Nemecký motor opäť naskočil, Slovensko sa však nezviezlo. Analytici vysvetľujú, prečo nás oživenie u suseda zatiaľ obchádza

obchodnyregister 2026.11.19.

Motor slovenskej ekonomiky stráca dych. Kým susedné krajiny V4 vyrábajú viac ako pred piatimi rokmi, slovenské fabriky ešte nedobehli ani úroveň spred covidovej krízy. Nemecko, od ktorého závisíme najviac, sa pritom už začína dvíhať. Analytici vysvetľujú, prečo nás jeho oživenie zatiaľ obchádza a čo nás brzdí doma.  

Video

Šéf automobilového zväzu Matušek o rekordnej produkcii aj o tom, prečo náš priemysel stráca dych

Výroba automobilov na Slovensku dosiahla historický rekord, no prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek varuje, že bez nových investícií a nižších daní čaká kľúčový sektor pomalé vyhasínanie. Zároveň ostro kritizoval zavedenie transakčnej dane, ktorá podľa neho spolu s vysokým odvodovým zaťažením podkopáva konkurencieschopnosť firiem a vyháňa investorov do zahraničia.

Čísla Eurostatu prezrádzajú, že slovenská priemyselná výroba v septembri oproti augustu vzrástla o 2,7 percenta. Rýchlejšie v Európskej únii (EÚ) rástli len Dáni (3,7 percenta) a Poliaci (2,9 percenta).

Septembrový skok však len dorovnal slabé leto. V apríli a máji slovenské fabriky vyrábali rovnako, potom ich výroba tri mesiace po sebe klesala. V porovnaní so septembrom minulého roka bol priemysel nižší o 1,7 percenta a v mínuse je už druhý mesiac za sebou. Z 26 krajín, za ktoré Eurostat zverejnil údaje, je Slovensko až na 20. mieste. Susedia medziročne rástli, Česko o 6,2 percenta, Poľsko o štyri percentá a Maďarsko o 8,2 percenta.

Slovenské fabriky zároveň vyrábajú menej ako v roku 2021. Eurostat ich výkon meria indexom, ktorý porovnáva výrobu s priemerom spred piatich rokov. Slovensko je na 97,6 bodu, teda o 2,4 percenta pod vtedajšou úrovňou. Poľsko má 118,2 bodu, jeho priemysel teda vyrába o vyše 18 percent viac. Česko je o sedem percent vyššie, Maďarsko mierne nad úrovňou roka 2021. Zo štvorice krajín V4 tak pod ňou zostáva len Slovensko.

Pod úrovňou spred piatich rokov je aj deväť ďalších krajín Únie vrátane Nemecka a Talianska. Priemysel celej eurozóny je medziročne nižší o 1,5 percenta. Nemecké fabriky vyrábajú stále zhruba o osem percent menej ako v roku 2021, v auguste a septembri však už rástli.

Analytici, ktorých Pravda k téme oslovila, upozorňujú, že septembrové čísla treba čítať opatrne. Premietol sa do nich odchod Samsungu, ktorý v Galante postupne ukončil výrobu televízorov do mája tohto roka. Zvyšok priemyslu pritom podľa nich už dostáva nový impulz. „Signály cyklického oživovania EÚ, respektíve eurozóny sa pomaly začínajú prenášať aj do slovenského priemyslu,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Slovensko je ale viazané najmä na nemecké automobilky, ktoré sú pod tlakom konkurencie a prechodu na nové technológie. „Oživenie nemeckej ekonomiky preto nemusí automaticky znamenať rovnako výrazné oživenie slovenského priemyslu, prípadne iných krajín,“ upozorňuje makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Diera po televízoroch

Najväčšiu dieru do septembrových čísel urobila elektronika. Tržby z výroby počítačových a elektronických výrobkov boli podľa Štatistického úradu medziročne nižšie o 43,6 percenta. Samsung vyrábal v Galante od roku 2002, pracovalo v ňom okolo 800 ľudí a ešte predvlani mal tržby vyše 1,7 miliardy eur. „V číslach priemyselnej produkcie sa prejavuje efekt odchodu Samsungu zo Slovenska, keď produkcia elektroniky klesla medziročne o vyše 50 percent,“ hovorí Pánis.

Ostatným odvetviam sa v septembri darilo lepšie. Výrobcovia dopravných prostriedkov, teda najmä automobilky, zvýšili tržby o 6,6 percenta, výroba strojov a zariadení dokonca o 12,7 percenta. „Bez negatívneho príspevku tohto odvetvia by priemyselná produkcia medziročne mierne rástla,“ tvrdí Kočiš.

Pánis vidí v číslach už aj začiatok oživenia. Medziročné porovnanie podľa neho navyše skresľuje vlaňajší september, ktorý bol pre priemysel veľmi silný. „Ak očistíme čísla o tento jednorazový štrukturálny vplyv, možno vidieť už solídne oživovanie vrátane automotive sektora, ktorý má za sebou jeden z najlepších mesiacov v histórii,“ hovorí analytik J&T Banky.

Kočiš však je opatrnejší. Automobilky podľa neho v septembri rástli len mierne a strojárom sa darilo. „Nejde teda o plošný útlm celého priemyslu, hoci kľúčová výroba automobilov je od začiatku roka pod istým tlakom,“ dodáva.

Doma priemysel brzdia najmä drahé energie. Slovenská ekonomika podľa Pánisa spotrebuje na jednotku výroby zhruba o tretinu viac energie ako priemer EÚ. Elektrina na rok 2027 stála začiatkom novembra na burze 169,87 eura za megawatthodinu (MWh), nemecká 152,68 eura. Firmy na Slovensku pritom už v prvom polroku platili za kilowatthodinu (kWh) v priemere 19,37 centa, kým priemer EÚ bol 18 centov.

Drahú energiu uviedol ako jeden z dôvodov odchodu aj Samsung. „Na druhej strane protivetry pre mohutnejší odraz priemyslu sú stále pomerne vysoké ceny energií, ale aj domáce faktory v podobe fiškálnej konsolidácie, ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie,“ upozorňuje Pánis.

Výhľad na budúci rok je podľa analytikov lepší. Impulz má priniesť aj automobilka Volvo pri Košiciach, ktorá má začať vyrábať v roku 2027. „Do budúceho roka vstupujeme s pozitívnymi vyhliadkami,“ hovorí Kočiš.

Nemecko chytá dych, Poľsko nám uniká

Ešte v júli bol nemecký priemysel medziročne v mínuse o 2,6 percenta, v septembri už bol o 0,7 percenta v pluse. Oživenie vidieť aj na celej nemeckej ekonomike. Jej hrubý domáci produkt (HDP), teda hodnota všetkého, čo krajina vyrobí, v treťom štvrťroku medziročne vzrástol o 1,2 percenta. Slovenská ekonomika rástla len o 0,3 percenta. Kočiš v tejto súvislosti upozorňuje, že zatiaľ je pri hodnotení vývoja v Nemecku potrebné zachovať opatrnosť.

Nemecká vláda chce ekonomiku nakopnúť miliardovými štátnymi výdavkami. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka by z toho mohli mať viac zákaziek aj slovenskí dodávatelia. Slovenským automobilkám by podľa Koršňáka mohli pomôcť aj nové elektrické modely a prípadný väčší záujem Nemcov o elektromobily a hybridy. Silnejšie sa však tieto impulzy prejavia až v roku 2027.

Poľsko na nemecké oživenie čakať nemusí. Je to podstatne väčšia ekonomika s veľkým domácim trhom a jej priemysel nestojí na vývoze tak ako slovenský. Keď sa v zahraničí nedarí, poľské fabriky sa môžu opierať o domácich zákazníkov. „Poľský priemysel tak nie je v takej miere závislý od vývoja jedného odvetvia alebo od hospodárskej situácie v Nemecku,“ vysvetľuje Kočiš.

Poliakom podľa odborníkov pomohli aj posledné krízy. Po pandémii a ruskej invázii na Ukrajinu mnohé firmy presúvali výrobu z Ázie bližšie k európskym zákazníkom. Ekonómovia tento jav nazývajú nearshoring. Poľsko bolo podľa Pánisa na takýchto investorov lepšie pripravené ako Slovensko a pripomína, že v poslednom čase veľa investovali do verejnej infraštruktúry na čele s diaľnicami a to aj preto, že dokázali efektívne čerpať eurofondy.

Európske peniaze Poliaci použili aj na výskum a vývoj, v ktorom Slovensko podľa analytika obrovsky zaostáva. Fabriky vďaka tomu viac automatizovali a digitalizovali a zvýšili produktivitu. Jedným z najväčších motorov rastu bola výroba batérií, okolo ktorej vznikla celá sieť dodávateľov. Ďalšie zákazky prináša poľskému priemyslu štát, ktorý dáva obrovské peniaze do obrany. „Kvalitné podnikateľské prostredie, efektívne fungujúce verejné inštitúcie, legislatívna istota či solídna vymožiteľnosť práva znamenali, že dokázali prilákať mnoho investorov,“ dodáva Pánis.

Slovenský priemysel naproti tomu stojí najmä na automobilkách, ktoré čelia americkým clám, slabšiemu predaju áut v Európe aj čínskej konkurencii. Automobilky priniesli Slovensku investície, pracovné miesta aj silný export, zároveň však krajinu urobili citlivou na každý výkyv európskeho trhu s autami. Slovensko sa podľa Kočiša môže od Poliakov učiť. Mohlo by viac rozložiť priemysel do rôznych odvetví, podporiť inovácie, rozvíjať domácich dodávateľov a vylepšiť podnikateľské prostredie. Úplne nasledovať poľskú cestu však nedokáže. „Poľský model nedokážeme jednoducho skopírovať, keďže Slovensko nemá porovnateľne veľký domáci trh,“ uzatvára bankový expert.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
priemysel
nemecký priemysel
Nemecko
Poľsko

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.