Nebezpečný kruh na Orave: mladí odchádzajú, seniorov nemá kto opatrovať

Slovenské mestá naprieč celou krajinou trápi niekoľko rovnakých tém, pričom jednou z najkritickejších je starnutie populácie. Už zďaleka nejde iba o čísla v demografických analýzach, ale o vážne výzvy, s ktorými každodenne zápasia samosprávy. Kto a kde sa postará o rastúci počet ľudí, ktorí pre svoj vek alebo zdravotný stav nedokážu žiť sami?  

Pred komunálnymi voľbami na to rázne upozorňuje kandidátka na primátorku Dolného Kubína, advokátka Katarína Bruncková. Ako rodáčka z oravskej metropoly dôverne pozná potreby obyvateľov a poukazuje na to, že v tomto regióne sociálne služby a potreby starnúcej generácie zostávajú na okraji záujmu.

Na kritický rozsah problému poukazujú aj celoslovenské čísla Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. „V zariadeniach pre seniorov bolo zaznamenaných vyše 23-tisíc žiadostí od tisícov ľudí, pričom viac než 13 600 žiadostí zostalo nevybavených a priemerná doba čakania sa predĺžila zo 180 na 220 dní,“ uvádza Bruncková.

Sama pochádza z Dolného Kubína, ktorý prechádza rovnakou demografickou zmenou. Mladí ľudia odchádzajú za prácou a bývaním, pričom doma zostávajú najmä starší občania a seniori. Demografický vývoj mesta je pritom nepriaznivý. Počet obyvateľov klesol za posledných desať rokov takmer o 10 percent na dnešných 17-tisíc a každý štvrtý Kubínčan má viac ako 60 rokov. Vzniká tak začarovaný kruh. Mladí odchádzajú, lebo nemajú kde bývať, a v meste nemá kto opatrovať starnúcu generáciu.

Ako zvýšiť kapacity sociálnych zariadení

„Pochádzam z Dolného Kubína a otázku, kto sa o nás a našich rodičov postará, už nemôžeme ďalej odkladať,“ prízvukuje Bruncková. Mesto musí mať vypracovanú demografickú štúdiu s výhľadom na päť až desať rokov, aby sa kapacity plánovali systematicky.

Kapacity zariadení sociálnych služieb v Dolnom Kubíne sú v súčasnosti alarmujúco nízke. Mesto spravuje len zariadenie opatrovateľskej služby s kapacitou 24 miest, pričom na poradovníku čakajú ďalšie desiatky žiadateľov. Keďže každý štvrtý obyvateľ mesta má viac ako 60 rokov, absencia samostatného špecializovaného zariadenia pre seniorov predstavuje obrovský nedostatok.

Smutným faktom je aj to, že od prestavby budovy v roku 2019 sa stav nezmenil. Chýba napríklad výťah, čo je v zariadení pre seniorov závažný problém. „Je nepredstaviteľné, aby v budove, kde sú ubytovaní aj občania s obmedzenou pohyblivosťou, výťah chýbal. Podľa mojich informácií sa tento problém rieši už dlhší čas, naposledy bol projekt pozastavený pre požiadavky protipožiarnej bezpečnosti,“ hovorí Bruncková.

Ako východisko navrhuje nezávislý audit technického stavu existujúceho zariadenia pre seniorov a prípravu projektu nového moderného centra.

Riešením súčasnej situácie nie je len výstavba zariadení sociálnych služieb, ale aj rozvoj terénnych služieb a denných stacionárov. Tie umožňujú seniorom počas dňa získať odbornú pomoc či stravu a večer sa vrátiť domov k rodine. Mesačné náklady na stacionár sú pritom neporovnateľne nižšie než náklady na pobytové zariadenia. Na otázku, odkiaľ získať financie, Bruncková odpovedá poukázaním na výhodné štátne dotácie a úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Výhodou je, že sa úvery splácajú z nájomného a priamo tak nezaťažujú mestskú pokladnicu.

V meste by rada zriadila radu seniorov, ktorá by fungovala ako živá komunita a poradný orgán primátorky a využívala by bohaté životné skúsenosti aktívnych starších občanov.

Správny pomer v investíciách

Práve v súvislosti s nedostatočnými kapacitami zariadení pre seniorov reaguje Bruncková na obrovské investície, ktoré krátko pred voľbami smerujú do športovísk v Dolnom Kubíne. Mestské financie a úvery sa využívajú na projekty, ako sú nová cyklolávka, nákladná rekonštrukcia letného štadióna či investície do stratového akvaparku Aquarelax.

Kandidátka zdôrazňuje, že samotnú podporu športu či obnovu mesta v žiadnom prípade nespochybňuje. Problémom je však hrozba, že mesto neudrží rovnováhu a zanedbá ostatné základné potreby občanov.

„Považujem za nevyhnutné hľadať rovnováhu medzi podporou športu a základnými potrebami obyvateľov. Zároveň odmietam zadlžovať mesto len preto, že sa pred voľbami naskytla možnosť čerpať štátne dotácie,“ hovorí Bruncková.

Mesto musí podľa nej pristupovať k investíciám hospodárne a zodpovedne. Varuje pred budovaním objektov, ktoré sa v budúcnosti môžu ukázať ako poloprázdne, nevyužité alebo ktorých prevádzka môže byť finančne neúnosná.

Centrum Oravy za každého počasia

Na jednej strane stojí starostlivosť o seniorov, na druhej strane kvalitný život pre mladé rodiny a celková atraktivita mesta. Okrem pracovných príležitostí a nájomného bývania je potrebné urobiť z Dolného Kubína atraktívne a vyhľadávané centrum Oravy počas celého roka.

„Dolný Kubín má obrovský, zatiaľ nevyužitý potenciál opäť sa stať silnou metropolou regiónu,“ myslí si Bruncková. Regionálna história aj súčasnosť dokazujú, že s mestom sú späté mnohé významné osobnosti. Spomeňme len Pavla Országha Hviezdoslava či autora slovenskej hymny Janka Matúšku.

Prepojenie bohatej histórie, živého umenia, prírody a kvalitných služieb môže z mesta urobiť vyhľadávané centrum pre obyvateľov aj návštevníkov počas celého roka. Cieľom je preto nastaviť rozpočet a rozvoj mesta tak, aby investície slúžili všetkým generáciám a prinášali dlhodobý úžitok celému regiónu.

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.