Obrovské straty Ruska mali prekonať všetky predchádzajúce konflikty. Nová bilancia šokuje

Celkové ruské straty vo vojne proti Ukrajine, ktorá pokračuje už piatym rokom, v stredu prekročili 1,5 milióna zabitých a zranených vojakov, uviedol na sociálnej sieti ukrajinský generálny štáb. Počas vojnového stavu nie je možné podobné tvrdenia znepriatelených strán nezávisle overiť.  

„Jeden a pol milióna vojakov – to je cena agresie, ktorú sa Rusko snaží skryť,“ uviedlo ukrajinské velenie. „Ide o najväčšie straty v jednej vojne, aké ruská armáda utrpela od druhej svetovej vojny. Podľa ukrajinskej armády toto číslo prevyšuje celkové straty sovietskej a ruskej armády vo všetkých vojnách a ozbrojených konfliktoch druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia dohromady. Je to stokrát viac, než boli straty Sovietskeho zväzu v Afganistane počas desiatich rokov. Je to 125-krát viac ako oficiálne priznané straty agresora v prvej a druhej čečenskej vojne,“ dodal generálny štáb.

Upozornil, že za každým číslom v zozname padlých a zranených sa nachádza „konkrétny okupant, ktorý prišiel so zbraňou v ruke na ukrajinskú pôdu“, ako aj každodenná spoločná práca ozbrojených síl a všetkých ľudí na Ukrajine.

Rusko počas vojny prišlo aj o viac ako 12 300 tankov, 25 290 kusov obrnených vozidiel, viac ako 49-tisíc delostreleckých systémov a tisíce ďalších zbraní, uviedol server RBK-Ukrajina.

Ruská armáda denne prichádza o 1 200 až 1 400, niekedy aj 1 500 zabitých alebo ťažko ranených vojakov. Napriek tomu má Rusko dostatok zdrojov na to, aby mohlo viesť vojnu proti Ukrajine ešte ďalšie dva roky, povedal pred niekoľkými dňami agentúre Ukrinform šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Oleh Ivaščenko. Ivaščenko pripustil, že je ťažké povedať, či by súčasné ekonomické problémy a vysoké straty mohli ruskú spoločnosť prinútiť k protestom. Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 tvrdo trestá všetky prejavy nesúhlasu s vojnou. Politická opozícia v krajine prakticky neexistuje, drvivá väčšina odporcov súčasného kremeľského režimu je v exile alebo vo väzení a niektorí kritici prezidenta Vladimira Putina už nežijú.

Vzhľadom na vysoké straty sa špekuluje, že Kremeľ by mohol po voľbách do Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, ktoré sa uskutočnia tento mesiac, vyhlásiť mobilizáciu. Ruský prezident Putin to však v poslednom období opakovane poprel. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred časom tiež varoval, že do vojny by sa mohli zapojiť desaťtisíce severokórejských vojakov.

Nezávislé odhady sa líšia, najmä preto, že obe bojujúce strany majú motiváciu údaje upravovať. Americký renomovaný think-tank Center for Strategic and International Studies(CSIS) odhadoval, že ruské ozbrojené sily utrpeli do konca roka 2025 približne 1,2 milióna bojových strát vrátane zabitých, ranených a nezvestných. Z toho malo ísť približne o 275- až 325-tisíc mŕtvych vojakov. CSIS zároveň upozorňuje, že celkové ruské a ukrajinské straty spolu mohli dosiahnuť približne 1,8 milióna osôb.

Vojenské štatistiky označujúce „straty personálu“ neznamenajú automaticky počet zabitých. Zahŕňajú aj ranených, nezvestných alebo vojakov vyradených z boja. Pomer medzi zabitými a ranenými je pritom jedným z najťažšie určiteľných údajov počas prebiehajúcej vojny.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii. Moskva svoje vojenské straty prakticky nezverejňuje, Kyjev tak robí len zriedkavo. Prezident Zelenskyj začiatkom februára uviedol, že od vpádu ruských vojsk do jeho krajiny vo februári 2022 zahynulo približne 55-tisíc ukrajinských vojakov. Podľa jeho slov je veľký počet bojovníkov stále nezvestný.

Vojna na Ukrajine sa z pohľadu intenzity strát zaradila medzi najkrvavejšie konflikty od druhej svetovej vojny. CSIS uvádza, že ruské straty v tejto vojne výrazne prevyšujú straty Sovietskeho zväzu v Afganistane, kde Moskva podľa oficiálnych údajov stratila približne 15-tisíc vojakov počas desaťročnej intervencie.

Podľa analytikov schopnosť Ruska pokračovať vo vojne nespočíva iba v počte dostupných vojakov, ale aj v schopnosti štátu financovať vojnovú ekonomiku, vyrábať muníciu a získavať nových vojakov cez vysoké finančné odmeny za podpis kontraktov. Moskva sa zároveň vyhýba ďalšej masovej mobilizácii, ktorá by mohla mať politické náklady najmä vo väčších mestách.

Významná časť strát na oboch stranách súvisí s masovým nasadením bezpilotných systémov. Ukrajina aj Rusko používajú denne tisíce prieskumných a útočných dronov, ktoré znižujú význam tradičných obrnených formácií a zvyšujú zraniteľnosť pechoty na otvorenom bojisku.

Témy:
Rusko
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
ruská armáda
ukrajinská armáda

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.