Netflix v Prahe natáča seriál podľa Dana Browna. Časť deja sa odohráva v najkrajšej knižnici sveta
obchodnyregister
2026.10.30.
Už od septembra sa na rôznych miestach Prahy pohybuje štáb Netflixu. Z najnovšej knihy Dana Browna Posledné tajomstvo má totiž vzniknúť osemdielny seriál. Časť deja sa odohráva aj v Klementíne.
Filmárov videli v centre – nakrúcali v Clam-Gallasovom paláci, v okolí Rudolfína, na Čechovom moste aj v Obecnom dome, v októbri potom zamierili do Letenských sadov. Netflix akoby sa držal názvu knihy Posledné tajomstvo a detaily filmovania drží v tajnosti. No aj tak už presiaklo, že hlavnú rolu profesora Roberta Langdona dostal Morgan Spector a jeho priateľku, vedkyňu Katherine Solomonovú, má stvárniť Rebeca Hallová. Rolu americkej veľvyslankyne Heide Nagelovej dostala Cherry Jonesová, vydavateľa Jonasa Faukmana zverili Robovi Delaneymu a Sashu si zahrá Abbey Leeová.
Foto:Michal Sváček / MFDNES + LN / Profimedia
Netflix natáča v Prahe v Letenskom zámočku seriál podľa románu Dana Browna Posledné tajomstvo.
Komu sa nechce čakať, kým bude seriál hotový a knihu, ktorá vyšla pred rokom, má dávno prečítanú, môže spoznávať krásy Prahy buď na špecializovanej prehliadke po Brownových stopách, alebo aj na vlastnú päsť. Brown v knihe spomína množstvo pamätihodností, ktoré naozaj stoja za to – Pražský hrad, Karlov most, Staromestskú radnicu s orlojom, Petřínsku rozhľadňu a zrkadlové bludisko či Staronovú synagógu a židovský cintorín.
Časť napínavého deja sa odohráva aj v barokovej knižnici Klementína. Toto miesto je naozaj výnimočné a stojí za to spoznať ho bližšie – už len preto, aby si človek uvedomil, že to, čo Brown popisuje v románe, by sa tu nikdy odohrať nemohlo.
Foto:Katarína Sedláková
Katarína Sedláková
Baroková knižnica pražského Klementína
Kde varili tekutý chlieb
Klementínum je po Pražskom hrade druhým najväčším stavebným komplexom v Prahe, kde sídli najkrajšia knižnica sveta. Medzi 27 000 starými tlačami sú aj spisy Keplera s vlastnoručným venovaním astronóma priateľom, dekanovi a ďalším profesorom pražskej univerzity. Jezuiti založili Klementínum v roku 1556 a pomenovali ho podľa bývalého dominikánskeho kláštora u svätého Klimenta z roku 1227, kde sa usadili. Nečudo, že práve baroková knižnica Dana Browna lákala. Ale dostať sa sem môžete aj vy, keď sa prihlásite na prehliadku.
Foto:Jan Křikava
Dan Brown v knižnici Klementína.
Prehliadky Klementína sa konajú každý deň od 9. ráno do siedmej večer (v lete až do ôsmej), v jednej skupine môže byť maximálne 25 ľudí a vstupenka stojí 380 českých korún. Ako sa dozviete na prehliadke bývalého kláštora, Klementínum bolo akési mesto v meste, ktoré študenti ani nemuseli opustiť – mali tu všetko, spali tu, mali tu refektáre čiže jedálne (dnes je tu študovňa), kaplnky, školu aj knižnicu, dokonca aj lekáreň či divadlo. Mladá sympatická sprievodkyňa vám položí otázku: Čím sa živili dominikáni, kým kláštor prevzali jezuiti? Našli sa tu pozostatky malého pivovaru a sprievodkyňa hneď dodá, že vtedajšie pivo bolo oveľa hutnejšie než dnešné, preto sa mu dodnes hovorí tekutý chlieb.
Jezuiti kláštor rozšírili do podoby dnešného rozsiahleho barokového komplexu. Lenže všeko má svoj koniec, skráti historický výklad sprievodkyňa, v roku 1773 bol jezuitský rád rozpustený, Mária Terézia ich vyhnala a vytvorila z budovy národnú knižnicu, ako ju poznáme dnes. Zdôrazní, že celý komplex nie je múzeum, ale stále sa využíva každá jeho časť. Návštevníkov prekvapí informáciou, že dodnes sa dajú vypožičať aj knihy z barokovej knižnice. Áno, presne z tej, kde v Brownovom románe vypukne požiar…
Kto mal oslie uši
Kým sa dostaneme do slávnej knižnice, uvidíme miestnosť zasvätenú štyrom slávnym astronómom – Keplerovi, Tychovi de Brahe, Kopernikovi a Galileovi Galileimu. Dvaja z nich, Kepler a Tycho, pracovali v Prahe, pripomenie sprievodkyňa. Je tu aj socha anjela, ktorý mal chrániť Klemetínum pred zlodejmi.
V barokovej knižnici, ktorá je najkrajšou sálou celého Klementína, sa snažia udržiavať konštantnú teplotu 18 stupňov. “Je to však ťažké, pretože každých 30 minút sa dvere otvárajú pre návštevníkov,” podotkne sprievodkyňa. Nádherná dubová knižnica nebola stavaná na toľko kníh, aj preto sa podlaha začala boriť a bolo ju treba vystužiť. Vraj keď jezuiti prišli do Prahy, podľa povesti si priniesli jedinú knihu, no keď knižnicu dobudovali, mali už 20 000 zväzkov. Ktorá kniha je najvzácnejšia? Samozrejme, časť biblie zo 16. storočia. Najťažší je Lobkovický graduál, stredoveká kniha napísaná okolo roku 1500, ktorá váži 52 kíl. Väčšina kníh je darovaná zo súkromných zbierok, napríklad gróf Kinský daroval svoju knižnicu Klementínu.
Foto:Katarína Sedláková
Výhľad na Karlov most z Klementína.
Všimneme si aj prázdne police – šlo o sekciu Libri prohibiti, kam jezuiti ukladali zakázané knihy. “Od roku 1559 pápež vydával index zakázaných kníh, ktoré napríklad kritizovali cirkev alebo erotické knihy ako Boccacciov Dekameron. Aj všetci štyria spomínaní astronómovia boli zakázaní. Pápež pripravil súpis zakázaných kníh a na jeho príkaz jezuiti pálili knihy, lenže iba kópie, originály si nechali v knižnici – veď pápež bol ďaleko. Teraz sú police prázdne a zväzky sú premiestnené do iných sekcií. Jezuitský katalóg delil knihy na teologické, historické, matematické atď. Teológia bola kedysi základom vzdelania,” chrlí zaujímavosti sprievodkyňa.
Foto:Katarína Sedláková
Na strope si možno všimnúť aj postavu muža s oslími ušami v červenej kapucni, ktorý trhá knihu. Oslie uši ukazujú jeho hlúposť a ignoranciu, preto ho anjel na freske chce skopnúť dolu. Ignorancia je najväčší nepriateľ ľudského vedenia – to hlása nápis v latinčine.
Vzápätí upriami našu pozornosť na fresky na strope. Namaľoval ich Johannes Hiebl na tému vedy a umení (práve on vyzdobil aj nádhernú Zrkadlovú kaplnku Klementína). Na antickej časti sedí boh Apolón na hore Parnas, anjel v popredí nesie rozsvietenú pochodeň, ktorá symbolizuje ľudský rozum a poznanie. Na barokovej časti je dóm, pretože aj knižnica je chrámom múdrosti. Na freske sú aj jezuitskí patróni, ktorí symbolizujú disciplíny, čo sa v Klementíne mohli študovať – teológiu, astronómiu, matematiku. Je tam aj magický štvorec, akési stredoveké sudoku, v ktorom sú čísla, ktoré po sčítaní horizontálne aj vertikálne vždy dajú súčet 15. Ďalej tu 3000 študentov mohlo študovať dramatiku, hudbu a medicínu.
Na strope si možno všimnúť aj postavu muža s oslími ušami v červenej kapucni, ktorý trhá knihu. “Oslie uši ukazujú jeho hlúposť a ignoranciu, preto ho anjel na freske chce skopnúť dolu. Ignorancia je najväčší nepriateľ ľudského vedenia – to hlása nápis v latinčine,” objasní sprievodkyňa. Keď odvrátime zrak od fresky, uprostred sály pozorujeme starobylé glóbusy. Totiž v Klementíne bývalo aj matematické múzeum, po jeho zrušení glóbusy presunuli sem. A zaujímavosť – nie je na nich zakreslená Austrália, lebo tá ešte v tej dobe nebola objavená. A keď sme pri matematike, nesmieme zabudnúť, že v 20. storočí v Klementíne tri semestre prednášal aj slávny Albert Einstein.
Za portrétom Jozefa II., ktorý knižnicu obohatil o konfiškáty zrušených kláštorných knižníc, sú schované točité schody. Už v roku 1777 bola knižnica sprístupnená verejnosti. Od roku 1782 museli všetci pražskí tlačiari odovzdávať knižnici povinné výtlačky a o 25 rokov neskôr mali túto povinnosť už tlačiari z celého územia Čiech. Dnes má tunajšia Národná knižnica vyše 6 miliónov kníh. Obsahuje Vyšehradský kódex, ktorý vznikol pre korunováciu Vratislava II. v roku 1086, jeho cenu v roku 2011 odhadli na miliardu českých korún.
Hurá do veže
A potom po 172 točitých schodoch vystúpame do Astronomickej veže, ktorej stavbu inicioval rektor pražskej univerzity František Retz. Jej staviteľ nie je istý, bol to azda František Maxmilián Kaňka, Kilián Ignác Dienzenhofer či Anselmo Lurago. Veža je vysoká 68 metrov, vo výške 52 metrov je ochodza. Na kupole sa týči gigantická olovená socha Atlanta držiaceho zemeguľu.
Foto:Katarína Sedláková
V Astronomickej veži Klementína sú vystavené rôzne prístroje.
História veže úzko súvisí s univerzitným vzdelaním, ktorého súčasťou bola matematika a astronómia. Diela univerzitných astronómov v tunajšej knižnici svedčia o vysokej úrovni vedy v tej dobe. Okolo roku 1750 sa začali astronomické a klimatické pozorovania a merania, na vežu osadili astronomické prístroje. Riaditeľom observatória bol Josef Stepling, ktorý sa zaslúžil spolu s mechanikom Janom Kleinom o rozvoj astronómie. Od 1775 tu matematik a fyzik Antonín Strnad sústavne začal zaznamenávať meteorologické merania, ktoré sa tu konajú dodnes.
Foto:Katarína Sedláková
Chodby Klementína sú vyzdobené freskami.
Foto:Katarína Sedláková
Jedna z fresiek v chodbách Klementína.
Od roku 1842 sa z Klementína ohlasovalo poludnie mávnutím vlajky, ktoré od roku 1891 až do roku 1926 sprevádzala delová salva z Hradčian. Po roku 1928 sa astronomické pozorovania presťahovali do novej hvezdárne v Ondřejove. Časová služba zostala na tunajšej veži až do okupácie, od roku 1926 poskytovalo Klementínum časový signál pre vysielanie Radiožurnálu. To už je však celkom iný príbeh, o ktorom v Brownovom Poslednom tajomstve nenájdete žiadnu zmienku.
Foto:Katarína Sedláková
Výhľad z veže Klementína na Prahu
Z Astromickej veže je fantastický výhľad na celé mesto. Predtým však ešte odporúčame nakuknúť do všeobecnej študovne – vtedy si možno pamätníci uvedomia, že priestory poznajú z filmu Světáci režiséra Zdeňka Podskalského. A zaujímavosťou je, že v rokoch 1822 – 1837 v Klementíne ako “knižničný sluha” pracoval a žil Antonín Langweil, ktorý tu 11 rokov vyrábal svoj slávny model Prahy 19. storočia – do detailov prekreslil každé oko, dvere aj drobnosť na fasáde. Ten sa dá zadarmo vidieť v hlavnej budove Muzea Prahy v ulici Na Poříčí. Ktovie, či si to fantastické papierové mesto zložené z 2000 stavieb obzrel aj Dan Brown. Asi by bol z neho paf.
Témy:
Klementínum
Morgan Spector
Katherine Solomonová
Dan Brown
Posledné tajomstvo
netflix
seriál
Praha
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.