
Navi Pillayová krátko po získaní Nobelovej ceny za mier kritizovala nové americké sankcie proti Medzinárodnému trestnému súdu. Spojené štáty podľa nej majú opäť zohrávať vedúcu úlohu pri ochrane práv a slobôd vo svete.
Nositeľka Nobelovej ceny za mier Navi Pillayová v utorok vyzvala Spojené štáty, aby sa vrátili k svojej tradičnej úlohe obhajcu ľudských práv a slobôd na celom svete. Urobila tak v čase, keď sa Washington snaží oslabiť Medzinárodný trestný súd (ICC), informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Moje posolstvo znie: Musíte sa vrátiť k plneniu svojej významnej úlohy lídra a zohrávať významnú úlohu pri presadzovaní slobody vo svete,“ povedala 85-ročná Pillayová pre Reuters v Haagu, kde v súčasnosti pôsobí ako sudkyňa najvyššieho právneho orgánu Organizácie Spojených národov – Medzinárodného súdneho dvora (MSD).
Spojené štáty a sankcie
Len niekoľko hodín po tom, ako v piatok oznámili, že Pillayová získala Nobelovu cenu za mier, USA oznámili rozsiahle sankcie namierené proti jej bývalému pôsobisku – Medzinárodnému trestnému súdu.
Pillayová povedala, že nemohlo ísť o náhodu, lebo sankcie – ktoré označila za bezprecedentný útok na inštitúciu založenú medzinárodnou zmluvou – boli pripravované dlhší čas.
„Považujem to za poľutovaniahodné. Plány na útok proti medzinárodnej trestnej justícii prostredníctvom ICC sa však pripravovali už dlhšie,“ uviedla laureátka.
Podpora zamestnancom ICC
„Preto som po návrate z Norimbergu do Haagu ako prvé navštívila zamestnancov ICC, aby som vyjadrila podporu ich úsiliu o presadzovanie medzinárodnej trestnej spravodlivosti a podporila tých, na ktorých už boli uvalené sankcie“ podotkla.
Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio v piatok označil ICC za „nelegitímny súd“, ktorému nikdy nedovolia stíhať Američanov. Sankcie zahŕňajú šesťmesačné prechodné obdobie a niektoré výnimky pre transakcie súvisiace s telekomunikáciami, softvérom, vyplácaním dôchodkov a zadržanými osobami.
Spojené štáty dlhodobo vystupujú voči tomuto súdu nepriateľsky, a to najmä proti štatútu ICC, podľa ktorého má právomoc stíhať nielen občanov členských štátov, ale aj ďalšie osoby podozrivé zo spáchania závažných zločinov na území členských štátov.