Návrat, ktorý dvíha vedcov zo stoličiek. Čo je zlé na výživových radách Igora Bukovského v STVR?

Profesorka Bírošová s Valíkom plne súhlasí a dodáva, že huby skutočne nie sú opaľovací krém a zistenia z laboratórnych testov s čistým extraktom nie je možné prenášať na bežné stravovanie.

Mýty o varení a vstrebávaní živín

Ďalším problematickým okruhom sú podľa odborníkov Bukovského rady ohľadom tepelnej úpravy zeleniny.

Profesor Valík upozorňuje, že pri hodnotení vplyvu tepla je nevyhnutné striktne rozlišovať chemické vlastnosti jednotlivých živín, čo Igor Bukovský vo vysielaní úplne zanedbal a zovšeobecnil.

Bukovský mal podľa neho pravdu v tom, že tepelná úprava narúša bunkové štruktúry a uvoľňuje napríklad karotenoidy, čím sa ich biologická dostupnosť pre ľudské črevo skutočne zvyšuje.

Podobne správne to platí aj pri odporúčaní huby krátko podusiť. Bunkové steny húb sú totiž tvorené ťažko stráviteľným chitínom, na ktorého rozloženie nemá človek dostatok enzýmov, a práve teplo dramaticky zlepšuje ich stráviteľnosť.

Pri špargli však Bukovský v éteri tvrdil, že varením sa pre telo stávajú viac dostupnými aj vitamín C a kyselina listová.

Odborník to rázne odmieta. „Sú to extrémne citlivé, termolabilné molekuly rozpustné vo vode. Pôsobením tepla dochádza k ich oxidácii a ireverzibilnej (nenávratnej, poz.red.) deštrukcii,” vysvetľuje profesor Valík pre Aktuality.sk s tým, že žiadnou tepelnou úpravou nezvýšite ich množstvo ani dostupnosť oproti surovému stavu.

Rádio Slovensko prichádza od 2. februára 2026 s novouprogramovou štruktúrou vysielania
Zdroj: STVR

Túto selektívnu prácu s informáciami kritizuje aj profesorka Bírošová z Katedry výživy a hodnotenia kvality potravín na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU, napríklad pri tvrdení, že podusením špenátu vo vode sa zničia oxaláty brániace vstrebávaniu minerálov.

Odborníčka upozorňuje na zásadnú chybu v logike, pretože oxalátov sa človek nezbaví tak, že ich vylúhuje do malého množstva vody, ktorú potom skonzumuje. Keďže sa tieto látky nevyparia, v jedle spoľahlivo zostávajú, čo môže viesť napríklad k tvorbe obličkových kameňov.

„Recept s 30 sekundami v mikrovlnke ako argument na výrazné zníženie oxalátov je slabý. Oxaláty sa najlepšie znižujú pri kontakte s vodou a následnom vyliatí vody; mikrovlnka s minimom vody ich znižuje menej než varenie,” vysvetlila profesorka Bírošová.

Vytrhnuté z kontextu a bez upozornení na riziká

Odborníci sa zhodujú, že azda najväčším rizikom Bukovského prejavov je spôsob, akým vytvára z bežných potravín superlieky na závažné ochorenia a ignoruje dôležité kontraindikácie pre špecifické skupiny obyvateľstva.

Bukovský tvrdil, že zeaxantín v špenáte pôsobí ako podporná liečba pri glioblastóme (najčastejší a najagresívnejší zhubný nádor mozgu, pozn.red.), a lykopén v paradajkách priamo chráni pred rakovinou prsníka či prostaty.

Podľa profesorky Bírošovej ide o nebezpečné bohemizovanie potravín bez priamych klinických dôkazov, vďaka čomu môže poslucháč nadobudnúť falošný dojem, že zvýšenou spotrebou určitých druhov zeleniny sa bezpečne ochráni pred onkologickým ochorením.

Obaja odborníci sa zhodli na tom, že vo vysielaní navyše chýbajú dôležité zdravotné upozornenia.

Profesor Valík dopĺňa kritický kontext pri konzumácii húb, ktorý je kľúčový pre bezpečnosť detí. Lesné huby sú podľa neho pre deti do desať až dvanásť rokov absolútne nevhodné, keďže vo voľnej prírode fungujú ako špongie a akumulujú ťažké kovy či rádioaktívne látky z pôdy. Predstavujú tak kritické riziko otravy pre detské detoxikačné orgány, vysvetlil Valík.

Valík ďalej doplnil, že komerčne pestované huby sú z hľadiska toxicity bezpečné od dvoch či troch rokov, no pre detský nedozretý trakt znamenajú obrovskú záťaž a vyžadujú si nielen dôkladnú tepelnú úpravu, ale aj podávanie v minimálnych porciách, aby sa predišlo bolestivým kŕčom.

Profesorka Bírošová zas pripomína, že špenát sa neodporúča pacientom užívajúcich lieky na riedenie krvi a paradajky predstavujú problém pre ľudí s histamínovou intoleranciou, čo moderátor Milan Jeluš ani odborník na zdravú výživu Bukovský poslucháčom nepovedali.

Analýzy oboch odborníkov jasne ukazujú, že Bukovského finálne praktické interpretácie pre bežný život obsahujú vážne vedecké nepresnosti a medicínske riziká.

„Prezentovanie vedeckých hypotéz alebo čiastkových in vitro (mimo živého organizmu, v umelom prostredí, pozn.red.) výsledkov ako definitívnych a garantovaných faktov môže u širokej verejnosti vyvolať nežiaduce a nebezpečné správanie,” uzatvára profesor Valík.

Profesorka Bírošová dodáva, že žiadna potravina nie je superliekom na choroby a vytrhávanie faktov z kontextu môže viesť k podceňovaniu skutočnej odbornej liečby.

O reakciu na zistenia odborníkov sme sa pokúšali s Igorom Bukovským nadviazať telefonický kontakt a zaslali sme mu aj konkrétne otázky. Do zverejnenia tohto článku sa však k téme nevyjadril.

Reakcia STVR: Ide o lifestylový formát

Redakcia Aktuality.sk požiadala o oficiálne stanovisko k obsahu a kontrole relácie priamo vedenie STVR.

Telerozhlas v reakcii uviedol, že rubrika Zdravo žiť je ľahké je len krátkym popularizačným lifestylovým formátom a jej cieľom nie je viesť odbornú medicínsku polemiku ani vyčerpávajúco rozoberať všetky vedecké súvislosti, limity štúdií či kontraindikácie.

Ilustračná snímka
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Podľa STVR má rubrika zrozumiteľným spôsobom približovať poznatky o výžive, pričom nenahrádza lekárske odporúčania a nemá vytvárať dojem, že potraviny predstavujú liečbu alebo náhradu štandardnej prevencie.

Verejnoprávne médium však dodalo, že si uvedomuje svoju zodpovednosť pri sprostredkovaní informácií o zdraví. „Preto odborné podnety a výhrady k odvysielanému obsahu berieme vážne a posudzujeme ich v súlade s redakčnými postupmi a štandardmi verejnoprávneho média. Ak odborné posúdenie preukáže potrebu spresnenia alebo doplnenia odvysielaného obsahu, STVR prijme primerané redakčné opatrenia,” uzatvorilo svoje stanovisko vedenie televízie a rozhlasu.