Nemecko chce kúpiť Tomahawky za 3,4 miliardy eur. Získať má vlastnú schopnosť úderov na veľké vzdialenosti

obchodnyregister 2026.09.14.

Bundeswehr dnes nemá pozemné zbrane s takýmto dosahom. Nový systém by mu umožnil zasahovať vojenské ciele hlboko za nepriateľskými líniami.  

Nemecké ministerstvo obrany plánuje vyčleniť takmer 3,4 miliardy eur na nákup amerických riadených striel Tomahawk a odpaľovacích zariadení Typhon. Vyplýva to z interného vládneho dokumentu, do ktorého nahliadol portál Politico, píše TASR.

Tento nákup by Nemecku poskytol vlastnú pozemnú schopnosť vykonávať údery na veľké vzdialenosti s cieľom odstrašiť Rusko a zároveň by mohlo zapojiť svoj priemysel do dodávateľského reťazca pre rakety Tomahawk. Obe možnosti by podporili snahu Berlína o väčšiu strategickú samostatnosť. Washington by si však ponechal kontrolu nad citlivými technológiami a zatiaľ nebola dohodnutá podoba výroby ani rozsah účasti jednotlivých krajín a firiem, informuje Politico.

Podpora strategickej samostatnosti

Sumu 3,4 miliardy eur odhadol nemecký rezort obrany. Tá má byť podľa očakávaní súčasťou pripravovaného štátneho rozpočtu na rok 2027, o ktorom v súčasnosti rokuje ministerstvo s parlamentom. Konečná hodnota zákazky sa tak ešte môže zmeniť. Hovorca rezortu zatiaľ potvrdil len toľko, že „nákup amerického systému Typhon s riadenými strelami Tomahawk je stále zámerom“.

Nákup riadených striel s doletom 2 500 kilometrov by zaplnil medzeru v úsilí nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr) odstrašiť Rusko. Tomahawky by im umožnili zasahovať ciele, ako sú odpaľovacie stanovištia, logistické centrá či ďalšie vojenské objekty hlboko za nepriateľskými líniami z odpaľovacích zariadení kontrolovaných Berlínom, pripomína Politico. Nemecko totiž v súčasnosti nemá vlastnú pozemnú schopnosť vykonávať údery na veľké vzdialenosti.

Rokovania o dohodách

V roku 2024 sa bývalý prezident USA Joe Biden a vtedajší nemecký kancelár Olaf Scholz dohodli, že americké jednotky začnú od roku 2026 rozmiestňovať v Nemecku zbrane dlhého doletu vrátane Tomahawkov, ktoré by zostali pod ich velením. Tento plán však súčasný šéf Bieleho domu Donald Trump zrušil. Berlín zároveň pracoval na vytvorení vlastnej schopnosti a v roku 2025 oficiálne oslovil Washington so žiadosťou o nákup odpaľovacích zariadení Typhon a rakiet Tomahawk.

K prelomu došlo na júlovom summite Severoatlantickej aliancie (NATO) v Ankare, kde Trump a kancelár Friedrich Merz dosiahli dohodu o tom, že Nemecko tieto zbrane kúpi. „Týmto krokom vyplňujeme kritickú strategickú medzeru v našej obrane a zároveň pracujeme na vývoji našich vlastných európskych systémov a na ich umiestnení v Európe,“ povedal vtedy Merz. Vláda v Berlíne následne uviedla, že Washington schválil predaj týchto striel a príslušných pozemných odpaľovacích zariadení, pričom zdôraznila, že podrobnosti ešte treba dohodnúť.

Zapojenie nemeckého priemyslu

Rokovania sa týkajú aj otázky, kto bude rakety vyrábať. V dokumente, z ktorého cituje Politico, sa uvádza, že americká vláda v rámci plánovaného nákupu ponúkla „možnosť priemyselnej spolupráce“. Viacerí predstavitelia oboch krajín oboznámení so situáciou uviedli, že rokovania zahŕňajú možnú spoločnú výrobu a spôsoby, ako zapojiť nemecký priemysel do dodávateľského reťazca pre Tomahawky. Zatiaľ však nebola dohodnutá podoba výroby ani rozsah účasti jednotlivých krajín a firiem.

Kľúčovým bodom je to, do akej miery sa bude môcť zapojiť európsky priemysel, keďže USA si ponechávajú kontrolu nad citlivými americkými technológiami a duševným vlastníctvom. Rokovania zapadajú do širšej snahy Nemecka presadiť účasť európskych spoločností na údržbe zbraní vyvinutých v USA namiesto toho, aby ich krajiny nakupovali ako hotové výrobky.

Výzvy v oblasti zbrojenia

Portál pripomína, že tento argument získava na sile v čase, keď sú Spojené štáty pod tlakom na doplnenie vlastných zásob rakiet, ktoré vyčerpali vo vojne proti Iránu. Zbrojárske spoločnosti na oboch stranách Atlantiku už zápasia s obrovskými objednávkami, keďže mnohé štáty zvyšujú výdavky v snahe dosiahnuť nový cieľ NATO – do roku 2035 vynakladať 3,5 percenta HDP na obranné výdavky.