Neskutočná premena historického klenotu: Sprístupnili ho po dvoch rokoch náročných opráv

Krásne nádvorie s mohutným platanom, zasklené arkádové otvory či repliky pozlátených drakov vyvolávajú obdivné pohľady. Nakukli sme aj do priestorov, ktoré bežný návštevník nevidí.  

Po dvoch rokoch intenzívnej rekonštrukcie je žiarsky Biskupský kaštieľ opäť prístupný verejnosti. Primátor Peter Antal s hrdosťou oznámil, že ide o jeden z najväčších symbolov mesta. „Stretáva sa v ňom história Svätého Kríža (pôvodný názov mesta, pozn. red.), duchovný život, kultúra, vzdelanosť, národná pamiatka aj príbeh moderného Žiaru nad Hronom,“ povedal. Pripomenul, že samospráva ho odkúpila v roku 2018 od súkromného vlastníka.

„Bolo to veľké a vážne rozhodnutie. Nešlo len o obyčajnú kúpu nehnuteľnosti, ale o zodpovednosť voči našim predkom, a najmä budúcim generáciám. Vedeli sme, že ak sa má táto pamiatka zachovať a opäť ožiť, nestačí ju len vlastniť, ale vrátiť jej dôstojnosť a funkčnosť,“ konštatoval. „Chceme, aby sa tu, okrem komentovaných prehliadok, konali kultúrne podujatia, výstavy, prednášky, menšie koncerty, slávnostné prijatia, sobáše, edukačné programy pre školy a akcie pre všetky vekové skupiny,“ tvrdí.

Noblesa s autenticitou

Čo všetko sa vlastne, za 2,5 milióna eur, spravilo? „Keď prídete pred kaštieľ zistíte, že nastala absolútna obnova celého jeho exteriéru,“ hovorí Antal. Vysvetlil, že práce robili z peňazí získaných, v rámci energetických úspor, z Plánu obnovy a odolnosti. „To znamená, že je tu nová fasáda, vymenené okná, dvere a vo všetkých miestnostiach svetelné zdroje. Došlo tiež k zaskleniu arkádovej chodby a urobili sa rekuperácie,“ ozrejmil. Zároveň realizovali špeciálne injektáže proti vlhkosti a sanáciu základového muriva.

Primátor upozornil tiež na návrat replík pôvodných pozlátených drakov na nárožné vežičky kaštieľa. Jeden z originálov našli na povale, čo im pomohlo pri ďalších krokoch. Zreštaurované boli aj slnečné hodiny. „Sú to detaily, ktoré možno na prvý pohľad pôsobia ako úplné drobnosti, no práve ony vracajú tejto pamiatke charakter, noblesu a historickú autenticitu,“ zdôraznil.

„Z vlastných prostriedkov sme robili nádvorie a predpolie kaštieľa. Tiež inštaláciu závlahového systému, trávnika, dlažby či nasvietenie kaštieľa a platanu v strede nádvoria,“ spomenul investíciu mesta v sume do 370-tisíc eur. „Chceme, aby tento priestor neslúžil iba ako vstup do historickej budovy, ale aby bol prirodzeným miestom stretávania, kultúrnych podujatí, spoločenského života a oddychu,“ zopakoval.

Čítajte aj Slovenská minerálna voda triumfuje. V Česku ide na dračku, ďalším cieľom je Maďarsko

Už predtým však radnica investovala „zo svojho“ do postupného oživovania interiérov a využitia kaštieľa. „Vznikla tak biskupská sála, Pamätná izba Štefana Moysesa, archeologicko-etnografická expozícia mesta, Galéria Júliusa Považana (insitný maliar, pozn. red.) a učebne našej základnej umeleckej školy,“ priblížil Antal. Vzápätí podčiarkol, že dôležitou témou je aj tamojšia kaplnka.

„Nebola súčasťou hlavného projektu obnovy, no určite ju nepovažujeme za uzavretú kapitolu. Naopak, vnímame ju ako ďalší záväzok. Z ministerstva kultúry mesto získalo 200-tisíc eur na jej obnovu, čo nám pomôže pohnúť sa aj v tomto výnimočne krásnom priestore,“ uviedol. Verí, že po dokončení sa môže stať jednou z najkrajších častí kaštieľa. Dodal, že v budúcnosti môže slúžiť aj na cirkevné obrady.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

pohľad z okna, kaštieľ, nádvorie, Žiar nad Hronom Pohľad z okna kaštieľa na jeho nádvorie.

Pár „pikošiek“

Samospráva tam má v pláne aj prevádzku kaviarne či menšieho občerstvovacieho zariadenia. Malo by ísť o prirodzené zázemie pre návštevníkov kaštieľa, no aj rozľahlého parku. Nepôjde podľa nej o rušivý prvok, ale o miesto, kde si človek môže posedieť, zastaviť sa a vnímať atmosféru. Riešiť to chce formou prenájmu tak, aby išlo o kvalitnú a dôstojnú službu hodnú charakteru pamiatky.

Projektová manažérka mesta Michaela Mikulová prezradila, že počas rekonštrukcie sa objavili aj menšie komplikácie. „Napríklad pri dlažbe v arkádovej chodbe, ktorá nám proces trošku spomalila (riešili vlhkosť a zatekanie). Pamiatkari ale boli ústretoví a snažili sa nám pomôcť,“ hovorí Mikulová. „Aktuálne je teda odborne prekrytá a do budúcnosti zvažujeme, že by zostala otvorená nejakým podložným sklom – aby návštevníci mohli vidieť, čo sa našlo a na aký účel to celé slúžilo,“ objasnila.

„Čo sa týka kaplnky – má celkom dobre zachované maľby, čiže pôjde skôr o také doťuknutie k úplnej kráse,“ poznamenala. Doplnila, že v minulosti verejne prístupná nebola – slúžila skôr na súkromné modlitby biskupa Moysesa.

Čítajte aj SNS už má zoznam požiadaviek. Michelko prezradil, ako sa vyvíjajú vzťahy s Tarabom a čo chcú presadiť do rozpočtu

Autor projektu rekonštrukcie, archeológ Jozef Sálus, zhodnotil, že spoluprácou s reštaurátormi a dodávateľom umelecko-remeselných prác zložitú rekonštrukciu zvládli. Prezradil pritom pár „pikošiek“. Napríklad sklo jedného arkádového okna váži zhruba 650 kilogramov. Snažili sa čo najviac držať historickej podoby kaštieľa, no napriek tomu, že vychádzali z pôvodnej farebnosti fasády, tá súčasná je mierne tmavšia. „Nájsť pôvodný náter je ako hľadanie ihly v kope sena. Nakoniec sme sa dohodli na tejto farebnosti a myslím, že je to dobré,“ podotkol.

Renesančno-barokový kaštieľ v Žiari nad Hronom vznikol prestavbou pôvodnej pevnosti okolo roku 1631. Dlhé obdobie bol sídlom cirkevných predstaviteľov a významne sa spája s osobnosťou banskobystrického biskupa Štefana Moysesa.