Netanjahu čelí vo voľbách účtom za 7. október. Izrael rieši bezpečnosť aj rozdelenú spoločnosť

Izrael čakajú voľby, v ktorých sa bude rozhodovať aj o politickej budúcnosti Benjamina Netanjahua. Krajinu rozdeľujú otázky bezpečnosti, armády a náboženstva.  

O niekoľko dní sa Izraelčania vrátia k volebným urnám v prvých parlamentných voľbách od útoku palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023. Ako pripomína agentúra AFP, ide o hlasovanie, v ktorom sa bude rozhodovať nielen o ďalšom smerovaní bezpečnostnej politiky, ale aj o tom, ako sa štát postaví k vyšetreniu svojho zlyhania pri zabránení útoku a k rastúcemu napätiu v spoločnosti.

Mimoriadne silno zaznievajú požiadavky na zriadenie nezávislej štátnej vyšetrovacej komisie. Jej úlohou by malo byť preskúmať sériu omylov a zlyhaní, ktoré umožnili najkrvavejší útok v dejinách Izraela. Podľa AFP práve táto trauma naďalej formuje politiku, spoločenské nálady aj kolektívnu psychiku krajiny.

Sporné vyšetrovanie

Izrael v minulosti v čase hlbokých kríz podobné komisie už vytvoril. Hlavný súper premiéra Benjamina Netanjahua, bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot, avizoval, že v takomto postupe chce pokračovať aj teraz – ak sa dostane k moci, plánuje nezávislý orgán zriadiť a považuje to za spôsob, ako predísť ďalšej tragédii.

Vládny tábor však trvá na inom prístupe. Kabinet, ktorý bol pri moci aj v čase útoku, odmieta ideu nezávislej komisie a namiesto toho presadzuje dvojstranícky vyšetrovací orgán, ktorého členov by vymenovali politici. Opozičný líder Jair Lapid upozorňuje, že cieľom takto navrhnutého mechanizmu je podľa neho skôr zbavenie zodpovedných viny než skutočné objasnenie udalostí.

Samotný premiér preniesol časť viny na bezpečnostné zložky, ktoré ho podľa jeho slov neupozornili dostatočne včas v deň útoku. Čelí zároveň obvineniam, že ignoroval varovania, vrátane tých zo Spojených arabských emirátov, ktoré ho podľa medializovaných informácií upozorňovali na plány Hamasu na rozsiahlu operáciu.

Ďalším zdrojom tlaku sú predchádzajúce vzťahy Netanjahuovej vlády s Katarom. Ten so súhlasom Izraela finančne podporoval Hamas a poskytuje útočisko vedeniu hnutia. V predvolebnej kampani sa tak opäť otvára otázka, či tento prístup neprispel k posilneniu protivníka.

Dlhá vojna, tenké sily

Popri sporoch o vyšetrovanie je jednou z hlavných tém aj budúca bezpečnostná stratégia krajiny. Dlhé desaťročia stála izraelská bezpečnostná doktrína na troch pilieroch – kvalitnom spravodajstve, odstrašovaní a krátkych, rýchlych vojenských kampaniach.

Udalosti po 7. októbri 2023 však tento model zásadne narušili. Vláda prešla na dlhodobé vojenské operácie, čo dokladá pretrvávajúca prítomnosť izraelských jednotiek v tzv. bezpečnostných zónach v Pásme Gazy, na juhu Libanonu a v Sýrii. Súbežne s tým armáda takmer denne zasahuje na okupovanom Západnom brehu Jordánu, rozbehla dve vojny proti Iránu a podniká útoky na jemenských húsíov.

Takto rozptýlené nasadenie vyvoláva otázky, či je armáda schopná dlhodobo udržať vojenské operácie na viacerých frontoch. Od roku 2023 opakovane mobilizuje desiatky tisíc záložníkov, čo prináša vysoké osobné aj ekonomické náklady. Vojenskí predstavitelia zároveň neustále upozorňujú na nedostatok personálu.

Zahraničnopolitickým dôsledkom je aj výrazné poškodenie medzinárodnej reputácie Izraela. Najmä vojna v Pásme Gazy, pri ktorej podľa údajov citovaných AFP zahynulo viac než 74.000 ľudí, priniesla židovskému štátu ostrú kritiku a obvinenia z genocídy.

Spor o brancov

Bezpečnostné výzvy sa premieňajú aj do vnútornej debaty o náboženstve, identite a povinnej vojenskej službe. Diskusia o výnimkách pre ultraortodoxných židov v čase, keď armáde chýbajú vojaci, prerástla do širšieho zápasu o charakter Izraela.

Ultraortodoxné strany presadzujú zachovanie výnimky, ktorá umožňuje mužom študujúcim v ješivách vyhnúť sa brannej povinnosti. Tento postoj podporuje aj Netanjahuov Likud a krajine pravicové koaličné subjekty. Opozícia naopak požaduje úplné zrušenie výnimiek a avizuje, že nevstúpi do vlády s ultraortodoxnými partnermi.

Eizenkot, ktorý prišiel o syna vo vojne v Pásme Gazy, obviňuje Netanjahuovu vládu, že bez hanby podporuje vyhýbanie sa povinnostiam. Podľa AFP sa premiérovi nedarí nájsť v tejto citlivej téme rovnováhu – v nedávnom rozhovore skritizoval zatýkanie ultraortodoxných mužov, ktorí odmietajú narukovať, zároveň však trvá na tom, že tí, čo sa naplno nevenujú štúdiu Tóry, by do armády nastúpiť mali.

Rozkol medzi sekulárnym a náboženským táborom sa však netýka len brannej povinnosti. Tesne pred rozpustením parlamentu predložila vládna koalícia balík opatrení, ktoré zavádzajú alebo podporujú segregáciu mužov a žien v niektorých verejných priestoroch, a prijala zákon zdôrazňujúci význam štúdia Tóry.

Náklady a nespokojnosť

Zástancovia tvrdia, že tieto kroky posilňujú židovskú identitu a charakter Izraela. Kritici naopak varujú, že krajinu posúvajú smerom k väčšiemu vplyvu náboženstva na verejný život a prehlbujú vnútorné delenie spoločnosti.

Hoci verejnú debatu dominuje bezpečnosť, podľa AFP zostáva kľúčovou témou aj ekonomická situácia. Napriek vysokému tempu hospodárskeho rastu sú obyvatelia vystavení jedným z najvyšších životných nákladov na svete. Ekonómovia upozorňujú na pretrvávajúce štrukturálne problémy – najmä na nedostatok dostupného bývania, obchodné bariéry a obmedzenú konkurenciu v strategických odvetviach.

Práve kombinácia bezpečnostnej neistoty, sporov o identitu a rastúcej ekonomickej záťaže bude podľa pozorovateľov rozhodovať o tom, ako izraelskí voliči rozdelia svoje hlasy v nadchádzajúcich voľbách.