
Nočné prestrelky v Mogadišu odhaľujú novú fázu politickej krízy v Somálsku. Prezident si predĺžil mandát o rok a opozícia chystá masové protesty.
Hlavným mestom Somálska otriasali v noci na štvrtok prudké prestrelky. Nad Mogadišom stúpal ráno aj dym po tom, čo medzi tamojšími politickými frakciami vypukli pred plánovanými protestmi ozbrojené potýčky. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
- V Mogadišu vypukli nočné ozbrojené potýčky a prestrelky.
- Prezident predĺžil svoj mandát o jeden rok, čo vyvolalo krízu.
- Opozícia a regionálni lídri plánujú protestovať proti rozhodnutiu.
- Vládne sily zaútočili na bývalých lídrov pred protestmi.
Somálsky prezident Hassan Sheikh Mohamud uvrhol Somálsko do novej politickej krízy, keď oznámil, že jeho mandát, ktorý mal vypršať 15. mája, sa predlžuje o jeden rok. Opozícia a regionálni lídri tento krok odmietli a vo štvrtok by sa mali v Mogadišu konať demonštrácie proti tomuto rozhodnutiu.
Keď však opoziční lídri v stredu pred protestmi dorazili do mesta, vypukli potýčky, ktoré podľa novinárov AFP v oblasti sporadicky pokračovali počas celej noci. Polícia vo vyhlásení uviedla, že vykonáva „rozsiahlu bezpečnostnú operáciu“ proti „ťažko ozbrojeným milíciám, ktoré podnikli mínometné útoky na niektoré štvrte hlavného mesta“.
Bývalý somálsky premiér Hassan Ali Khaire uviedol, že v stredu na neho zaútočili vládne sily po tom, čo sa presunul zo svojej základne v silne opevnenej zelenej zóne okolo letiska do svojej rezidencie v meste, aby sa mohol zúčastniť na protestoch. „Zaútočili na nás sily pod velením prezidenta, ktorého mandát už vypršal,“ uviedol Khaire v príspevku na sociálnych sieťach. Podľa svedkov bola streľba hlásená aj v blízkosti rezidencie bývalej hlavy štátu Sharifa Sheikha Ahmeda, ktorá sa nachádza neďaleko vyhľadávanej oblasti pláže Lido.
Prezident sa pokúša posunúť Somálsko smerom k demokratickým voľbám a nahradiť tak systém založený na klanových vodcoch, píše AFP. Mohamud argumentuje tým, že ďalší rok navyše v prezidentskom úrade získal po tom, čo parlament v marci schválil novú ústavu, ktorá stanovila rámec pre konanie volieb.
Krajina je však hlboko rozdelená medzi znepriatelené klany a veľká časť jej územia sa nachádza pod kontrolou islamistickej povstaleckej skupiny aš-Šabáb. V dôsledku toho sa v organizácii volieb dosiahol len minimálny pokrok, s výnimkou niekoľkých lokalizovaných oblastí. Opozícia a regionálni lídri tiež ostro vystúpili proti Mohamudovmu plánu, v ktorom vidia pokus o centralizáciu moci.