Nová energopomoc odkryla drahé teplo. Ceny vyskočili o desiatky percent, štát časť účtu vracia

Slovákom sa do účtov naplno zahryzli energie. Už od začiatku roka sa ceny tepla držia medziročne takmer o tretinu vyššie a elektrina, plyn či ďalšie palivá zdraželi o viac než desatinu. Za prudkým skokom stojí podľa odborníkov najmä zmena pravidiel v energopomoci.  

Štát totiž od januára 2026 prešiel z plošného tlmenia cien na adresnú energopomoc, takže vyššie trhové ceny sa po novom naplno ukážu a pomoc dostávajú cielene len domácnosti, ktoré na ňu majú nárok.

Júlové čísla Štatistického úradu prezrádzajú, že ceny elektriny, plynu a ostatných palív (ako sú drevo, pelety a uhlie) narástli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 11,1 percenta. „Energia na vykurovanie a chladenie eviduje od začiatku roka viac ako štvrtinový rast cien, aktuálne to bol rast o 28 percent,” priblížili štatistici.

„Ceny bývania a energií zostávajú významným zdrojov inflácie, hoci ceny energií sú pre domácnosti zastropované. Ceny v tejto kategórii medziročne vzrástli o 7,4 percenta a k celkovej inflácii prispeli približne 1,6 percentuálneho bodu, podobne ako v predchádzajúcom mesiaci,” komentuje pre Pravdu analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Ak sa pozrieme na dáta od začiatku roka detailnejšie, vyzerá to tak, že najväčší cenový skok prišiel hneď v januári. Pri elektrine a plyne sa potom medziročný rast počas ďalších mesiacov držal prakticky bez väčších zmien. Pri vykurovaní a chladení sa vysoké tempo ešte mierne zvyšovalo, no od jari už zostáva takmer na rovnakej úrovni. Kočiš v tejto súvislosti upozorňuje na to, že táto zmena bude medziročnú mieru inflácie ovplyvňovať po celý tento rok.

Do cien zasiahla nová energopomoc

Korene dnešného zdražovania siahajú ešte do energetickej krízy, ktorá prepukla po ruskej invázii na Ukrajinu na začiatku roku 2022. Keď ceny energií na burzách vystrelili nahor, štát od roku 2023 rozbehol plošnú pomoc, ktorá bez ohľadu na príjem chránila všetky domácnosti. Pri teple to fungovalo jednoducho tak, že konkrétny dodávateľ energií síce mal od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) schválenú vyššiu cenu, ľuďom však na faktúre účtoval nižšiu, zastropovanú sumu. Rozdiel mu následne doplatil štát. Takto systém fungoval tri roky, až do konca minulého roka.

Od januára 2026 plošnú pomoc vystriedala adresná, na ktorú podľa ministerstva financií dosiahne približne 90 percent domácností. Pri teple sa zároveň zmenil spôsob, akým sa štátna pomoc premieta do účtov – dodávatelia po novom fakturujú cenu podľa rozhodnutia regulátora a podpora sa už neodpočítava priamo z nej. „Vyššie ceny tepla sú pre väčšinu domácností kompenzované energošekmi,“ pripomenul pre Pravdu rezort financií.

Do minulého roka sa v štatistikách objavovala už štátom znížená cena, dnes štatistici pracujú so sumou na faktúre ešte pred vyplatením kompenzácie. Energošek preto výslednú mieru zdražovania nezníži, hoci rodine časť nákladov neskôr pokryje štát. „Hodnota inflácie však tento mechanizmus nezohľadňuje, keďže vychádza z trhových cien energií. Po zohľadnení energošekov by preto bola takzvaná pocitová inflácia nižšia,“ vysvetľuje analytik spoločnosti Finax Patrik Kindl.

Pri elektrine a plyne štát zvolil iný postup. Zvýhodnené ceny zostali deviatim z desiatich domácností, zatiaľ čo desať percent domácností s najvyššími príjmami prešlo na trhové tarify. Tejto skupine elektrina zdražela o 23 percent a plyn o 29 percent. Keď sa však zmena rozpočíta medzi všetkých odberateľov, priemerný rast dosiahol takmer päť percent pri elektrine a necelých sedem percent pri plyne, vyčíslil rezort financií.

Do celkového účtu sa pridali aj tuhé palivá, ktorých ceny medziročne stúpli o necelé štyri percentá. Spolu s novým nastavením cien tepla, elektriny a plynu tak práve zmena energopomoci vysvetľuje, prečo sa začiatkom roka energetická časť spotrebiteľského koša posunula výrazne nahor.

Vplyv na peňaženky

Samotné percentá však ešte nehovoria, aký veľký zásah dostane konkrétny rodinný rozpočet. Bývanie, spolu s energiami, je pritom najväčšou položkou spotrebiteľského koša a zhltne takmer 22 percent všetkých výdavkov priemernej domácnosti. Ani v rámci tejto sumy však Slováci nemíňajú na jednotlivé energie rovnako. Najväčšia časť peňazí smeruje na elektrinu a plyn, zatiaľ čo vykurovanie z centrálnych zdrojov má podstatne menšiu váhu.

Práve preto môže takmer tretinový rast jednej položky vyzerať na prvý pohľad horšie, než aký je jeho dosah na celkový účet za bývanie. Energia na vykurovanie a chladenie tvorí podľa analytika Kindla z Finaxu v priemere približne deväť percent nákladov na bývanie. Navyše sa týka najmä bytov v mestách napojených na centrálne zásobovanie teplom. Rodinného domu s vlastným plynovým kotlom sa rovnaký cenový pohyb dotkne úplne inak. „Preto sa rast cien tepla nepremieta do celkových výdavkov domácností až v takej výraznej miere, ako by sa mohlo zdať pri pohľade na samotné percentuálne nárasty,“ vysvetľuje Kindl.

Aspoň orientačnú predstavu ponúka analytk pri pohľade na priemerný spotrebiteľský kôš. Ak domácnosť vlani dávala na bývanie 180 eur mesačne, podľa Kindlovho prepočtu by jej dnes z rozpočtu odchádzalo približne o 22 eur viac. Za celý rok by tak išlo približne o 264 eur navyše. Nejde však o účet, ktorý by sa týkal každej rodiny. „V praxi môže byť dosah vyšší alebo nižší v závislosti od štruktúry spotreby a dominantného zdroja energie, ktorý domácnosť využíva,“ upozorňuje analytik Finaxu.

Rozdiely môžu byť výrazné aj medzi dvoma domácnosťami v podobne veľkých bytoch. Jedna môže míňať väčšinu energetického rozpočtu na centrálne teplo, druhá napríklad na elektrický ohrev vody či plyn. Do konečnej sumy vstupuje aj spotreba, veľkosť domácnosti, energetická náročnosť bytu alebo to, či ľudia po zdražení začnú kúriť alebo spotrebúvať menej. Preto sa priemerný údaj zo štatistík nedá jednoducho premeniť na jednu sumu, ktorú si môže každý pripočítať k minuloročnému účtu.

Podobne opatrný je pri konkrétnych prepočtoch aj Kočiš. Pri teple podľa neho štatistika spája domácnosti s veľmi rozdielnymi podmienkami a rozsahom cenových zmien, pričom výsledok ovplyvňuje aj ich spotrebiteľské správanie. „Je ťažké modelovať napríklad ceny tepla, pretože v prípade inflácie ide o priemer pri relatívne širokej škále nárastu cien aj podmienok, a v neposlednom rade sú tú energošeky a rôzne právanie ľudí“ vysvetľuje Kočiš.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
ceny energií
energopomoc
plyn
teplo
elektrina
energie

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.