„O nás bez nás rokovať nesmiete!“ Zelenskyj ostro kritizoval Trumpov a Putinov plán na veľmocenský samit (241. týždeň vojny)

Rysuje sa cesta k prímeriu alebo hrozí dohoda „o nás bez nás“? Vladimír Putin presadzuje trojstranný formát s Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom, Kyjev však odkázal, že o ukrajinskom území nikto bez neho rokovať nebude.  

Pondelok 19. októbra 2026 (1699. deň vojny)

Ukrajinci vedia ranených evakuovať dronom

Rusko podniklo kombinovaný vzdušný útok, podľa ukrajinských vzdušných síl nasadilo 269 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed, medzi nimi bolo 59 dronov prúdových verzií. Použilo aj balistické rakety Iskander-M, prípadne strely systému S-300/S-400 a strely s plochou dráhou letu Iskander-K. Ukrajinská protivzdušná obrana do 9:00 oznámila zneškodnenie 247 cieľov, z toho štyroch striel s plochou drahou letu a 243 dronov. Zásahy boli zaznamenané v 25 cieľových lokalitách a pády trosiek v ďalších ôsmich. Ruské útoky pokračovali aj počas dňa, pričom útoky smerovali najmä na civilné objekty v Kyjevskej, Dnepropetrovskej, Rivnenskej, Ľvovskej a Charkivskej oblasti.

Ukrajinský generálny štáb informoval, že za predchádzajúci deň sa na línii kontaktu udialo 204 bojových stretov. Intenzívne boje pokračovali najmä v pokrovskom smere, kde bolo zaznamenaných 30 ruských útočných akcií. V kupianskom smere ruské jednotky uskutočnili 11 útokov a v limanskom šesť. To ďalej dokumentuje pokračujúcu vysokú intenzitu ruskej pozemnej aktivity na bojisku.

Veliteľ 3. armádneho zboru Andrij Bileckyj informoval, že ukrajinská operácia Vivaldi v limanskom smere sa skončila. Bileckyj uviedol, že ukrajinské jednotky počas operácie oslobodili 277 km² územia. Podľa jeho vysvetlenia sa podarilo udržať postup v tajnosti približne štyri mesiace. Operácia mala viacero etáp a jej cieľom bolo zlepšiť ukrajinské postavenie v severnej časti Doneckej oblasti. Podľa ukrajinských predstaviteľov zároveň zmarila ruské plány na obchvat Slovianska a Kramatorska cez Barvinkove.

Rota bezpilotných pozemných systémov 92. samostatnej útočnej brigády zverejnila video z prvej úspešnej evakuácie raneného vojaka z bojiska pomocou vzdušného dronu. Na evakuáciu sa použila ťažká hexakoptéra od ukrajinskej spoločnosti Gurzuf Defence. Ukrajinské zbrojné firmy dlhší čas vyvíjajú techniku umožňujúcu evakuáciu ranených vojakov z bojiska prostredníctvom vzdušných dronov v oblastiach, kde je pohyb pozemných vozidiel nebezpečný.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že si vypočul správu hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny, týkajúcu sa dostupnosti služieb Starlink a Starshield, podľa ktorej spojenie na niektorých úsekoch línie kontaktu naďalej prestávalo fungovať pri rýchlostiach približne 130 až 161 km/h. To podľa vyhlásenia Zelenského komplikuje logistiku a obmedzuje nasadenie niektorých dronov, najmä útočných bezpilotných lietadiel a vysokorýchlostných stíhacích dronov, určených na zachytávanie prúdových Shahedov.

Americký prezident Donald Trump obvinil vo svojom príspevku na sociálnej sieti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že nikdy nechcel ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine a opätovne tvrdil, že za vysokými cenami ropy sú ukrajinské útoky na ruskú ropnú infraštruktúru.

Denník The Wall Street Journal (s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami) informoval, že ruský prezident Vladimir Putin sa snažil využiť zlepšenie vzťahov s americkým prezidentom na posilnenie svojho postavenia v rámci prípadných diplomatických rokovaní o vojne na Ukrajine a navrhol uskutočniť trojstranný summit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom o riešení vojny na Ukrajine. Podľa informácií citovaných denníkom sa malo uvažovať o uskutočnení stretnutia v novembri počas samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce v čínskom Šen-čene. Podľa The Wall Street Journal Donald Trump zatiaľ nesúhlasil s účasťou na rokovaniach v tomto formáte. Zástupcovia Moskvy uviedli, že rokovania o samite pokračujú, avšak zároveň nie je dohodnutý ani konkrétny program rokovaní. Plán vyvolal obavy najmä preto, že navrhované rokovanie by prebiehalo bez účasti ukrajinského prezidenta a ignorovalo by európskych spojencov Ukrajiny. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha skonštatoval, že takýto formát by mohol posilniť Putinove politické ambície namiesto dosiahnutia spravodlivého mieru.

Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu len 10 % Ukrajincov verí, že vojna sa skončí v tomto roku a len ďalších 13 % verí, že sa skončí v prvej polovici roku 2027. Až 57 % Ukrajincov je presvedčených, že vojna skončí neskôr, ako je polovica budúceho roka. Zároveň 62 % Ukrajincov uviedlo, že je pripravených vydržať tak dlho, ako bude potrebné a pokračovať v boji s ruskou agresiou. Miera ukrajinskej ochoty bojovať sa dlhodobo drží na vysokých hodnotách a v priebehu roka poklesáva v zimných mesiacoch, preto je možné očakávať pokles vôle Ukrajincov pokračovať vo vojne s Ruskou federáciou. Je ale málo pravdepodobné, že pokles vôle bude väčší ako počas predchádzajúcich zím.

Hovorca Európskej komisie Balázs Ujvari oznámil, že Ukrajina by mohla do konca roka 2026 získať približne 30 miliárd eur z európskej podpory, ak bude pokračovať v dohodnutých reformách. Väčšinu sumy má tvoriť úverová podpora. Balázs Ujvari zároveň zdôraznil potrebu plnenia záväzkov súvisiacich s obrannou produkciou, pričom zdôraznil, že na vyplatenie podpory musí Ukrajina poskytnúť platné zmluvy, ktoré budú základom už schválených zoznamov produktov.

Utorok 20. októbra 2026 (1700. deň vojny)

V. Zelenskyj ostro reagoval na prípadný summit USA-Čína-Rusko

V noci Rusko opätovne zaútočilo na Ukrajinu 165 bezpilotnými lietadlami typu Shahed, z ktorých 105 tvorili prúdové drony. Drony štartovali z územia Ruska, okupovaného Donecka a Krymu, ako aj z oblasti Azovského mora. Do 8:00 ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila alebo inak potlačila 115 dronov, ďalších 20 zostávalo vo vzduchu. Zásahy boli zaznamenané na 30 miestach a trosky zostrelených cieľov v ďalších 13 lokalitách. Počas dňa a večera pokračovali ruské dronové útoky najmä na Kyjevskú oblasť. Útoky zasiahli energetickú infraštruktúru Kyjevskej, Ternopiľskej a Odeskej oblasti, kde úrady hlásili poškodenia energetických zariadení a výpadky elektriny.

Na línii kontaktu zaznamenal ukrajinský generálny štáb počas predchádzajúceho dňa 206 bojových stretov. Najintenzívnejšie boje prebiehali v juhoslovjanskom smere, kde ukrajinské jednotky podľa hlásenia odrazili 26 ruských útokov. V pokrovskom smere bolo zaznamenaných 21 útokov, na kostjantynivskom 15. V kupianskom smere ruské jednotky počas sledovaného dňa podľa generálneho štábu nevykonali útočné operácie.

Tajomník Koordinačného veliteľstva pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, brigádny generál Dmytro Usov, informoval, že Rusko v prvých 9 mesiacoch tohto roka naverbovalo 16 168 identifikovaných cudzincov, čo prekročilo počet naverbovaných cudzincov v minulom roku. Podľa Dmytra Usova tak v súčasnej dobe verbuje 1 800 cudzincov mesačne.

Ukrajinská spoločnosť Aviation New Technologies predstavila modernizované prieskumné bezpilotné lietadlo Mercury. Dron má vertikálny štart a pristátie. Podľa zverejnených údajov sa vytrvalosť tohto typu predĺžila z troch na päť hodín a dosah sa zvýšil na 300 kilometrov. Dron ma hlavnú komunikačnú frekvenciu 5,8 GHz. Môže operovať tiež autonómne po naprogramovanej trase.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uprostred aktuálnej roztržky medzi USA a Ukrajinou rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Rokovania sa sústredili na témy dodávok rakiet pre systém Patriot, včasného varovania pred ruskými raketovými útokmi a obnovení služieb systému Starlink/Starshield. Marco Rubio uviedol, že prípadné oneskorenia dodávok balistických rakiet nie sú zámerné.

V nórskom Osle sa stretol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s vyslancami amerického prezidenta Donalda Trumpa Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Na rokovaniach sa zúčastnili aj zástupcovia Európskej únie a NATO. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, aby prediskutovali ukončenie vojny na Ukrajine bez účasti ukrajinského prezidenta. Na toto vyhlásenie následne reagoval ukrajinský prezident, ktorý vyhlásil, že prezidenti USA, Ruska a Číny majú právo stretnúť sa, ale nemajú právo rokovať o Ukrajine. Americký viceprezident J. D. Vance zároveň vyhlásil, že Ukrajina by nemala vstúpiť do NATO, čo poukazuje na pretrvávajúce rozdiely medzi Kyjevom a časťou americkej administratívy v otázke povojnových bezpečnostných záruk.

Ukrajinské médiá informovali o príprave internej správy o pokroku Ukrajiny v prístupových rokovaniach s EÚ. Podľa ukrajinských médií Ukrajina neplní dostatočne rýchlo potrebné reformy pre vstup do EÚ. Európska únia napriek tomu akceptuje ukrajinskú argumentáciu, že počas vojny je náročnejšie realizovať niektoré reformy.

Európska únia pokračovala v diskusii o prístupovom procese Ukrajiny. Podľa informácií zverejnených v súvislosti s rokovaniami v Bruseli sa mala EÚ pokúsiť posunúť otvorenie rokovacích klastrov 4 a 5, ktoré sa týkajú okrem iného zelenej agendy a zdrojov, poľnohospodárstva a kohéznej politiky. Pokrok v prístupových rokovaniach má pre Ukrajinu strategický význam: okrem politického ukotvenia v Európe vytvára predpoklady na dlhodobú obnovu hospodárstva a približovanie sa k európskym pravidlám.

Agentúra Reuters vo svojom analytickom článku konštatovala, že cena ropy Brent sa zvýšila na 111,22 USD za barel a WTI na 100,45 USD za barel. Cena ropy Brent tak dosiahla najvyššiu úroveň od mája, a to napriek zmierneniu niektorých sankčných obmedzení voči Rusku. Vyššie ceny môžu Moskve umožniť udržiavať príjmy z vývozu energetických surovín, ktoré sú významným zdrojom financovania vojenských výdavkov. Skutočný rozpočtový prínos však závisí aj od objemu exportu, zliav poskytovaných odberateľom a nákladov na prepravu.