Nóri smútia za princeznou, ktorá bola aj prvou dámou. Jej ženích sa im kedysi nepáčil, žiť bez psov nedokázala

Princeznú Astrid videli Nóri naposledy živú 9. septembra na pohrebe svojho panovníka. Už dva dni po pochovaní kráľa Haralda V., ktorý zomrel vo veku 89 rokov, odišla na druhý svet. Sestra zosnulého nórskeho panovníka mala 94 rokov.  

Obyvatelia škandinávskej krajiny, ktorá je počtom porovnateľná so Slovenskom, k princeznej Astrid prechovávali hlbokú úctu. Bola nielen starostlivá matka a slušná žena, s ktorou sa nespájal nijaký škandál, ale aj osobnosť, čo využila svoje postavenie na dobročinné projekty. Je úplne pochopiteľné, že jej pripravili štátny pohreb (kráľovský dvor zatiaľ neoznámil dátum poslednej rozlúčky so zosnulou princeznou).

Pôvabná Astrid s iskrou v očiach stratila matku, keď mala ešte len 22 rokov. Korunná princezná Märtha zomrela v apríli 1954 vo veku 53 rokov. Jej manžel kráľ Olaf V. sa druhýkrát neoženil, preto sa Astrid začala pravidelne objavovať po jeho boku. Prečo? Plnila úlohu prvej dámy Nórska namiesto zosnulej matky. Túto rolu mala štrnásť rokov.

Astrid sa nevydávala v Osle, sobášila sa neďaleko hlavného mesta, o čom ešte bude reč. V prvom rade si treba všimnúť to, čo sprevádzalo jej cestu pred oltár. Konzervatívne zmýšľajúcich Nórov vôbec nenadchla jej svadba, naopak, mnohých dokonca vydesila. Nečudo, lebo nevesta a ženích vstupovali do stavu manželského na začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia. Čiže v období, keď naprieč celou Európou, kde fungujú konštitučne monarchie, bolo ťažko predstaviteľné, že princezná si vyberie muža neurodzeného pôvodu. A sa to vtedy v Nórsku udialo.

Astrid sa zaľúbila nielenže do človeka, ktorý nemal nič spoločné s aristokraciou, ale ešte bol aj rozvedený. Volal sa Johan Martin Ferner. Prvé manželstvo sa mu oficiálne rozpadlo v roku 1955. Panovnícky dvor informoval o zásnubách princeznej s týmto mužom bez aristokratického pôvodu v novembri 1960. Zosobášili sa v v polovici januára 1961. „Je to najhoršia búrka, ktorá zasiahla monarchiu,” reagoval denník Dagbladet. Ďalšie desaťročia ukázali presný opak, o čom sa ešte zmienime.

Ešte treba doplniť, že odmietavo sa postavila k sobášu aj drvivá väčšina čelných predstaviteľov protestantskej cirkvi v Nórsku. Našiel sa iba jeden biskup, ktorý bol ochotný požehnať manželskému zväzku princeznej s rozvedeným mužom.

Vráťme sa k miestu, kde si princezná a jej snúbenec sľúbili vernosť až do konca svojho života. Astrid si vybrala kostol v Askeri – v mestečku, ktoré je vzdialené od Osla necelých 20 kilometrov. Dôvod? V Askeri sa nachádzala usadlosť jej otca kráľa Olafa V. Astrid tam vyrastala, v detstve školu nenavštevovala, pretože rodičia jej zabezpečili vlastné učiteľky. Dodajme, že princezná bývala v Askeri do roku 1940, keď kráľovská rodina po nacistickej okupácii Nórska emigrovala do USA. Astrid mala vtedy osem rokov.

Nevynechajme jej manžela. Ako sa s ňou zoznámil, čím bol zaujímavý a ako vyzerala ich spoločná cesta životom? Astrid mala rada jachting a Ferner sa tomuto športu venoval na špičkovej úrovni. Spoznali sa cez túto spoločnú záľubu. Urastený fešák bol o päť rokov starší od princeznej. Ako športovec sa výrazne presadil na medzinárodnej scéne: na letnej olympiáde v Helsinkách v roku 1952 získal v jachtingu striebornú medailu.

Bola to láska až za hrob. Ich spoločná cesta životom sa skončila po viac ako polstoročí v januári 2015, keď Ferner zomrel vo veku 87 rokov. Mali spolu päť detí. Ich manželstvo bolo jedným z najpevnejších i najkrajších v dejinách nórskej monarchie.

Na princeznej bolo obdivuhodné, že sa nestiahla do ústrania ani po tom, čo jej pribúdali vážne zdravotné problémy. Ešte aj ako deväťdesiatnička vykonávala rôzne úlohy, ktoré jej vyplývali z postavenia princeznej. Zostala aktívna napriek tomu, že už chodiť nemohla. Keď sa jej pýtali, prečo neoddychuje, odpovedala takto: „Síce už musím používať invalidný vozík, ale moja myseľ a pamäť sú silné.”

Astrid držala záštitu nad viacerými dobročinnými organizáciami. Zvlášť bola známa tým, že veľkú pozornosť venovala pomoci deťom s dyslexiou.

Nóri si ju zapamätali aj ako usmiatu noblesnú dámu, ktorá zbožňovala štvornohých domácich maznáčikov. „Svoje prvé šteniatko mala od rodičov, ktorí jej ho darovali k druhým narodeninám,” poznamenala webová stránka nórskej monarchie. Astrid zdôrazňovala, že pes ako najlepší priateľ človeka jej pomáha udržiavať si duševnú pohodu; bez roztomilých chlpáčov by nedokázala žiť. Jej posledným miláčikom bola čivava, ktorú si vzala z útulku pre opustené zvieratá.

Pretože Astrid zomrela len dva dni po pohrebe brata Haralda V., dalo by sa obrazne povedať, že jej možno puklo srdce od smútku. V tomto roku jej však pribúdali ďalšie závažné diagnózy. Prekonala zápal pľúc, prestávalo ju poslúchať srdce.

Životný príbeh princeznej Astrid po jej úmrtí výstižne komentoval nový kráľ Haakon VIII. Bezpochyby povedal to, čo si o nej myslia všetci Nóri: „Počas celého svojho života reprezentovala kráľovský rod so srdečnosťou a svedomitosťou.”

© Autorské práva vyhradené

Témy:
monarchia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.