Obloha stmavne skôr než zvyčajne. Čo urobí zatmenie so svetlom, teplotou a zvieratami?

Dva nebeské úkazy v jeden večer. Zo Slovenska bude v stredu večer možné pozorovať najskôr čiastočné zatmenie Slnka a neskôr oblohu zasype meteorický roj Perzeidy. Kde budú najlepšie podmienky na sledovanie, a prečo zatmenie Slnka ovplyvňuje správanie zvierat?  

Nebeské úkazy si nenechajú ujsť tisíce ľudí naprieč krajinou, podujatia pri tejto príležitosti ohlásili viaceré mestá a inštitúcie. „Celá partia sa chystáme pozorovať zatmenie kúsok za hranice, do Rakúska. Nechceli sme podceniť prípravu a zabezpečili sme si aj filtre na kamery. Špeciálne okuliare však už boli vypredané a zváračské mali až v Považskej Bystrici,“ priblížil Pravde Jakub (30) z Bratislavy. Pozorovať chce neskôr aj Perzeidy.

Teoretický fyzik a popularizátor vedy Samuel Kováčik, známy ako Vedátor, vyzdvihol, že takto veľké zatmenie sme na Slovensku nemali od roku 1999. V stredu podvečer bude možné sledovať len jeho čiastočnú verziu. Perzeidy sa objavujú každý rok presne v tom istom období a zatmenie Slnka sa opakuje na Zemi raz za 18 až 20 mesiacov. „Z pohľadu Slovenska je zatmenie sporadické, ale perzeidy sú pravidelné,“ zhrnul.

Čo sa deje pri zatmení Slnka

Kováčik vysvetlil, že na zatmenie treba presné usporiadanie telies. Mesiac sa dostane medzi Zem a Slnko a je v tom čase na oblohe približne taký veľký ako naša hviezda, čo mu ju umožňuje zakryť.

„Dokonalý tieň, ktorým Slnko zakryje úplne, je veľmi úzka oblasť. Je to pás zhruba okolo 100 kilometrov široký, ktorý prebehne z Islandu cez Španielsko a potom postupne Slnko zapadne. Nás chytí len to čiastočné zatmenie. To je už oveľa širší tieň, ktorý sa šíri po okolí a už nemáme to dokonalé usporiadanie, aby sme Slnko mali zakryté riadne,“ vysvetlil.

Na zatmenie treba podľa jeho slov vhodné podmienky. „Nielen správnu geometriu, keď je Mesiac na správnom mieste, ale aj vzdialenosť Mesiaca od Zeme, ktorá sa mení, a vzdialenosť Slnka od Zeme, ktorá sa mení, takže občas je Slnko na oblohe trochu väčšie, občas je Mesiac trochu väčší. Občas sa stane, že Mesiac je na správnom mieste, ale nie je dosť veľký, aby zakryl celé Slnko. Vtedy hovoríme o takzvanom prstencovom zatmení,“ priblížil.

Čo sa deje so zvieratami

V prípade úplného zatmenia by bol zakrytý celý jas zo Slnka. „Ak by k tomu došlo v strede dňa, tak by bolo vidno hviezdy na oblohe. Potemnie, výrazne sa ochladí, vtáky začnú byť zmätené alebo majú pocit, že už dávno mali ísť spať. Zvieratá začnú byť pomerne chaotické,“ ozrejmil.

Pri čiastočnom zatmení sa očakáva výrazné stmavnutie oblohy. „Tým, že bude tesne pred západom Slnka, tak to nebude taký dramatický efekt,“ uviedol.

Slovenská akadémia vied (SAV) zverejnila, že zatmenie bude zo Slovenska pozorovateľné po 19.00 hod., pričom v Košiciach sa začne o 19.20 hod., v Banskej Bystrici o minútu neskôr a v Bratislave o 19.22 hod.

Podľa odborníkov pôjde o mimoriadny úkaz, keď bude u nás viditeľná prvá polovica priebehu zatmenia nízko nad západným obzorom. Druhá polovica nebude zo Slovenska viditeľná, keďže Slnko medzitým zapadne.

V maximálnej fáze bude na západe krajiny zakrytých kotúčom Mesiaca viac ako 80 percent slnečného disku. V Košiciach bude maximálne zakrytie disku pri západe Slnka o 19.56 h, v Banskej Bystrici štyri minúty po 20.00 h a v Bratislave o 20.11 h, keď prekrytie disku dosiahne 83,3 percenta.

Správanie zvierat síce môže byť chaotické, ale keďže úplné zatmenie Slnka trvá zhruba šesť minút, veľmi rýchlo pochopia, že v skutočnosti ešte nie je noc. „U nás bude maximum zatmenia Slnka až po západe, takže to neuvidíme v plnej kráse. Večer akoby sa zotmelo trochu rýchlejšie, ako je bežné. To už taký zmätok nevyvolá,“ podotkol.

Foto:
Owen Humphreys
TASR/AP
Na snímke čiastočné zatmenie Slnka v britskom North Shieldse 25. októbra 2022.

Odkiaľ zatmenie sledovať

Vedátor odporučil pre čo najlepší zážitok sledovať web ShadeMap, do ktorého treba zadať hodinu a deň a potom sa už len poobzerať po svojom okolí, kde sa vyskytnú tiene. Z mapky je možné zistiť, kde budú tieniť domy, a z ktorého kopca bude najlepší výhľad.

„Napríklad v Bratislave je to okolie Vajnor, ďalej Ivanka pri Dunaji, prípadne Vrakuňa a Podunajské Biskupice – v podstate čo najďalej od Malých Karpát, lebo nám tienia. Úplne najlepšie podmienky vyzerajú byť na hrade Devín,“ spresnil.

Zatmenia boli podľa neho pre odborníkov najcennejším momentom, pretože Slnko bolo zakryté a mohli sledovať, čo sa deje v jeho okolí. Dnes už takéto snímky dokážu robiť sondy z vesmíru. Napriek tomu pri každom jednom zatmení vznikne malá vedecká misia, ktorá skúma, ako sa správajú horúce vlákna v okolí Slnka. Navyše, o pozorovanie nebeského úkazu je dnes väčší záujem aj vďaka sociálnym sieťam, keďže sa informácie šíria ľahšie.

Kováčik zároveň upozornil, že pri pozorovaní treba byť opatrný a nespoliehať sa na slnečné okuliare. Za výhodu stredajšieho pozorovania považuje, že zatmenie príde tesne pred západom Slnka.

„Ideálne mať zváračské okuliare, astronomické pomôcky alebo si skúsiť urobiť cameru obscuru – bodku do papiera, cez ktorú prejde svetlo a premietať to na druhý papier,“ objasnil.

Problém s pozeraním do Slnka vzniká preto, že sa počas pozorovania môže dostať do oka príliš veľa svetla. „Naše oči sú zvyknuté na to, že sledujeme odrazené svetlo z rôznych objektov. Aj slnečné okuliare sú robené na to, že majú zmierniť jas, ktorý prichádza odrazený od iných objektov. Keď sa priamo pozrieme na zdroj, tak je to nepríjemné a najmä nebezpečné,“ dodal.

Narušili dojem, že nebo je statické

Druhé dejstvo stredajšej noci preberie meteorický roj Perzeíd. Hoci ich vidíme na oblohe ako krátky prelet žiarivého telesa, v skutočnosti ide o zrnká prachu, ktoré lietajú atmosférou obrovskou rýchlosťou, zhoria a je ich vidieť na veľké vzdialenosti. Pochádzajú z kométy Swift-Tuttle, ktorá je zmesou ľadu a prachu. Pozostáva z rovnakého typu materiálu, z akého vznikla slnečná sústava. Naše dráhy sa podľa fyzika križujú presne v tomto období roku, keď sa ich prelet pravidelne opakuje.

Čo sa presne deje? Zem aj kométa krúžia okolo Slnka. Swift-Tuttle však za sebou necháva „malé kamienky“, ktoré vletia do zemskej atmosféry rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu. Obrovskou silou pritom narazia do vzduchu, začnú sa ohrievať, vyparia sa a urobia pritom záblesk. „Vletia do atmosféry, ale tým, aké sú malé prakticky ihneď zhoria, preto ich vidíme ako krátky záblesk a treba byť pripravený pri pozorovaniach,“ doplnil.

Či je „padajúca hviezda“ jasná, alebo ju vidieť slabšie, závisí od dvoch faktorov. Prvým je podľa Vedátora veľkosť pôvodného meteoritu, ktorý vletel do atmosféry. Jednoducho povedané, čím väčšiu hmotnosť mal, tým viac materiálu mohlo zhorieť. Druhým faktorom je uhol letu.

Hrúbka zemskej atmosféry je podľa Vedátora približne 100 kilometrov, a ak Perzeid letí kolmo nadol, preletí len veľmi malú vzdialenosť. „Keď niečo letí rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu a letí to kolmo na atmosféru, tak do sekundy je potom. Keď letí pod uhlom a je to dosť veľké, tak môže letieť aj niekoľko sekúnd. To sú tie najkrajšie a hovoríme im bolidy,“ vysvetlil.

Želaj si niečo, padá hviezda

Kováčik podotkol, že kométy a meteorické roje naštrbili v minulosti dojem, že obloha je stabilná a nehýbe sa. S preletmi Perzeidov sa zvykne spájať aj slovné spojenie „želaj si niečo, padá hviezda“. Kedy a kde myšlienka vznikla, nevie, no pripomenul, že ľudia ich zvykli volať „slzy svätého Vavrinca“, ktorého meniny sa oslavujú 10. augusta.

Meteorických rojov je však veľa. „Treba povedať, že nejde o jediný meteorický roj, ktorý je pravidelný. Je to jediný meteorický roj, ktorý pravidelne prichádza v lete, keď sa dobre pozoruje,“ povedal. Pre porovnanie, leonidy nemajú také dobré pozorovacie podmienky.

Keďže Mesiac nebude prekážkou, pozorovanie môžu sťažovať skôr pouličné lampy. „Treba sa čo najviac vzdialiť od pouličného smogu. Keď bývate v byte meste, vyraziť niekde za mesto. Keď nemáte až toľko času, tak vyjsť aspoň na záhradu alebo do parku. Nájsť si čo najtmavšiu oblohu,“ odporučil.

Ak ich nestihnete v stredu večer, „padajúce hviezdy“ bude možné hľadať na oblohe ešte zhruba desať dní, no bude ich ubúdať. „Teraz sme v maxime. Kto nestihne dnes, tak pozajtra sa bude dať, aj cez víkend. Postupne to bude klesať,“ dodal Vedátor.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
zatmenie slnka
Samuel Kováčik
perzeidy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.