
Ochrana duševného zdravia mladých na Slovensku zlyháva. Stabilný systém podpory neexistuje. Komplexná starostlivosť o duševné zdravie stále nie je prioritou tejto vlády.
Michal Sabo je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Gréta Gregorová je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Dnes je Svetový deň duševného zdravia. O tejto téme však treba hovoriť každý deň a systematicky. Čísla totiž ukazujú, že v tomto smere sme na tom čoraz horšie. Občianske združenie IPčko v roku 2025 zaznamenalo vyše 181-tisíc pomáhajúcich a krízových kontaktov, približne o 27 percent viac ako rok predtým.
Pre nedostatok kapacít zostalo na chatovej a telefonickej poradni bez odpovede viac ako 200-tisíc žiadostí o pomoc. Nie je to počet bezprostredných ohrození života, je to však jednoznačný údaj o tom, že potreba pomoci výrazne prevyšuje kapacitu služby.
IPčko si tento rok všimlo aj nový, znepokojivý trend. Mladí ľudia sa so svojou úzkosťou a osamelosťou čoraz častejšie zhovárajú najprv s chatbotom a až potom, ak vôbec, vyhľadajú skutočného človeka. Aj to ukazuje, že problém nie je iba v sociálnych sieťach. Je aj v samote, nedostupnej pomoci a v tom, že mladí ľudia nemajú vo svojom okolí človeka, ktorému dôverujú.
Práve každodenná a dostupná práca s mladými ľuďmi patrí medzi najmenej stabilné časti systému. Dôvod poznáme a opakujeme ho dookola. Práca s mládežou je na Slovensku chronicky podfinancovaná. Ročne je na ňu z rezortu školstva vyčlenených len smiešnych päť miliónov eur.
Za pár desiatok tisíc ročne majú nízkoprahové kluby a organizácie, ktoré s deťmi a mladými pracujú každý deň, nahrádzať to, čo okolité západné krajiny dávno riešia systémovo a stabilne a investujú do toho ročne desiatky miliónov eur.
Na Slovensku stabilný systém podpory neexistuje. Komplexná starostlivosť o duševné zdravie stále nie je prioritou tejto vlády. Neštátne organizácie denne odpovedajú stovkám ľudí v kríze a sú jedinou záchrannou sieťou.