Nemci vyvíjajú zbrane na údery hlboko v Rusku. Francúzi sa obávajú najhoršej odvety, žiadajú vysvetlenie

Európske zbrojenie vyvoláva nové otázky aj medzi najbližšími spojencami.  

Francúzsko upozorňuje Nemecko na nebezpečenstvo spojené s vývojom rakiet schopných zasahovať ciele hlboko na ruskom území. Paríž sa obáva, že Moskva by mohla konvenčný útok nesprávne vyhodnotiť a odpovedať jadrovými zbraňami.

Podľa nových zistení Financial Times preto žiada Berlín o jasnejšie pravidlá použitia rakiet. Spor sa odohráva v čase, keď sa Francúzsko usiluje rozšíriť svoju úlohu pri jadrovej ochrane Európy.

Európa vyvíja rakety, ktoré majú odradiť Rusko od prípadného útoku na členské štáty NATO. Francúzsko však upozorňuje, že ich nasadenie by za určitých okolností mohlo konflikt vystupňovať až na jadrovú úroveň.

Podľa zistení britského denníka Financial Times Paríž nalieha na Berlín, aby jasnejšie definoval vojenskú doktrínu, ktorou sa bude riadiť používanie pripravovaných rakiet dlhého doletu.

Nemecko totiž rozširuje schopnosti zasahovať vojenské ciele na vzdialenosť stoviek až tisícov kilometrov. Spolu s Veľkou Britániou pracuje aj na zbraniach s doletom presahujúcim 2-tisíc kilometrov.

Francúzske obavy nespočívajú v tom, že by Nemecko nemalo mať takéto zbrane. Ide o otázku, čo by sa stalo, keby ich použilo počas vojenského konfliktu s Ruskom.

“Bežná” raketa môže vyvolať jadrovú krízu

Podstatou francúzskych obáv je riziko nesprávneho vyhodnotenia vojenského útoku. Rakety dlhého doletu umožňujú zasahovať ciele hlboko na nepriateľskom území. Môže ísť napríklad o vojenské základne, sklady munície, veliteľské stanovištia alebo odpaľovacie zariadenia.

Takéto zbrane môžu výrazne posilniť schopnosť európskych krajín odradiť Rusko od agresie.

Problém však môže vzniknúť vo chvíli, keď Moskva zachytí prichádzajúcu raketu a vyhodnotí ju ako súčasť širšieho útoku na strategické vojenské kapacity.

Aj raketa vyzbrojená konvenčnou, teda nejadrovou hlavicou, môže v určitých situáciách vyvolať obavy z útoku na ruské strategické sily alebo ich systémy velenia.

Francúzsko sa podľa Financial Times obáva, že takéto nedorozumenie či nesprávna interpretácia zámerov protivníka by mohli spustiť nebezpečnú eskaláciu.

Neznamená to, že každé použitie rakety s doletom 2 000 kilometrov automaticky vyvolá jadrovú odpoveď. Riziko závisí od okolností konfliktu, typu zbrane, zvoleného cieľa aj toho, ako by situáciu vyhodnotilo ruské vedenie.

Iniciatíva ELSA

Nemecko sa po ruskej invázii na Ukrajinu rozhodlo výrazne posilniť svoje schopnosti vykonávať presné údery na veľké vzdialenosti.

Jedným z hlavných projektov je európska iniciatíva ELSA (European Long-Range Strike Approach), ktorú v júli 2024 spustili Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko. Neskôr sa k nej pripojili ďalší partneri vrátane Británie a Švédska.

Program počíta s vývojom viacerých kategórií zbraní. Zahŕňa aj pozemné raketové systémy s doletom od 500 do 2-tisíc kilometrov a ďalšie zbrane schopné zasahovať ciele vo vzdialenosti presahujúcej 2-tisíc kilometrov.

Británia a Nemecko zároveň rozvíjajú spoločný projekt veľmi ďalekonosných úderných systémov. Podľa medializovaných informácií počítajú s vývojom zbraní, ktoré by mali byť schopné zasiahnuť ciele vo vzdialenosti viac než 2-tisíc kilometrov. Projekt však ešte nepredstavuje hotový raketový systém zaradený do výzbroje.

Nemecko navyše skúma možnosti získania amerických striel Tomahawk s doletom presahujúcim 1 600 kilometrov.

Európske štáty týmito programami reagujú aj na nedostatok vlastných zbraní schopných zasahovať ciele hlboko za frontovou líniou.

Francúzsko chce pomáhať chrániť Európu vlastnými jadrovými zbraňami

Nové napätie medzi spojencami súvisí aj so zmenou francúzskej jadrovej stratégie. Prezident Emmanuel Macron v marci 2026 oznámil rozšírenie francúzskeho jadrového arzenálu a predstavil koncept takzvaného predsunutého odstrašovania.

Jeho cieľom je posilniť bezpečnosť európskych partnerov prostredníctvom užšej spolupráce s Francúzskom, ktoré je spolu s Britániou jedinou jadrovou mocnosťou v Európe mimo Ruska.

Macron ponúkol partnerom možnosť podieľať sa na cvičeniach súvisiacich s jadrovým odstrašovaním. V budúcnosti pripustil aj dočasné rozmiestnenie prvkov francúzskych strategických síl na území spojeneckých krajín.

Kľúčové rozhodnutie o prípadnom použití francúzskych jadrových zbraní si však Paríž ponecháva výhradne vo vlastných rukách. Práve táto politika vytvára novú strategickú otázku.

Ak by sa niektorý európsky spojenec dostal do vojenského konfliktu s Ruskom a použil rakety dlhého doletu, Moskva by mohla vnímať širšie európske obranné usporiadanie ako jeden celok.

Francúzsko sa preto podľa Financial Times obáva aj dôsledkov, ktoré by takáto situácia mohla mať pre jeho vlastnú jadrovú stratégiu.

Spojenci už vytvorili spoločnú jadrovú skupinu

Francúzsko a Nemecko pritom nie sú na opačných stranách sporu o európske zbrojenie. Obe krajiny už 2. marca 2026 oznámili vytvorenie spoločnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá má koordinovať ich strategickú spoluprácu a viesť rozhovory o jadrovom odstrašovaní.

Na júlovom zasadnutí francúzsko-nemeckej rady pre obranu a bezpečnosť sa prezident Macron a kancelár Friedrich Merz dohodli na ďalšom prehlbovaní spolupráce. Vo svojom spoločnom vyhlásení výslovne uviedli potrebu koordinovať konvenčné raketové kapacity, protiraketovú obranu a jadrové odstrašovanie.

Francúzske bojové lietadlá Rafale zo strategických vzdušných síl sa vtedy presunuli na nemeckú základňu Nörvenich. Išlo o jeden z prvých konkrétnych krokov novej spolupráce. Berlín zároveň počíta so zapojením nemeckých konvenčných síl do francúzskych jadrových cvičení.

Najnovšie zistenia Financial Times preto neznamenajú, že by sa spojenci rozhodli zastaviť spoločné projekty. Ukazujú však, že samotný vývoj nových zbraní musí sprevádzať aj dohoda o pravidlách ich použitia.

Nemecko a Francúzsko môžu pripraviť spoločnú doktrínu

Podľa Financial Times obe krajiny uznávajú potrebu spoločného prístupu k rizikám eskalácie. Nemecko súhlasí, že európski spojenci by mali mať jasnejšiu predstavu o tom, v akých situáciách možno rakety dlhého doletu použiť a ako zabrániť tomu, aby vojenská odpoveď prerástla do nekontrolovaného konfliktu.

Do rozhovorov sa zapája aj Veľká Británia. Tri krajiny diskutujú o možnosti užšej koordinácie, ktorá by mohla vyústiť do spoločného vyhlásenia o strategickom prístupe k týmto zbraniam.

O konkrétnej dohode však zatiaľ neinformovali. Francúzsko sa súčasne zaujíma o účasť na niektorých britsko-nemeckých vývojových projektoch. Má pritom vlastné skúsenosti s balistickými technológiami, ktoré by mohli spoločnému úsiliu pomôcť.

Európa chce odstrašiť Rusko, ale nesmie stratiť kontrolu nad eskaláciou

Debata o raketách ukazuje širšiu dilemu európskej obrany. Ruská invázia na Ukrajinu potvrdila význam zbraní schopných zasahovať vojenské ciele hlboko za frontom.

Európske štáty preto investujú do technológií, ktorými chcú posilniť odstrašovanie a znížiť svoju závislosť od amerických vojenských kapacít.

Washington pritom pod vedením prezidenta Donalda Trumpa vyvoláva medzi európskymi spojencami otázky o dlhodobej spoľahlivosti americkej bezpečnostnej podpory.

Silnejšie európske ozbrojené sily však prinášajú aj nové otázky vojenského rozhodovania. Kto by v prípade konfliktu schvaľoval údery hlboko na ruskom území? Ako by sa koordinovali s ostatnými spojencami? A aké možnosti by mala Európa na zastavenie eskalácie, keby Moskva pohrozila jadrovými zbraňami?

Práve na tieto otázky chce Paríž podľa Financial Times poznať odpovede ešte predtým, než sa nové zbraňové systémy stanú plne operačnými.

Európske rakety tak nemajú byť iba nástrojom na zasiahnutie vzdialeného cieľa. Majú byť súčasťou širšej stratégie, ktorá dokáže Rusko odradiť od útoku a zároveň znížiť riziko vojny, nad ktorou by spojenci stratili kontrolu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Francúzsko
Nemecko
Rusko
jadrové zbrane
rakety dlhého doletu

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.