News

Od potopy k vyschnutej rieke je to len 150 kilometrov. Experti odhaľujú, prečo sa naša krajina mení na nepoznanie

obchodnyregister 2026.08.05.

Pri boji proti vysychaniu sa treba zamerať na eróziu pôdy a nepriepustné povrchy, vravia odborníci. Pomôcť môže viac vegetácie v mestách, a to aj na strechách budov.  

Popri rekordných horúčavách sužujú Európu aj nevídané suchá. Slovenský hydrometeorologický ústav predpovedá, že drobná úľava by mohla prísť v piatok. Meteorológovia v utorok predpoludním očakávali, že v centre hlavného mesta padnú úhrnom necelé dva milimetre zrážok.

Metereológovia predpovedajú v najbližších dňoch minimum zrážokimage
Metereológovia predpovedajú v najbližších dňoch minimum zrážok
Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav

Nedostatok vlahy je dlhodobý problém, ktorý sa časom bude zhoršovať, hovorí zakladateľ a líder odbornej platformy Klimatický klub Martin Kováč, ktorý v rokoch 2022 až 2023 pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva.

„Zoberme si ponaučenie z tohto aktuálneho sucha a začnime sa systémovo pripravovať na každé ďalšie sucho v budúcich rokoch, pretože trend a problém sa bude iba prehlbovať. Bude prerušovaný rastúcimi epizódami extrémov počasia vrátane návalových úhrnov zrážok,“ hovorí odborník na vodné hospodárstvo, ktorý je spoluautorom knihy „Dažďová voda – riešenie pre horúcu budúcnosť“.

Ako príklad extrémov môže poslúžiť pondelková búrka v Ždiari. Zatiaľ čo pod Tatrami prúdy vody valiace sa dolu svahom odnášali pôdu aj lesný porast, o zhruba 150 kilometrov južnejšie v Moldave nad Bodvou si obyvatelia fotili suché koryto rieky.

viqSosr4

Správa Slovenskej akadémie vied z roku 2020 ukázala, že ročne Slovensko spotrebuje zhruba 670 miliónov m3 vody. Tesná väčšina (52 percent) pochádza z povrchovej vody z nádrží a vodných tokov, zvyšok z podzemných vrtov a studní.

Najviac vody (52 percent) spotrebuje priemysel, na obyvateľstvo pripadne 43 percent a päť percent spotrebuje poľnohospodárska aktivita.

„Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že na Slovensku tretina vody, ktorá dopadne na naše územie vo forme zrážok, odtečie riekami a zvyšné dve tretiny sa vyparia,“ vysvetlila v tom čase jedna zo spoluautoriek správy Pavla Pekárova z Ústavu hydrológie SAV.

Dážď, tieň a zeleň

Predchádzať scénam ako v Ždiari či Moldave nad Bodvou si vyžiada systémovú zmenu. „Po dlhých desaťročiach odvodňovania krajiny potrebujeme krajinu, tak vidiecku, ako aj mestskú, skokovo a rýchlo rehydratovať cez celú škálu vodozádržných a protieróznych opatrení,“ hovorí Kováč.

Vodu je potrebné zadržiavať v lesoch, na poliach a pasienkoch, ale aj v zastavaných oblastiach.

„Každý rodinný či bytový dom, verejné priestranstvo, poľnohospodár, lesník či správca miestnej komunikácie či chodníka má potenciál zlepšiť využívanie dažďovej vody a zlepšiť ochranu pôdy pred eróziou, čo je najlepšie vodozádržné opatrenie v krajine,“ hovorí Kováč.

Práve predchádzanie vysychaniu a následnej erózii pôdy by malo byť kľúčovým opatrením v boji so suchom, zhodujú sa experti. Presušená pôda totiž, paradoxne, nedokáže efektívne pohlcovať vlahu a voda tak odteká aj s najúrodnejšou vrstvou zeminy.

„Treba zachovávať prirodzene priepustnú pôdu, budovať vsakovacie priekopy a z pohľadu širšej krajiny obnovovať medze, mokrade a remízky, ktoré bránia rýchlemu odtoku vody z polí,“ uvádza Richard Paksi, analytik združenia Budovy pre budúcnosť.

V skratke, dažďovú vodu nesmieme nechať voľne stekať do kanalizácií a riek. „Potrebné je pri nedostatku vody zabezpečiť nielen reguláciu odberov vody, ale najmä zlepšiť tienenie povrchov a chladenie budov, pracovných a obytných priestorov, na zníženie teplotného stresu,“ dodáva Kováč.

„Najrýchlejším opatrením pre ľudí či obce je inštalácia zberných nádob a sudov na dažďovú vodu z odkvapov striech a obmedzenie polievania pitnou vodou,“ uvádza Paksi. Z dlhodobejšieho hľadiska si boj so suchom vyžiada zmeny v spôsobe, akým staviame budovy.

„Sústrediť sa musíme na budovanie vegetačných striech, ktoré dokážu zadržať obrovské množstvo zrážok, nahradzovanie asfaltových plôch priepustnými prvkami a inštaláciu veľkokapacitných retenčných nádrží, ktoré umožnia využívať zachytenú dažďovú vodu v budovách,“ dodáva Paksi.

Štát môže ísť príkladom a zmeniť procesy

Prispôsobiť sa budú musieť aj povoľovacie procesy. „Jednoduchšie dnes postavíte novú budovu alebo cestu, ako získate podporu a povolenia na realizáciu zmysluplných a potrebných vodozádržných a protieróznych opatrení či nových krajinných prvkov v území. Podľa ich charakteru a rozsahu je potrebné zjednodušovať procesy ich navrhovania, povoľovania a realizácie v praxi,“ poukazuje Kováč.

Okrem nastavenia zákonov a pravidiel má verejný sektor vo svojich rukách aj dotačné schémy, ktorými môže podporiť výstavbu zelených striech, stien či iných opatrení.

„Každá rekonštrukcia verejnej budovy by mala automaticky obsahovať vodozádržné opatrenia,“ myslí si Paksi.

Bojovať proti vysychaniu krajiny môžu aj jednotlivci, či už zachytávaním vody na svojich pozemkoch, alebo minimalizovaním nepriepustných plôch v okolí domov. Podľa Paksiho je dôležitý aj verejný tlak na štát.

„Je kľúčové bojovať s tepelnými ostrovmi, ktoré vznikajú z prehriateho betónu. Potrebujeme podporiť rozvoj zelenej infraštruktúry priamo na budovách (vegetačné strechy a fasády), budovanie dažďových záhrad či priepustných parkovísk,“ hovorí. „Vybetónované námestie je to najhoršie riešenie.“