Nedostatok vody nám prinesie aj sťahovanie priemyslu, varuje klimatológ (videopodcast)

Zo Slovenska klimaticky aj talianske Toskánsko? No bez mora a hlavne bez vody. Podľa najnovších klimatických projekcií sa môžeme už o niekoľko desaťročí teplotne podobať dnešnému Stredomoriu. Letá budú výrazne teplejšie a suchšie. A extrémne suché roky sa stanú novým normálom.  

Vedci upozorňujú, že krajina môže do konca storočia čeliť dvojnásobnému vodnému deficitu oproti dnešku, čo zásadne zasiahne poľnohospodárstvo, lesy aj zásobovanie pitnou vodou. Dôsledky pritom nezažijú až vzdialené generácie, ale veľká časť dnešných dospelých a všetky dnešné deti.

Čo nás čaká a vieme sa na takúto budúcnosť ešte pripraviť, alebo ju odvrátiť? Téma pre klimatológa Jozefa Pecha.

Stredomorské teploty, ale bez mora

Čo by to znamenalo, keby sme mali v našich končinách stredomorské podnebie? Ako by sa nás to prakticky dotklo?

Ľudia si pod Stredomorím väčšinou predstavujú len to príjemné – vysoké letné teploty, za ktorými už nebudú musieť chodiť do Chorvátska. Treba však na rovinu povedať, že stále nebudeme mať more. Sme vnútrozemská a pomerne vysoko položená krajina.

Najnovšie verzie klimatických modelov v letnom období prognózujú teploty až o 5∘C vyššie v porovnaní so súčasnosťou. A to sme sa už za posledných 30 rokov posunuli zhruba o 3∘C nahor. Ďalších päť nás čaká.

O akom časovom horizonte tu hovoríme, len aby sme mali predstavu?

Rozprávame sa o čase po roku 2050, to znamená o 25 rokoch. Čo to presne prinesie, sa dá ľahko spočítať. Budú to teploty na úrovni Jadranského mora, no v lete najmä väčšie sucho. Čím je totiž atmosféra teplejšia, tým má väčší takzvaný výsušný efekt. Pýta si vodu, a pokiaľ je nejaká na zemskom povrchu prítomná, jednoducho ju ťahá do seba. Voda sa stráca do atmosféry a putuje preč zo Slovenska.

Všeobecne to v jarnom a letnom období – s presahom do jesene a zimy – bude znamenať výrazne menšie množstvo disponibilnej vody. Začne sa to v poľnohospodárstve a môže to vyústiť do nižšej schopnosti zásobovať ľudí pitnou vodou či priemysel.

Nový klimatický režim: Sucho, aj keď prší

Zlyhávajú v tomto novom režime tradičné prírodné mechanizmy?

Zásadný problém nového klimatického režimu je v tom, že kedysi suchá fungovali inak. Mali síce rovnakú príčinu – že nepršalo –, ako napríklad v roku 1947, keď strednú Európu postihlo jedno z prvých extrémnych povojnových suchých období. Vtedy ľudia nemali čo jesť, lebo nebola úroda, a zachránili nás spojenci. Dnes sme sa však v klimatickej zmene posunuli ďalej: sucho je tu stále, aj keď prší. Keďže je atmosféra teplejšia, väčšina vody z dažďov alebo zimných zrážok sa okamžite vyparí späť. Pôda aj podzemné vody trpia.

Keď sa pozriete na monitoring podzemných vôd na stránke SHMÚ, zhruba 50 pravidelne sledovaných sond je takmer kompletne v červených číslach. Sú blízko svojich monitorovaných miním. Hladiny sú nízko a sú ťažšie dosiahnuteľné. Aby sa tento stav vykompenzoval, potrebovali by sme niekoľko mesiacov permanentných, veľmi vlhkých mesiacov s pravidelnými zrážkami. Nie búrky, ktoré všetko naraz zlejú, ale rovnomerný plošný dážď s intenzitou maximálne milimeter za hodinu, ktorý pomaly vsakuje. Z dnešných červených čísiel bude veľký problém sa dostať.

Suché periódy navyše kedysi končili zimou. Zima deficit vykompenzovala dostatkom snehu, ktorý sa na jar pomaly topil a dodal vlahu štartujúcej vegetácii. Dnes prichádzajú zimy veľmi teplé a suché. V zime to síce subjektívne nevnímate, máte pocit, že je stále vlhko, ale v pôde to vidieť.

Súvislého snehu ubúda a slovenské „Toskánsko“ prichádza o to hlavné – o vodu

Vidíme to aj na snehovej pokrývke, ktorej je každý rok čoraz menej. Ak hovoríme o Stredomorí či Toskánsku, váha argumentácie stojí na tom, že to bude realita bez vody, a tým pádom veľký problém.

Presne tak. Budeme mať veľmi podobné teploty, ale bohužiaľ to bude oveľa suchšie.

Extrémne suché letá s teplotami nad 35∘C sme zažili v rokoch 2003, 2015 či 2022. Čo by sa stalo, keby sa takéto letá stali trvalým normálom na dlhší čas?

Ony sa už teraz stávajú normálom. Keby nás atakovali len jednotlivé, solitérne suché roky a po nich by prišla zima, ktorá všetko vráti do normálu, nič vážne by sa nedialo. Problém je, že suché roky sa začínajú cykliť cez zimu. Zima sa stáva akýmsi konektorom, signál sucha sa dostáva hlbšie do pôdy a podzemných vôd, čo bude na konci dňa veľkým ohrozením pre slovenskú spoločnosť, priemysel a poľnohospodárstvo. Podzemná voda, na ktorú sme sa vždy spoliehali, už nebude v takej disponibilite ako predtým.

Hydrológovia môžu oponovať, že máme Žitný ostrov s výdatnými a kvalitnými zdrojmi podzemnej vody, ktorý slúži ako zábezpeka pre celé Slovensko. Otázka však je, čo sa stane, keď bude mať problém so svojou vodnosťou Dunaj, ktorý Žitný ostrov sýti. Dunaj vnímame ako stálicu s vyrovnaným prietokom, lenže jeho zdrojom sú Alpy. A v Alpách sa dejú dramatické veci – vysychajú, zrážky tam klesajú ešte rýchlejšie ako u nás a vidno to na zimách. Sneh tam pribúda čoraz menej, najmä v severozápadnom sektore. V posledných rokoch mali veľké problémy južné Alpy, kam neprichádzali letné ani zimné zrážky. Keďže sú budované z vápencov, po vyschnutí nedokážu dotovať povrchové toky.

Podľa klimatických a hydrologických scenárov sa to prejaví tak, že Dunaj bude mať v zime a na jari pomerne dosť vody, ale v lete bude chýbať. Vyrovnaná krivka prietoku sa zmení na sínusoidu – v zime veľa, v lete príliš málo. Po roku 2050, možno aj skôr, to začne ovplyvňovať podzemné vody na Žitnom ostrove. Projekcie, čo presne bude so Žitným ostrovom, zatiaľ nemáme, no ak tam začnú klesat hladiny podzemných vôd, Slovensko môže mať veľký problém.

Ohrozený Karpatský oblúk: Kysuce a Tatry prichádzajú o vlahu

Ak by sme chceli popísať Slovensko ako mapu z pohľadu možných suchých období, ktoré oblasti by boli najviac postihnuté?

Rozhodne celý severný Karpatský oblúk, čo môže byť pre poslucháča prekvapujúce. Ide o oblasť od Bratislavy cez Biele Karpaty, Kysuce, Oravu, Tatry až po Zemplín na východe.

Prečo práve severný oblúk?

Pretože tamojšia geológia nepraje akumulácii podzemných vôd. Karpaty boli vždy závislé od okamžitého dažďa a snehu, ktorý ich na pár mesiacov nasýtil. Pokiaľ však máte dlhodobé sucho, ktoré prechádza aj cez zimu, vzniká veľký problém.

Keď dnes prídete na jar alebo v lete do Tatier či na Kysuce, uvidíte v zemi trhliny, aké tam nikdy nebývali. Tieto oblasti boli vždy známe tým, že boli mokré a vlhké a riešili ste skôr to, ako sa obliecť, aby ste nezmokli. Teraz je tam sucho. Západné Tatry bývali ríšou húb a letná hubárska sezóna predstavovala obrovské bohatstvo. Dnes tam v lete nie je nič. Hubári si prídu na svoje až na jeseň, ak v septembri poprší, no vtedy už prichádza zima a rastú iné druhy, ktoré ľuďom tak nechutia. Tento problém nedostatku vody už reálne vnímajú bežní ľudia, ktorí chodia do lesa.

Voda nad zlato a politická téma budúcnosti

Nedostatok úžitkovej vody, ktorá sýti lesy a rastliny ako zdroj potravín, môže viesť až k zdvíhaniu cien z dôvodu chýbajúcej vlahy?

Tento scenár považujem za takmer nevyhnutný. Najprv prídu cisterny a reštrikcie. Niektorí ľudia si tu napúšťajú bazény ako v Kalifornii. Keď tam však v okolí Los Angeles prišiel suchý rok, miestna vláda musela vydať zákaz polievania trávnikov a napúšťania bazénov, hoci sa to napriek tomu dialo. Vysoká cena vodného a stočného na Slovensko určite príde.

Ak by sme to prehlbovali – hoci v apokalyptických filmoch sa to preháňa –, voda bude doslova nad zlato a nad ropu. Dnes politici riešia na čerpacích staniciach ceny benzínu a nafty, ale voda má oveľa väčšiu cenu, pretože stojí na začiatku celého výrobného procesu v poľnohospodárstve aj v priemysle.

Čiže voda sa stane ústrednou témou politikov.

Presne tak. Politici budú v budúcnosti riešiť primárne to, kde vodu zohnať. Kedysi bola voda dokonca príčinou a zdrojom vojen. Ľudia to tak nevnímajú, ale na počiatku občianskej vojny v Sýrii, ktorá začala v roku 2011, bol veľký vodný problém a sucho trvajúce od roku 2006. Päť rokov tam sústavne chýbala voda. Klimaticky je to región veľmi podobný tomu, do ktorého sa posúvame my – ak tam vypadnú zrážky na jeden rok, je to obrovský problém pre úrodu v celom úrodnom polmesiaci známom z prahistórie.

Farmári začali hladovať, nemali produkciu a začali sa sťahovať do miest ako Damask či Homs, kde čakali, že sa o nich Asadova vláda postará. Do toho sa situácia zmiešala s geopolitikou na Blízkom východe a príchodom utečencov z Iraku po invázii Spojených štátov. Keď máte v mestách obrovské množstvo ľudí bez domova a prostriedkov, rýchlo narastá kriminalita. To boli prvopočiatky občianskej vojny, pretože vláda nevedela, čo s tou situáciou robiť.

Nechcem strašiť, ale ak sa toto dotkne Európy a Stredomoria, situácia bude napätá. V Stredomorí to bude klimaticky pripomínať skôr Saharu. Niektoré jeho časti budú z hľadiska nedostupnosti vody jednoducho neobývateľné. Nebude tam voda, nespravíte tam žiadne poľnohospodárstvo.

Hrozí Slovensku bezprostredný nedostatok pitnej vody?

Na Slovensku sme po vlnách horúčav, spodné vody idú drasticky dole a vysychajú studne. Môže u nás v dohľadnej dobe nastať problém s pitnou vodou, keď sa prezentujeme ako krajina bohatá na jej zdroje?

Plošne v tomto roku nie, to zatiaľ nehrozí. Avšak v lokalitách, kde sú ľudia odkázaní výhradne na vlastné studne, lokálny problém vzniknúť môže. Týka sa to aj prameňov, ktoré začínajú vysychať už niekoľko rokov po sebe a stáva sa z toho pravidelný jav.

Ak dokážeme technologicky zabezpečiť infraštruktúru a natiahnuť trubky so systémom čerpacích staníc zo Žitného ostrova kade-tade po Slovensku – hoci aj 400 kilometrov ďaleko na východné Slovensko do Svidníka či Sniny –, plošný problém s pitnou vodou nebude. V samotných konkrétnych regiónoch na východnom a severnom Slovensku však problém určite nastane.

Adaptácia versus utópia mitigácie

Čo môžeme urobiť, aby sme sa takýmto hrozivým scenárom vyhli?

Jednou časťou je technologická adaptácia, teda vybudovanie efektívnej distribučnej siete pre pitnú vodu. Pre priemysel to bude v podstate rovnaký problém. Mnohí hydrológovia neradi počúvajú o stavbe veľkých priehrad. Priehrady nemusia pomôcť vždy, hoci v Čechách v posledných rokoch pomáhali, pretože ich nádrže sú koncipované ako vodárenské zásobárne. U nás ich máme niekoľko, napríklad Starinu na východe, no zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej a najmä úžitkovej vody pre severné regióny bude logistický problém. Neviem predpovedať, či sa kvôli tomu nebude musieť časť priemyslu zo suchých oblastí sťahovať tam, kde voda reálne bude.

Okrem veľkých riešení si ľudia môžu budovať menšie nádrže na zachytávanie dažďovej vody. Ako sa ešte prispôsobiť?

Najprozaickejšou vecou je začať vodou šetriť. Slováci sú od prírody s vodou veľmi plytvavým národom, pretože sme jej mali vždy dostatok až prebytok. To, že splachujeme toalety kvalitnou pitnou vodou, vyvoláva v suchých regiónoch sveta zdesenie.

Pomôže však šetrenie v malom, v rámci jednej rodiny? A ako to vysvetliť deťom?

Áno, pomôže. Deti sú ten najmenší problém, tie to so správnou argumentáciou pochopia okamžite a z mojej skúsenosti potom sami učia svojich rodičov. Väčší problém sú samotní rodičia. K šetreniu však ľudí napokon donútia aj stúpajúce ceny vody a potravín. Sprchovať sa dvakrát denne sa stane neudržateľným luxusom.

Obrazom Slovenska bude suché Macedónsko

Slovensko vnímame ako krajinu lesov a zelene. Máme tu čakať viditeľné zmeny?

Samozrejme. Stredomorský režim zasiahne celú našu biodiverzitu. Budúcnosťou Slovenska bude obraz dnešných suchších oblastí Stredomoria – ako je Macedónsko, sever Grécka či vnútrozemie Turecka. Som si istý, že to tak dopadne. Sme vnútrozemská krajina a v dôsledku zmeny klímy sa výrazne mení smer, odkiaľ k nám prúdi vlhkosť.

Slovensko vždy profitovalo z toho, že zrážky a sneh k nám prichádzali zo štyroch smerov: z Atlantického oceánu, zo Stredomoria, z Čierneho mora a z Arktídy. Vďaka tomu je režim zrážok u nás pre klimatológov veľmi komplikovaný na analýzu, ale pre krajinu to bol benefit. Keď vypadol Atlantik, zachránili nás zvyšné tri zdroje. Česká republika takú výhodu nemá – keď tam ustane západné prúdenie z Atlantiku, majú okamžite sucho, pretože od Stredomoria ich tienia Alpy, zo severu veľa vlhkosti nemajú a Čierne more je ďaleko.

Dnes sa však stabilné a silné západné prúdenie z Atlantiku stáva slabým a nespoľahlivým. Spôsobuje to vyrovnávanie teplotného rozdielu medzi Arktídou a rovníkom – menší teplotný gradient prúdenie oslabuje a to sa dostáva do slučiek. Výsledkom je, že u nás na dlhý čas „zaparkuje“ buď permanentné sucho (tlaková výš), alebo extrémne vlhko (tlaková níž). Tlakovú níž sme zažili napríklad v októbri 2024, keď níž Boris spôsobila obrovské záplavy na Morave, v Čechách a v Poľsku, pretože zostala stáť na jednom mieste a týždeň pršalo. Opačným prípadom je blokujúca tlaková výš, ktorá prináša nadnormálne teploty a dlhé obdobia bez zrážok.

Tento suchý režim u nás s malými prestávkami fungoval už od decembra minulého roka, čo vyvolalo intenzívne sucho. Hoci sa pôdne sucho vďaka zrážkam v posledných 72 hodinách zmiernilo, všetko bude závisieť od pravidelnosti dažďov v najbližších týždňoch. Ak by to bolo z hľadiska zrážok na leto všetko, poľnohospodári aj vodárenské spoločnosti budú mať obrovský problém.

Budúcnosť našich miest a krajiny

Prispôsobia sa zmene aj naše mestá a ich architektúra, napríklad cez zelené riešenia? Pomôže to prírode?

Mestá krajinu v tomto zmysle neovplyvnia, tá sa prerodí sama. Je absolútnou istotou, že u nás vznikne panónsko-stredomorský typ krajiny. Presadia sa u nás suchomilnejšie stromy, napríklad borovice. Naopak, bučiny ustúpia a dubiny sa začnú sťahovať viac na sever. Pôjde o redšie a suchšie lesy, aké vidíme na juhu Európy.

Mestá sa však môžu na nedostatok vody pripraviť, ak sa budeme vedieť rýchlo adaptovať. Inšpiráciu môžeme hľadať v Grécku, kde ľudia zachytávajú vodu do zberných nádrží v podzemí a fasády natierajú na bielo, aby sa neprehrievali. Krajinní architekti majú v rukáve množstvo riešení, ako s nedostatkom vody pracovať. Ako presne mestá spätne ovplyvnia celkovú krajinu, je však otázka pre prognostikov.

Dá sa urobiť niečo zásadné pre záchranu ľudského rodu pred nedostatkom vody z dlhodobého hľadiska?

Z hľadiska adaptácie sú najlepšie prírode blízke riešenia – návrat mokradí, močiarov a obnova klasickej riečnej krajiny, ako tomu hovoria českí hydrológovia. Znamená to nechať rieky prirodzene meandrovať a rozlievať sa do nivných oblastí, kde sa zadrží najviac vody. V minulosti sa korytá vrátane Dunaja napriamovali, aby sa zrýchlil odtok, čo musíme zvrátiť. Budovanie betónových poldrov a veľkých priehrad je totiž nákladné a nie vždy účinné. Mestá zároveň musia s vodou hospodáriť efektívnejšie vrátane jej využívania na chladenie.

Úplným základom by však mali byť mitigačné opatrenia – teda snaha o promptné zmiernenie rýchlosti samotnej zmeny klímy. To je však dnes skôr utópia. Keď vidíme aktuálnu situáciu vo svete, vojny a konflikty, klimatická téma sa upozaďuje. Politici ako Donald Trump green economy otvorene odmietajú a hovoria o nej nepekne.

Prepojené nádoby a klimatická ignorancia

Bude mitigačný prístup časom nevyhnutný?

Samozrejme. Adaptácia a mitigácia sú spojené nádoby. Ak rezignujeme na mitigáciu a necháme klimatickú zmenu rozbehnúť sa do extrémnych rýchlostí, celá adaptácia bude zbytočná, predražená a neefektívna. Ak budeme mať do konca storočia v pláne globálne oteplenie o ďalších 5∘C, môžeme to rovno zabaliť. Na takú rýchlosť nestačí žiadna stratégia, nech by ste boli akokoľvek bohatý štát ako Švajčiarsko alebo Luxembursko. Musíme znižovať emisie CO2​ a iných skleníkových plynov, hoci z dnešného pohľadu je takáto globálna redukcia v krátkom čase nepravdepodobná.

Rétorika Donalda Trumpa a jemu podobných politikov je extrémne nebezpečná. Ohrozuje nielen prosperitu Spojených štátov, ale bezpečnosť celého sveta. A takýchto politikov je vo svete neúrekom. Slovenskí politici klimatickú zmenu v podstate neriešia vôbec, u nás to nie je téma. V Čechách dokonca existujú ľudia, ktorí zmenu klímy otvorene popierajú a šíria politicky objednané nezmysly. Fakt, že na Slovensku táto téma chýba, je obrovský problém. Ľudia nadobúdajú dojem, že sa nič nedeje, čo je rovnako nebezpečné ako Trumpova nezodpovedná politika.

Sila príbehu namiesto suchých grafov

Aby sme neskončili s konštatovaním, že to môžeme rovno zabaliť – čo v tejto zdanlivo bezvýchodiskovej situácii môžeme reálne robiť?

Zatiaľ sa to javí ako bezvýchodiskové, ale politici ako Trump či tí naši tu nebudú navždy. Dôležité je držať tému neustále na jazyku a pracovať v rámci svojej odbornosti. Skvelým príkladom sú architekti na Slovensku. Pred 20 rokmi o klimatickej zmene netušili, dnes sú pre ňu najviac zapálenou oblasťou biznisu, pretože ich k tomu tlačia európske zákony a vyhlášky. Musia dimenzovať stavby a mestá tak, aby boli takmer zelené.

Pred 20 rokmi sme v našej vedeckej komunite bojovali s príbuznými disciplínami, najmä s hydrológmi. Tí nechceli o klimatickej zmene ani počuť a pri slove nedostatok vody doslova syčali hnevom. Dnes to majú na stole, prešli si obrodou a priznávajú, že sme mali pravdu a realita je ešte horšia.

Spoločnosť si bude musieť tie extrémy prežiť na vlastnej koži, aby začala načúvať. Nepotrebujeme, aby nejaký Pecho strašil ľudí v podcastoch. Potrebujeme, aby sa ľudia dohodli na konkrétnych krokoch a krátkodobých víziách, ktoré chceme docieliť. Musíme prepísať aj naše hodnoty a postaviť vodu na najvyššie miesta. Starú rozprávku „Soľ nad zlato“ nahradí realita „Voda nad zlato“.

Tieto príbehy sa nám môžu zdať infantilné, ale nesú hlboké životné pravdy. Keď ľuďom ukážem komplikovaný vedecký graf, nikoho to nezaujíma, je to len suchá veda. Ak však na sociálnych sieťach prinesiem skutočný ľudský príbeh a emóciu niekoho, koho sa zmena klímy priamo dotkla, ľudia zbystria pozornosť. Práve takéto rozprávanie dokáže spoločnosť rozhýbať. Sám som preto upustil od ambície napísať hrubú, informáciami nabitú odbornú knihu o klíme. Mojím cieľom je napísať ľudský román, príbeh plný emócií a prežívania, do ktorého tieto základné fakty o klimatickej zmene iba pevne zaštrikujem. Ľudí totiž k zmene motivujú práve silné emócie.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.