NKÚ: zmeňte zákon o štátnom podniku. Mincovňa zarába milióny, Rudné bane nemajú na útlm

Kontrola dvoch štátnych podnikov odhalila iný prístup štátu k ich riadeniu. Kým Mincovňa Kremnica dosahuje zisk, modernizuje a získava zahraničné zákazky, Rudné bane zápasia s nedostatkom financií, nefunkčnou dozornou radou a nedokončeným útlmom baníctva.  

Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR porovnaním dvoch štátnych podnikov ukázali, že ich problémy nemožno oddeliť od spôsobu správy štátneho majetku. Vláda a parlament by podľa NKÚ mali pristúpiť k zmene zákona o štátnom podniku, aj zákona o správe majetku štátu.

Rozdiely odhalili najnovšie kontroly NKÚ, keď porovnali dva štátne podniky: Mincovňu Kremnica a Rudné bane. Kým Mincovňa v Kremnici dlhodobo dosahuje zisk, investuje do modernizácie a úspešne získava zahraničné zákazky, Rudné bane roky riešia nedostatok peňazí, nefunkčnú dozornú radu a neskončený útlm banskej činnosti. Mincovňa Kremnica patrí pod Ministerstvo financií SR, Rudné bane pod Ministerstvom hospodárstva SR.

Sedemstoročná mincovňa v pluse

Mincovňa Kremnica je na slovenské pomery mimoriadnym štátnym podnikom. Má viac ako 700-ročnú tradíciu a patrí medzi najstaršie nepretržite fungujúce výrobné podniky svojho druhu. Založená bola v roku 1 328. Hoci nepodlieha všetkým nástrojom finančnej a majetkovej kontroly, ktoré sa musia uplatňovať vo verejnej správe, kontrola potvrdila, že pri nakladaní s majetkom dodržiava princípy zákonnosti, hospodárnosti a efektívnosti.

NKÚ tiež konštatoval, že na rozdiel aj od viacerých iných štátnych podnikov, ktoré kontroloval v uplynulých rokoch, Mincovňa Kremnica dosahuje dlhodobo stabilné hospodárske výsledky. V roku 2024 vykázala čistý zisk po zdanení vo výške viac ako 667 tisíc eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo o nárast približne o 39 percent. Celkové výnosy podniku dosiahli 39,6 milióna eur.

Podľa podpredsedníčky NKÚ Henriety Crkoňovej je štátna mincovňa príkladom dobrej praxe. „Významným pozitívnym signálom je aj rast tržieb z výroby zahraničných obehových mincí, ktoré vlani medziročne vzrástli o 117 % na bezmála 14 miliónov eur. Tento výsledok potvrdzuje dobré meno podniku, jeho konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch a vedenie spoločnosti možno považovať za dobrého hospodára,“ zdôraznila podpredsedníčka úradu.

Hlavným predmetom činnosti mincovne je razba obehových, pamätných a zberateľských mincí pre domáci aj zahraničný trh, medailérska výroba a spracovanie drahých kovov (divízia mincovňa). Druhou oblasťou je polygrafická výroba, zameraná na tlač kontrolných známok na alkoholické nápoje a tabakové výrobky (divízia tlačiareň).

Dobré meno nestačí

Jedným z hlavných rozdielov medzi oboma kontrolovanými podnikmi je prístup k rozvoju a investíciám. Mincovňa Kremnica má podľa NKÚ jasnú víziu a dlhodobú stratégiu. Vstupuje do nových aktivít a pravidelne investuje do technologického vybavenia, automatizácie výroby a inovácií. Takýto prístup znižuje riziko vzniku modernizačného dlhu. Podnik nemusí naraz dobiehať zanedbané investície a dokáže si udržiavať konkurencieschopnosť na slovenskom aj európskom trhu.

Dôležitú úlohu pri tom zohráva aj ministerstvo financií. Ako zakladateľ podniku sa prostredníctvom funkčnej dozornej rady podieľa na príprave jej rozvoja, podporuje investície a schvaľuje hospodárenie. Kontrola ukázala, že dobré výsledky Mincovne Kremnica nie sú len dôsledkom historického mena či špecifického postavenia.

Rudné bane nezvládli útlm

Odlišná situácia je v štátnom podniku Rudné bane. Podnik rieši útlm rudného baníctva, ktorý vláda schválila ešte v roku 1990. Podľa pôvodných plánov sa mal program skončiť do roku 2011. Ani o pätnásť rokov neskôr však nie je dokončený. Viaceré bývalé banské lokality sú stále environmentálnou i bezpečnostnou záťažou. Podnik má pod kontrolou odkaliská, banské vody, monitoruje vodné zdroje neďaleko banských stavieb a množstvo ďalších inšpekčných činností.

Podľa NKÚ dlhodobé odkladanie sanácie, zabezpečenia banských diel a riešenia záťaží zvyšuje budúce finančné nároky. Čím dlhšie ich štát odsúva, tým drahšie a komplikovanejšie môžu byť následné zásahy.

Situácia je kritická, nemajú financie

Rudné bane získali v rokoch 2010 až 2025 na technické práce súvisiace s útlmovým programom štátne dotácie v celkovej výške asi12 miliónov eur. Podľa NKÚ je táto suma vzhľadom na rozsah prác nedostatočná. Podnik bez stabilného a primeraného financovania nedokáže plniť svoje úlohy.

Podpredsedníčka Crkoňová upozornila, že „dlhodobé odkladanie riešení zvyšuje riziká aj finančné nároky spojené s odstraňovaním následkov banskej činnosti. Za obdobie rokov 2010 až 2025 získali Rudné bane na technické práce súvisiace s realizáciou útlmového programu dotácie len vo výške 12 miliónov eur, čo je nedostatočné a priam kritické“.

Kontrolóri poukazujú aj na to, že bývalé banské lokality v zahraničí využili banské územia a banské stavby na miesta, ktoré slúžia cestovnému ruchu či vzdelávaniu v oblasti vedy a techniky. Upozornili tiež na nevyužité bývalé banské areály. Na Slovensku zatiaľ prevažuje len pasívna správa záťaží.

Bez predsedu i podpredsedu

Problémy Rudných baní nesúvisia iba s nedostatkom peňazí. Kontrola odhalila aj vážne nedostatky v riadení podniku. Dozorná rada Rudných baní bola dlhodobo nefunkčná. Ministerstvo hospodárstva od augusta 2024 do júna 2025 neobsadilo funkciu jej predsedu. Funkcia podpredsedu zostala neobsadená ešte dlhšie, od marca 2020 až do júna 2025.

Podniku to znemožňovalo schvaľovať predaj prebytočných pozemkov, ktoré už nepotreboval na plnenie svojich úloh. Rudné bane tak nemohli efektívne nakladať so svojím majetkom a získavať iné zdroje.

Vedenie Rudných baní pripravilo strednodobú koncepciu rozvoja s výhľadom do roku 2028. Podnik by sa podľa tejto vízie mohol by sa zapojiť do nových projektov, lepšie využívať svoje územia a skúsenosti zamestnancov a hľadať dodatočné zdroje príjmov. Stále mu však chýba rozhodnutie štátu, či túto cestu podporí.

Tlak na štát

Mincovňa Kremnica a Rudné bane pôsobia síce v úplne odlišných oblastiach, preto ich hospodárske výsledky podľa kontroly NKÚ nemožno porovnávať iba podľa výšky zisku. Mincovňa predáva výrobky na trhu a získava zahraničné zákazky, zatiaľ čo Rudné bane plnia aj verejnoprospešné a environmentálne úlohy, ktoré samy osebe nemusia prinášať zisk. Kontrola však ukázala, že rozdiel medzi podnikmi nespočíva iba v tom, čím sa zaoberajú.

Podľa NKÚ štát môže byť úspešným vlastníkom firmy, ak jej nastaví jasné pravidlá, zabezpečí odborné riadenie, funkčný dohľad a dlhodobú stratégiu. Ak však tieto prvky chýbajú, problémy sa odkladajú, náklady rastú a štátny majetok zostáva nevyužitý.

NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, aby zaviazal ministerstvo hospodárstva predložiť mu dlhodobú stratégiu útlmového programu rudného baníctva s jasne stanovenými cieľmi, časovým harmonogramom, jeho finančnou náročnosťou a úlohou štátneho podniku Rudné bane v tejto stratégii.

Zmena legislatívy?

Kontrolný úrad dlhodobo upozorňuje vládu i parlament na nevyhnutnosť novely zákona o štátnom podniku, prípadne zákona o správe majetku štátu. Legislatíva podľa kontrolórov nemôže byť prekážkou rozvoja štátnych podnikov. Zodpovedné ministerstvá majú pružnejšie reagovať nielen úpravou zákonov, ale aj aktívnejším riadením podnikov, vyhodnocovaním rizík a vnútornou kontrolou. Nové pravidlá by im mali zároveň ponechať dostatočnú flexibilitu, aby dokázali reagovať na vývoj trhu, meniace sa podmienky a nové podnikateľské príležitosti.

Témy:
Mincovňa Kremnica
Rudné bane
NKÚ SR
ministerstvo financií
ministerstvo hospodárstva
útlmový program

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.