Pokyn zhora nahneval dozorovú prokurátorku. Na prípade odmietla ďalej pracovať.
Vyšetrovateľka Monika Barčáková vo februári 2023 obvinila Roberta Kaliňáka a oligarchu Jozefa Brhela z korupcie. Urobila to v mediálne známej kauze údajného „dorovnávania“ platu pre vtedajšieho šéfa daniarov Františka Imreczeho. Brhel mu mal podľa pôvodného obvinenia ročne vyplácať 200-tisíc eur, celkovo suma mala prekročiť milión eur. O úplatkoch prehovoril v minulosti priamo Imrecze. Malo ísť o doplatky rozdielu medzi jeho nižším tabuľkovým platom v štátnej sfére oproti príjmu, ktorý by mohol dosiahnuť v komerčnom biznise, z ktorého do služieb štátu prišiel.
Už na konci marca 2023 podala vtedajšia špeciálna prokuratúra na Kaliňáka s Brhelom obžalobu, ale po týždni ju sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman odmietol a trestnú vec vrátil prokurátorovi – zdôvodnil to závažnými procesnými chybami. Jeho rozhodnutie odobril aj Najvyšší súd.
Obvinenie Kaliňáka v tomto prípade napokon trvalo len polroka, Generálna prokuratúra ho postupom podľa paragrafu 363 zrušila ako nezákonné. Vyšetrovanie Brhela má inú koncovku: polícia pred niekoľkými dňami ukončila jeho prípad návrhom na podanie obžaloby, ktorý má momentálne na stole prokurátor prešovskej prokuratúry.
Druhá strana mince
Teraz sa ukazuje, že celá záležitosť má aj druhú stranu. Orgány činné v trestnom konaní dnes totiž naopak preverujú samotnú policajtku bývalej NAKA, ktorá prípad začala vyšetrovať.
Úrad inšpekčnej služby koná na základe trestného oznámenia Roberta Kaliňáka. Preveruje podozrenie, či Barčáková pri vyšetrovaní tohto prípadu nezneužila právomoc verejného činiteľa. Podľa aktuálneho ministra obrany a dlhoročného politika Smeru mala zasiahnuť do jeho práva na obhajobu.
Úmysel nenašli
Táto línia prípadu pôvodne vyzerala tak, že to bude rýchly proces. Vyšetrovateľ inšpekcie totiž ešte pred troma rokmi trestné oznámenie Kaliňáka na Barčákovú rovno odmietol a prokuratúra zamietla aj Kaliňákovu sťažnosť ako nedôvodnú.
Následne však prišiel pokyn krajskej prokuratúry v Bratislave, aby sa vo veci začalo trestné stíhanie vo veci. Výsledok bol však v podstate rovnaký. Vyšetrovateľ inšpekcie koncom roka 2025 trestné stíhanie vo veci zastavil. Rovnaký názor mala aj dozorová prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá jeho rozhodnutie odobrila.
Ich argument bol jednoduchý: k procesným chybám síce mohlo dôjsť, no neexistujú dôkazy o úmysle. Barčáková podľa nich nekonala zámerne so snahou poškodiť práva obvineného, teda Kaliňáka. No a práve zlý úmysel je kľúčovou podmienkou pre obvinenie človeka z trestného činu zneužitia právomoci – vyšetrovateľ inšpekcie ani prokurátorka na to nevideli dôvod.
Zásah z generálnej prokuratúry
Tu do hry opäť vstúpil Robert Kaliňák. Jeho právnik a poradca premiéra Roberta Fica, teda David Lindtner, napadol stopnutie vyšetrovania na generálnej prokuratúre. Sťažoval sa na to, že podľa jeho názoru dochádzalo k vedomému a opakovanému ignorovaniu práv na obhajobu zo strany policajtky Barčákovej. A uspel.
Lindtner kritizuje prakticky celý priebeh vyšetrovania, od vznesenia obvinenia a jeho doručenia maskovanými príslušníkmi NAKA do rúk Kaliňáka, až po prvý pokus podať obžalobu na súd.
„Boli hrubým spôsobom porušené práva klienta na obhajobu, ktoré sú samozrejme dôvodom pre odmietnutie obžaloby,“ tvrdil po podaní obžaloby na súd v marci 2023.
V sťažnosti generálnej prokuratúre zas napísal, že „zásadná nezákonnosť musela byť podozrivej ako dlhoročnej vyšetrovateľke pôsobiacej na špecializovanom útvare vyšetrovania tej najzávažnejšej kriminality zrejmá a jasná, no napriek tomu vydala úplne arbitrárne a nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia“.
Prokurátor generálnej prokuratúry Jaroslav Kozolka pred niekoľkými týždňami na základe Kaliňákovej sťažnosti rozhodnutie o zastavení stíhania zrušil a prikázal znova konať. V spise podľa neho existujú zistenia, ktoré nasvedčujú úmyselnému konaniu zo strany policajtky.
Vzbura prokurátorky
Pôvodná dozorová prokurátorka prípadu však s Kozolkom zásadne nesúhlasí. Pre hlboký rozpor v právnom názore požiadala nadriadených, aby jej prípad odňali, a to sa aj stalo. Pokyn o odňatí veci vydal bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta a je zverejnený na stránke generálnej prokuratúry.
Tento krok je v prokuratúre pomerne zriedkavý. Zákon ho umožňuje, ak sa prokurátor s pokynmi nadriadeného odborne absolútne nestotožňuje.
Zo zverejneného pokynu Rastislava Remetu vyplýva, že bratislavská prokurátorka je naďalej presvedčená, že vyšetrovateľka Barčáková nekonala v zlom úmysle.
Sporných 28 otázok
Čo presne vyčíta Generálna prokuratúra vyšetrovateľke? Prokurátor Kozolka vidí úmysel napríklad v tom, že Barčáková pri výsluchu svedka nepovolila obhajcom položiť takmer polovicu otázok.
Kozolka to vyhodnotil tak, že týmto postupom úmyselne zamedzila obvinenému brániť sa. Kaliňákova obhajoba tvrdí, že išlo o 28 otázok, kľúčových pre celý prípad.
Postup vyšetrovateľky už v minulosti kritizovali aj súdy. Keď sudca Pulman zo Špecializovaného trestného súdu na jar 2023 odmietol obžalobu, zdôvodnil to práve porušením práva na obhajobu. Jeho rozhodnutie potom potvrdil aj Najvyšší súd a vec vrátili do prípravného konania. Následne generálna prokuratúra obvinenie Roberta Kaliňáka zrušila ako nezákonné.
Lindtner je presvedčený, že zo strany vyšetrovateľky nešlo len o bežnú procesnú chybu. V podaní upozornil, že vyšetrovateľka podľa neho vôbec nerešpektovala termíny, na ktorých sa s obhajcami sama dohodla.
Advokát v minulosti pre Aktuality.sk opísal, ako prišiel za Barčákovou na dohodnutý čas s cieľom riešiť doplnenie dokazovania zo strany obhajoby. Ona ale v práci nebola. Následne sa podľa svojich slov len z médií dozvedel, že vyšetrovateľka nielen ukončila vyšetrovanie, ale prokurátor zároveň už aj stihol podať obžalobu.
Lindtner ukazuje aj na prokurátora
V kauze sa navyše črtá ďalšia línia sporu. David Lindtner ukazuje prstom aj na vtedajšieho dozorového prokurátora kauzy dorovnávania platu pre Imreczeho – Mateja Izakoviča. Podľa Kaliňákovho právnika tento prokurátor toleroval a schvaľoval pochybenia vyšetrovateľky.
Lindtner od začiatku kritizuje aj to, že podozrenia voči policajtke a prokurátorovi sa neriešia spolu, ale v dvoch samostatných konaniach, čo označuje za nelogické. Zatiaľ sú oba prípady oddelené. Vyšetrovanie, ktoré sa má týkať možných podozrení voči policajtke Barčákovej už po novom bude dozorovať nový prokurátor, ktorého poveril Rastislav Remeta.
Dnes tak máme na jednej strane už ukončené vyšetrovanie v prípade dorovnávania platu Františka Imreczeho a na druhej strane podozrenia voči orgánom činným v trestnom konaní. Obdobná situácia je aj v kauzách údajnej zločineckej skupiny takáčovcov, alebo v kauze Mýtnik, kde na jednej strane sú obžalovaní, obvinení či odsúdení a na druhej strane opäť stíhaní policajti – čurillovci.