Nová šanca pre napäté vzťahy s Kyjevom? Analytici hodnotia význam karpatského bloku

Karpatská iniciatíva, ktorú začiatkom tohto týždňa predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, má potenciál stať sa platformou pre hlbšiu spoluprácu Ukrajiny so štátmi strednej Európy, a to aj mimo vojenskej pomoci. Mohla by priniesť nové formy podpory. V súčasnosti ide však skôr o neformálny formát, ktorého konkrétna podoba sa len bude utvárať. Zhodli sa na tom analytici, ktorých oslovila ČTK.  

Zelenskyj vo svojom pondelkovom vyhlásení uviedol, že sa krajina chystá na jeseň spustiť takzvanú Karpatskú iniciatívu, ktorá zahrnie osem štátov vrátane Česka a Slovenska. Iniciatíva sa má týkať spoločných ekonomických a bezpečnostných záujmov, logistiky a v budúcnosti aj kultúry a cestovného ruchu. Okrem Ukrajiny by sa podľa prezidenta mali zapojiť aj Rumunsko, Rakúsko, Srbsko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika a Slovensko.

„Na iniciatíve je zaujímavé predovšetkým to, že zahŕňa nie len členské štáty Európskej únie, ale aj Srbsko a krajiny, ktoré dnes Ukrajinu vojensky nepodporujú alebo svoju pomoc výrazne obmedzili,“ povedal Michal Lebduška z Asociácie pre medzinárodné otázky. Zmyslom je podľa neho hľadať nové formáty spolupráce, pretože Ukrajina potrebuje nie len vojenskú, ale aj humanitárnu a ekonomickú podporu vrátane zapojenia partnerov do budúcej obnovy krajiny.

„Iniciatíva zodpovedá tomu, o čom hovoril Zelenskyj, teda snahe prepojiť krajiny jedného regiónu, s ktorými bude Ukrajina vzhľadom na ich geografickú blízkosť vždy musieť spolupracovať,“ popísal Lebduška. Zároveň však upozornil, že iniciatíva bola zatiaľ predstavená len stručne a pôsobí zatiaľ skôr ako neformálna platforma.

Analytik z Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček si myslí, že iniciatíva nadväzuje na skoršiu snahu bývalého ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu pevnejšie začleniť Ukrajinu do priestoru strednej Európy a posunúť ju od vnímania ako súčasti východnej Európy spájanej predovšetkým s Ruskom a Bieloruskom. Súčasne podľa neho reaguje na napäté vzťahy Kyjeva s niektorými susednými štátmi, napríklad Poľskom, Maďarskom, Rumunskom či Slovenskom.

Práve hlbšia spolupráca so susedmi je podľa Havlíčka pre Ukrajinu zásadná. Tieto krajiny podľa neho fungujú ako logistické uzly, hostia početné ukrajinské komunity a predstavujú dôležitých partnerov pre výrobu a dovoz munície i ďalšej vojenskej techniky.

„Z ukrajinského pohľadu sú preto úplne kľúčové, čo kontrastuje so skôr zložitými vzťahmi, ktoré Ukrajina s niektorými zo susedných krajín v poslednom období má,“ uviedol Havlíček.

Havlíček zároveň upozornil, že iniciatíva má byť otvorená aj štátom, ktoré sa do priamej vojenskej pomoci Ukrajine zapájajú zdržanlivejšie, medzi ktoré podľa neho patrí v súčasnosti aj Česko. Kyjev podľa neho dáva najavo, že sa usiluje o spoluprácu aj v politicky zložitejších podmienkach a súčasne chce posilniť podporu svojej euroatlantickej integrácie.

Iniciatíva môže byť podľa Havlíčka tiež reakciou na záujem susedných krajín podieľať sa na povojnovej obnove Ukrajiny prostredníctvom ekonomických projektov, z ktorých by mohli ťažiť obe strany.

Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Moskva
Európa
Volodymyr Zelenskyj
Rusko

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.