1. Nemyslím si, že tento krok je nutne nevyhnutný, ale je logický. Štát bude prostredníctvom JESS financovať výstavbu jadrovej elektrárne (JE). Z pohľadu riadenia projektu obrovských rozmerov je to jednoduchšie ako z hľadiska nastavenia celkovej energetickej koncepcie, bez hľadania kompromisov, bez časových zdržaní a v neposlednom rade v inkasovaní ziskov.
Na druhej strane štát nesie celé investičné riziko, projekty v takom rozsahu pod gesciou štátu sa predražujú (nielen na Slovensku) a štát musí nájsť zdroje na financovanie (odhady sú na úrovni 10 – 15 mld. €).
2. Určite by bolo lepšie, ak by okrem väčšinového podielu štátu bol do projektu zainteresovaný strategický technologický partner. Navyše som presvedčený, že v tomto prípade nie sú dôležité vlastnícke vzťahy, ale manažment. Kto tú firmu bude riadiť a či každými voľbami nebude dochádzať k novým politickým nomináciám. Vtedy podľa mňa reálne hrozí nielen predĺženie samotnej výstavby, ale aj výrazné predraženie.
3. Z dlhodobého hľadiska bude Slovensko potrebovať nové jadrové zdroje. Z dlhodobého preto, a tu sa budem s kolegami rozchádzať v názore, lebo existujúce JE majú obmedzenú životnosť. Nie preto, že spotreba na Slovensku bude narastať.
Pochopiteľne, dynamika spotreby elektrickej energie úzko súvisí s rastom ekonomiky. Ale toto je veľmi komplexná otázka a z toho dôvodu chcem zdôrazniť, že popri príprave novej elektrárne je potrebné venovať sa modernizácii prenosovej a distribučnej siete, rozvoju výroby elektrickej energie z OZE (trestuhodne zanedbávame výrobu elektrickej energie z veterných elektrární), budovaniu batériových úložísk a zvyšovaniu energetickej efektívnosti.
Oto Nevický – generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení
1. Rozhodnutie o vlastníckej štruktúre Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska, a. s. (JESS), je v kompetencii akcionárov a vlády Slovenskej republiky. Nový jadrový zdroj je významným strategickým projektom, preto vláda SR prijala rozhodnutia smerujúce k tomu, aby jeho prípravu a následnú realizáciu zabezpečovala spoločnosť pod 100% vlastníckou kontrolou SR. Považujeme za podstatné, aby boli vytvorené stabilné podmienky na prípravu a realizáciu projektu a aby rozhodovacie procesy zodpovedali jeho strategickému významu. Jasne nastavené vlastnícke vzťahy a riadenie projektu vytvárajú predpoklady na jeho efektívnu prípravu, plynulé rozhodovanie a ďalší rozvoj.
2. Vo svete existujú rôzne modely prípravy a realizácie jadrových projektov: od projektov zabezpečovaných štátom až po projekty realizované v partnerstve viacerých subjektov. Každá krajina si volí model, ktorý zodpovedá jej energetickej politike, bezpečnostným záujmom a spôsobu financovania. V prípade Slovenskej republiky je nový jadrový zdroj vnímaný ako strategická investícia s dlhodobým významom pre energetickú bezpečnosť krajiny, preto vláda prijíma rozhodnutia, ktoré zodpovedajú tomuto cieľu.
Zároveň platí, že na príprave a realizácii takéhoto projektu sa štandardne podieľa široké spektrum domácich aj zahraničných partnerov, a to od technologických dodávateľov a projektantov cez stavebné spoločnosti až po ďalšie špecializované firmy. Budúca vlastnícka štruktúra spoločnosti JESS preto nijako nevylučuje spoluprácu s ďalšími domácimi či zahraničnými partnermi. Predpokladáme, že bude aj naďalej nevyhnutnou súčasťou úspešnej realizácie projektu.
3. Spustenie štvrtého bloku JE Mochovce významne posilní výrobu elektrickej energie na Slovensku a prispeje k energetickej bezpečnosti krajiny. Rozvoj energetiky je však potrebné plánovať v horizonte niekoľkých desaťročí. Aj po uvedení štvrtého bloku JE Mochovce do prevádzky bude potrebné zabezpečiť dostatok stabilných bezemisných výrobných kapacít, a to nielen vzhľadom na očakávaný rast spotreby elektrickej energie, ale aj s ohľadom na budúcu náhradu súčasných jadrových zdrojov po ukončení ich prevádzkovej životnosti.
Príprava nového jadrového zdroja je pritom dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje rozhodnutia prijímané s výrazným časovým predstihom. Nový jadrový zdroj je dôležitým predpokladom dlhodobého zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenska, dosahovania klimatických cieľov a zachovania konkurencieschopnosti hospodárstva.
Martin Hudcovský, Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave
1. – 2. Otázka, či má byť spoločnosť plne vo vlastníctve štátu alebo či by sa na projekte mali podieľať aj ďalší partneri, je podľa môjho názoru predovšetkým strategickým a najmä politickým rozhodnutím. Úplná kontrola štátu môže zjednodušiť prijímanie rozhodnutí a posilniť kontrolu nad strategickou infraštruktúrou, čo by mohlo (ale nemuselo) napomôcť dodržiavaniu časového harmonogramu výstavby. Na druhej strane by zapojenie ďalších partnerov mohlo napomôcť znížiť investičné náklady a rozložiť investičné riziko, avšak za cenu problematickejšieho hľadania konsenzu s dopadom na harmonogram výstavby.
3. Spustenie štvrtého bloku Mochoviec výrazne posilní výrobnú kapacitu Slovenska, no pri rozhodovaní o ďalších jadrových zdrojoch treba uvažovať v horizonte niekoľkých desaťročí. Všetky prognózy SEPS hovoria o postupnom náraste spotreby elektriny (či už v dôsledku elektrifikácie priemyslu, dopravy či vykurovania), avšak zároveň bude potrebné postupne nahrádzať starnúce výrobné kapacity. Keďže ich majú čiastočne kompenzovať nové jadrové bloky, ktoré sa pripravujú a stavajú minimálne 10 až 15 rokov, je logické začať s ich prípravou s veľkým predstihom.
