre Čínu je to kľúčová otázka. Medzi ďalšie patria reakcie okolitých krajín. Čína nemá problém len s Taiwanom, má územné spory od Japonska až po Juhovýchodnú Áziu a Indiu. Nie je jasné, ako by tieto krajiny reagovali na krízu v Taiwanskom prielive. A napokon, Peking by v prípade vojny musel rátať aj s medzinárodnými sankciami. Keď to zhrniem: áno, čínska armáda je čoraz silnejšia a jej správanie agresívnejšie. Ale vojna nie je len otázkou čísel. Aby Čína mohla napadnúť Taiwan, musí prekonať ešte niekoľko zásadných prekážok.