Nech sa z opice vyspia na záchytke. Zdravotníci žiadajú návrat izieb, ktoré Slovensko zrušilo pred rokmi

Najskôr si útok opitého pacienta odniesla sestrička z Kramárov, potom personál v Ružinove. To sú len dva známe incidenty, ku ktorým došlo v posledných týždňoch za múrmi nemocníc. Mnohé na verejnosť ani nepreniknú. Štát preto prišiel s víziou, ako zdravotníkov chrániť viac, no ich želanie je jasné – vrátiť záchytky. Ktoré kroky považujú za zbytočné, a ktoré by im pomohli?  

Keď 34-ročný Ír napadol minulý piatok dvoch zdravotníkov, minister Kamil Šaško (Hlas) prišiel so zoznamom riešení skôr, ako pôvodne plánoval. Pred víkendom nariadil štátnym nemocniciam zaviesť štyri opatrenia. Medzi nimi posilnené policajné hliadky, tiesňové tlačidlá na privolanie pomoci, zvukový alarm či kurzy na zmiernenie napätia. Spätná väzba z medicínskeho prostredia je však voči niektorým bodom skeptická.

„Ja viem, že sú všelijaké nápady. Kontaktné vesty a všelijaké náramky. Ja vám to poviem z praxe, je to blbosť,“ povedala priamo do očí Šaškovi primárka urgentu Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) – Ružinov Anna Zubková. Jasanie neprišlo ani z prostredia odborárov či súkromných nemocníc.

Stretnutie so samosprávami, políciou, nemocnica aj odborármi minister avizoval na budúci štvrtok. Zisťovali sme teda, ako sa pozerajú na jednotlivé opatrenia zástupcovia sektora, a aké zmeny by privítali.

1, Tiesňové tlačidlá

Teraz k samotným opatreniam, ktoré rezonovali. Pri poplachových tlačidlách sa odborári aj šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko zhodujú, že nejde o zbytočný prvok, no gro incidentov nevyriešia. Ako uviedol pre Pravdu predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) Michal Gedaj, nedokážu totiž okamžite odvrátiť akútny atak.

Najväčším úskalím je podľa neho časový sklz od stlačenia po zásah bezpečnostnej služby. „Útoky agresorov bývajú bleskové a prichádzajú často bez predchádzajúceho varovania. Vo veľa prípadoch by pracovník SBS prišiel až po akte násilia,“ poukázal Gedaj.

Druhým nedostatkom tlačidiel je podľa neho ich umiestnenie. Ak je primontované pod stolom v ambulancii a sestrička sa bráni na chodbe, pri posteli alebo ustupuje na zemi, „gombík“ je v tej chvíli nepoužiteľný. „Aby mal systém skutočný zmysel, musel by byť doplnený o osobné mobilné privolávače, napríklad v podobe príveskov, a personál by musel mať garantovaný zásah v ráde desiatok sekúnd, nie minút,“ načrtol riešenie.

ANS sa tiesňovým tlačidlám nebráni. Petko hovorí, že pre personál môžu byť drobnou pomocou. Kritizuje však, aby sa opatrenia zavádzali len do štátnych nemocníc. „Ak to má v budúcnosti fungovať, musí sa to týkať všetkých urgentných príjmov,“ uviedol pre Pravdu Petko. Asociácia bude ministra žiadať o nápravu.

Visolajský podotkol, že ak aj políciu zavolali počas nočnej služby, prišla až vtedy, keď bol konflikt vyriešený a agresor preč. „Tiesňové tlačidlo musí niekoho privolať, otázka je koho,“ dostal sa k druhému z riešení – posilneným hliadkam v okolí urgentov.

2, Policajti na urgentoch

Odborári sa domnievajú, že postaviť na každý urgent hliadky je personálne nemožné, keďže polícia dlhodobo čelí podstavu. Čo by sa dalo podľa Gedaja vyriešiť hneď, je jej asistencia pri agresoroch počas víkendov. Ako opísal, keď polícia privezie intoxikovaného agresívneho človeka na ošetrenie, následne ho na oddelení nechá len v rukách zdravotníkov.

Neriešeným rozmerom problému sú podľa neho pacienti v delíriu. Abstinenčné príznaky u nich nastupujú až v čase, keď odznievajú účinky alkoholu a drog. V praxi to často nastáva vtedy, keď hliadky už na urgente nie sú.

„Ak pacient narúša verejný poriadok, je agresívny alebo pácha výtržníctvo, polícia musí asistovať pri celom vyšetrení priamo na mieste. Hneď ako lekár ukončí neodkladné úkony a zdravotný stav to dovolí, policajti by mali osobu okamžite prevziať do cely policajného zaistenia (CPZ) alebo na výsluch, namiesto toho, aby bezpečnosť personálu a ostatných pacientov nechali na zodpovednosti zdravotníkov,“ myslí si Gedaj.

Petko považuje hliadky za oveľa dôležitejší krok ako tlačidlá. Ako však podotkol, musia sa pohybovať v okolí všetkých urgentov – bez ohľadu na vlastníka.

Dohliadať na urgenty by mohli aj ďalšie uniformované zložky – žandári.

Foto:
FB (Univerzitná nemocnica Bratislava)
K napadnutiu sestier a lekárov došlo podľa Policajného zboru od začiatku roka 32-krát. Ilustračné foto.

3, Nonstop SBS – kde má byť

Nemocnice už teraz majú zabezpečenú nonstop stráženie. V Európe je tento model podľa šéfa LOZ na urgentoch štandardom. Príkladom je aj Nemocnica Bory. Počty SBS pracovníkov však z taktických dôvodov nezverejňujú.

„Ich kapacity sú dimenzované tak, aby dokázali efektívne zasiahnuť na akomkoľvek pracovisku vrátane najrizikovejších zón. Celý objekt je navyše monitorovaný pokročilým kamerovým systémom,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa nemocnice Jana Fedáková.

Dôležité však je, kde má SBS svoje stanovište. Gedaj podotkol, že ak sedí pri rampe na vstupe do areálu nemocnice, pre zdravotníkov je neúčinná. „Pokiaľ k incidentu dôjde, pomoc z vrátnice prichádza neskoro,“ poukázal. Pracovník SBS musí mať prehľad o tom, čo sa deje v čakárni a mať pod kontrolou vstup do ošetrovacej zóny. Služba by tak mala byť vo vestibule urgentu alebo na rozhraní čakárne a pracoviska triáže.

Gedaj si myslí, že by sa malo dbať aj na fyzické predpoklady a nemôže ísť o pasívnych vrátnikov v dôchodkovom veku. Podľa Petka by mala byť vlastná ochrana priamo pri urgentnom príjme.

4, Sebaobrana? Absurdný nápad

Za „absurdný“ nápad považuje Visolajský aj kurzy sebaobrany pre zdravotníkov. Argumentuje priemerným vekom zdravotných sestier, ktorý je 50 rokov. „Tieto ženy ideme učiť sebaobranu?“ pýta sa. „Keď postrelili pána premiéra, žiaľ, a našťastie ho naše zdravotníctvo zachránilo v našich nemocniciach, nikto neprišiel so šialeným nápadom, že pán premiér musí mať kurz sebaobrany,“ reagoval ďalej.

Školenie na zvládanie krízovej komunikácie však šéf LOZ kvituje. „Takéto školenia neodmietam, práve naopak. Môže to byť dobrý doplnok,“ pokračoval. No ani to podľa neho nevyrieši všetko. „Darmo tá jedna sestra bude zaškolená do komunikácie, keď na ňu čakajú ďalší pacienti a ona bude musieť riešiť krízovú situáciu s nejakým agresorom 30 minút a ostatní pacienti s vážnymi problémami budú musieť čakať. To mi nepríde ako riešenie,“ uviedol.

5, Pomohli by záchytky?

S Odborovým združením sestier a pôrodných asistentiek sa LOZ zhoduje, že kľúčové by bolo obnovenie takzvaných záchytných izieb. Keď môžu fungovať v Česku, nevidí dôvod, aby to tak nebolo aj na Slovensku. „Je načase, aby sme ich mali aj my,“ podotkol Visolajský s tým, že aj pri posledných medializovaných prípadoch zohral úlohu alkohol.

Otázne je, kde by mali byť umiestnené. Minister Šaško je presvedčený, že zdravotné zariadenie nie je priestorom na záchytnú izbu. „Nemocnica nie je hotelom pre opilcov,“ vyhlásil.

Prax z Česka, kde ich zriaďujú kraje, podľa Gedaja potvrdila, že optimálny je samostatný modul. Záchytky by síce boli fyzicky naviazané na nemocničný areál, no stavebne a prevádzkovo by boli striktne oddelené od chodu urgentu. „Z nášho pohľadu by bolo ideálne umiestňovať takéto záchytné stanice do blízkosti psychiatrických oddelení či kliník, ktoré majú s týmto typom pacientov a ich špecifickým správaním bohaté skúsenosti,“ doplnil.

Petko hovorí, že o obnovení záchytiek sa hovorí už roky, no zostalo len pri slovách. „Môžu byť veľkým prínosom, ale nie pod rezortom zdravotníctva,“ povedal. Umiestnenie izieb je podľa neho otázkou pre vnútro, kraje a mestá. Za úspech by považoval, ak by bola v každom kraji minimálne jedna.

Čo s tými, ktorí nepili

Posledné protialkoholické izby zanikli v roku 2004. Systém, ktorý sa udomácnil po ich zrušení Visolajský kritizuje. „O opitých a zdrogovaných ľudí sa starajú lekári za peniaze, ktoré si ľudia platia v zdravotných odvodoch, či za financie určené na liečbu onkologických pacientov,“ uviedol.

Za všetkými agresívnymi prípadmi na urgentoch však nie sú vždy len alkohol a drogy. Pýtali sme sa teda, či by na záchytky mali umiestňovať aj pacientov, ktorí nie sú pod vplyvom alkoholu, no ich správanie je útočné.

Gedaj vysvetlil, že ich reakcie sú neprimerané v dôsledku stresu, vyčerpania či bolesti, ale na záchytnú izbu v žiadnom prípade nepatria. Nekonajú neadekvátne zo zlovôle, ale väčšinou z neistoty, dlhého čakania a nedostatku informácií.

„Následná frustrácia je prirodzenou ľudskou reakciou, hoci forma býva nešťastná. Odpoveďou na tento problém nie je represia, ale personálne posilnenie urgentov, zrýchlenie procesov a najmä otvorená komunikácia. Pokiaľ má človek dostatok relevantných informácií a cíti ľudský záujem, úroveň agresie a napätia v čakárňach dramaticky klesá,“ podotkol predseda SOZ ZaSS.

Kto na záchytku patrí, a kto nie

Visolajský si spomína na konkrétnu situáciu z nočnej služby, keď dvaja ozbrojení policajti s dvoma záchranármi priviezli 17-ročného, fyzicky zdatného, opitého mladíka. „Bol agresívny, kopal, pľuval, verbálne útočil na sestru. Všetky choré deti, ktoré sa tam liečili, sa museli pozerať na to, ako sme ho ja so sestričkou pacifikovali. Pýtam sa, prečo to máme platiť zo zdravotného poistenia, keď sa vyspal a ráno išiel domov,“ uviedol pre Pravdu Visolajský

Definícia, kto na záchytku patrí, a kto nie, musí byť podľa Petka definovaná vestníkom alebo zákonom. „Ak by sme každého frustrovaného agresívneho človeka na Slovensku dávali do záchytiek, tak by sme ich museli zriadiť tak 500,“ povedal. „Ak je to psychicky narušený človek, ktorý má psychiatrickú diagnózu alebo jej predpoklad, v prvom rade patrí na vyšetrenie na psychiatriu, či nevyžaduje psychiatrickú liečbu,“ pokračoval.

Mestská polícia Bratislava upozorňuje, že intoxikácia môže zakrývať vážne komplikácie, napríklad úraz hlavy, cievnu mozgovú príhodu či hypoglykémiu. Poukazuje na to aj Gedaj. Vstupné vyšetrenie je nevyhnutnou podmienkou, pretože alkohol môže zamaskovať napríklad vnútrolebečné krvácanie po páde.

„Až po tom, čo lekár vylúči ochorenie alebo úraz vyžadujúce okamžitý zásah na oddelení, sa určí ďalší postup. Ak ide výhradne o nekomplikovanú akútnu intoxikáciu spojenú s nekontrolovaným správaním, pacient je zrelý na umiestnenie do záchytnej izby, kde vytriezvie pod dohľadom zdravotníckeho personálu,“ vysvetlil.

Petko sa obáva, že záchytky tak skoro nevzniknú. Ak sa situácia nezlepší, podľa Petka to môže demotivovať zdravotníkov, ktorí sa rozhodnú zo sektora odísť.

Kľúčové sú normy

Visolajský tvrdí, celý problém korení práve v nedostatku personálu. Zákon, ktorý stanovuje normy na počty sestier, sanitárov a lekárov počas zmien či na urgentoch, sa podľa neho nedodržiava, lebo sa šetrí, a ministerstvo to ignoruje.

„Keď nastupujete do lietadla, aj tam je predpísané, že pilot musí mať nalietané hodiny, inak nemôže letieť. Máme situácie, keď lekár s mesačnou praxou má vyšetrovať a liečiť závažných pacientov, lebo nemocnica chce ušetriť. Je to šetrenie na pacientoch,“ podotkol.

Šéf LOZ sa domnieva, že ak by bol na urgentoch adekvátny počet personálu alebo aspoň predpísaná minimálna norma, útokov by bolo menej. „Agresor, či už pod vplyvom omamnej látky, alebo z nervozity si skôr dovolí na tú jednu sestru, ktorá tam behá po chodbe, ako na dvoch či troch sanitárov a predpísaný počet sestier,“ podotkol odborár.

Visolajský pripomenul aj dáta, ktoré hovoria, že slovenské urgenty patria k najvyťaženejším v Európe kvôli nedostatku špecialistov či vysokým poplatkom. Ľudia by podľa neho nemali očakávať, že na príjme dostanú kompletnú diagnostickú a terapeutickú starostlivosť. „Slúžia na to, aby sme zachraňovali ľudí v ohrození života, nie na to, aby sme liečili vysoký tlak, ktorý sa dlhodobo neliečil,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
útoky na zdravotníkov
Asociácia nemocníc Slovenska
Lekárske odborové združenie
Kamil Šaško

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.