Od Pribinu po Masaryka: Prehľad diel a autorov ankety Medaila roka 2025

Anketa vstupuje do štvrtého ročníka s rekordnou ponukou 27 diel. Po prvý raz sa pridávajú aj českí medailéri a verejnosť môže hlasovať do konca júna 2026.  

BRATISLAVA: Obľúbená verejná anketa Medaila roka vstupuje do štvrtého ročníka. Cieľom tejto iniciatívy, ktorej organizátorom je združenie Medailérsky klub Bratislava, je osláviť precízne remeslo, umeleckú hodnotu najmä razených medailérskych diel a prepojiť autorov so širokou verejnosťou aj so zberateľskou komunitou. V tomto ročníku prichádza aj s novinkou, pretože do výberu najlepších diel, realizovaných v roku 2025, sa po prvýkrát zapojí aj česká medailérska scéna.

Na organizácii a propagácii verejnej ankety sa podieľajú kľúčoví hráči numizmatického sveta – Medailérsky klub a česká Asociace umělců medailérů. Zabezpečujú partnerstvo zamerané na odborné zabezpečenie a zapojenie popredných českých a slovenských medailérov.

Česká numizmatická spoločnosť v Českej republike a Slovenská numizmatická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied na Slovensku poskytujú odbornú podporu a šíria povedomie medzi zberateľmi.

Každý si nájde favorita

Do konca júna 2026 môže odborná aj laická verejnosť vyberať z 27 českých a slovenských medailových diel. Zapojiť sa do verejnej ankety Medaila roka môžu aj tí, ktorí sa o medaily príliš nezaujímajú alebo si myslia, že im nerozumejú. Prevedenie medailí je rozmanité a určite si každý medzi kandidátmi nájde niečo podľa svojho vkusu.

Hlasovať za jednu alebo viac najkrajších medailí je možné prostredníctvom hlasovacieho formulára do konca júna a zároveň možno vyhrať jednu z takmer 70 cien v celkovej hodnote vyše 2 000 eur.

Výstava nominovaných medailí sa konala na Bratislavských zberateľských dňoch 5. a 6. 6. 2026, no uskutoční sa ešte v Prahe na veľtrhu Sběratel v septembri 2026. Tam sa uskutoční aj zberateľský happening a vyhlásenie výsledkov – stretnutie autorov s fanúšikmi, autogramiáda a vrcholom celého ročníka bude predstavovanie víťazov verejnej ankety spojené so žrebovaním vecných cien.

Inšpirovali sa u susedov

Kým predošlé ročníky to boli len slovenské medaily, za rok 2025 sa zúčastňujú už aj české medaily. Komunity českých a slovenských zberateľov sú navzájom prepletené, aj keď od rozdelenia československej republiky prešlo viac ako 30 rokov.

Živým príkladom spoločného ročníka, kde sa hľadá najkrajšia česká a slovenská medaila, je mladý český medailér Asamat Baltaev. Vytvoril slovenskú medailu so silným príbehom – Nová Huta – príchod Slovákov do Rumunska. Na druhej strane bravúrne stvárnil jeden z najproduktívnejších a najznámejších slovenských medailérov Štefan Novotný z Kremnice pre Polabské muzeum, pod ktoré spadá Hrabalova chata. Bohumil Hrabal je jeden z najvýznamnejších československých spisovateľov českého pôvodu.

(článok pokračuje pod fotografiami)

Kroje aj Masaryk

Ďalšie medaily sú zasa so spoločnými historickými témami. Nielen numizmatikov, ale aj notafilikov (zberateľov bankoviek) zaujme medaila venovaná 100. výročiu razby prvej československej 5-koruny od medailéra Mincovne Kremnica Romana Lugára, ktorá znázorňuje prechod od papierovej bankovky na mincu.

Rovnaký autor je tiež zastúpený ďalšou medailou, pestro kolorovanou masívnou striebornou záverečnou medailou zo série Ľudová kultúra – kroje, ktorá zobrazuje vzory zo skutočných krojov, pokrývajúce všetky kraje Slovenska a autor na jej vzniku veľa spolupracoval s Etnografickým múzeom Slovenského národného múzea v Martine.

Z najvýznamnejších našich osobností bol bravúrne stvárnený na zlatej a striebornej medaile Poslední slova Tomáša Garrigue Masaryka, ktorú vytvoril jeden z najuznávanejších medailérov aj vo svetom meradle akademický sochár Jiří Harcuba. Medaila vychádza z Harcubova návrhu z roku 1995 a vyšla razená posmrtne v spoločnosti České dukáty, vyrazila ju Česká mincovna. Medaila vyšla práve pri príležitosti rozpečatenia obálky s Masarykovými poslednými slovami.

(článok pokračuje pod fotografiami)

Návrat do minulosti aj Danglár

K medaile vznikla luxusná kazeta z dielne sochára Adama Alvy Fejfara, ktorý je zastúpený tiež svojou zlatou a striebornou medailou Jan Lucemburský – 700 let od ražby florénu, rovnako z dielne spoločnosti České dukáty.

V ankete je tiež druhá strieborná medaila Jan Lucemburský – zahájení ražby mincí na úplne rovnakú tému, ktorú vytvoril akad. sochár Zbyněk Fojtů pre Českú mincovňu.

Pre rovnakú mincovňu vytvoril akad. sochár Michal Vitanovský strieborný kúsok Vyvraždění Slavníkovců, ktorí predstavovali pre Premyslovcov jediných vážnych konkurentov pri pláne mocensky ovládnuť českú kotlinu a autor sa pri spracovaní tejto silnej témy opieral o autentické inšpirácie.

Netypického stvárnenia na striebornej medaile sa dočkal aj jeden z najvýznamnejších Slovákov – M. R. Štefánik, ktorého sa rozhodol priblížiť súčasnej generácii nekonvenčný umelec Jozef Gertli s prezývkou Danglár. Na reverznej strane medaily potom nájdete Danglárov podpis a logo – mikimauzovskú lebku.

(článok pokračuje pod fotografiami)

Šikovní študenti

Určite zaujmú aj pôsobivé absolventské práce Vyšší odborní školy v Jablonci nad Nisou ako 150. výročí narození konstruktéra Ferdinanda Porscheho, ktorá je kombináciou tradične modelovaného a razeného reliéfu a gravírovanej frézovanej grafiky od Michaely Appeltovej alebo expresívny súbor štyroch medailí Čtyři jezdci Apokalypsy – Mor, Válka, Hladomor, Smrt od Alžběty Blažejové. Do tretice je tu Svět hub, ktorý stvárnila Barbora Zielinska na jednej strane s plodnicami húb a na druhej strane s podhubím.

(článok pokračuje pod fotografiami)

Uspel s Pribinom, predstavuje Svätopluka

Kremnický medailér Drahomír Zobek, ktorý po pôsobení v Mincovni Kremnica vedie úspešnú vlastnú rodinnú kremnickú firmu, v prvom ročníku Medaily roka 2022 uspel so striebornou medailou venovanou nitrianskemu kniežaťu Pribinovi. V tomto ročníku na ňu nadväzuje ďalšia historizujúca medaila Svätopluka I., tiež nitrianskeho kniežaťa a neskôr vládcu Veľkej Moravy.

Prezentuje sa tiež svojou ďalšou striebornou medailou so sobášnym portrétom Márie Terézie, na reverze s veľkou korunovačnou pečaťou a slávnosťami jej korunovácie, či ďalšou portrétnou medailoupanovníka Maximiliána II. Habsburského, na reverze s veľkou pečaťou, rovnako ako pri Márii Terézii s neskutočne detailným a pútavým spracovaním, na ktoré sa podujal znova kremnický medailér Roman Lugár.

(článok pokračuje pod fotografiami)

Medaile pre numizmatické spoločnosti

Zastúpené sú tradične aj numizmatické spoločnosti. Slovenská numizmatická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied má opäť od Štefana Novotného hneď 3 medaily – pobočka Banská Bystrica s medailou 80 rokov od tragických udalostí v Kremničke a Nemeckej 1945–2025, pobočka Martin s medailou Juraj Langsfeld a pobočka Svit-Tatry 160. výročie úmrtia sochára, medailéra a rytca J. D. Boehma.

(článok pokračuje pod fotografiami)

Česká numismatická společnost, pobočka Brno, vydala v rámci série medailí vymretých významných moravských šľachtických rodov historizujúcu medailu k úmrtiu Vratislava Eusebia z Pernštejna, ktorú navrhli Jiří a Veronika Ryglovi a ručne vyryl a vyrazil do striebra Jaroslav Jelínek, čo je pri veľkosti toliaru (42 mm) pozoruhodný výkon.

Pobočka v Táboře si pripomenula 65. výročie svojho založenia pamätnou medailou na tému Jan Žižka, spracovanou podľa predlohy pobočky mladou, ale renomovanou medailérkou Lenkou Nebeskou s vyobrazenou takmer trojmetrovou sochou husitského vojvodcu Jana Žižky z Trocnova, ktorý stál pri založení táborskej mestskej obce.

Pobočky Kroměříž a Olomouc, spolu s Biskupstvím Olomouc zastupuje intronizačná medaila arcib. Jozefa Nuzíka od jedného z najuznávanejších súčasných českých medailérov Karla Zemana, ktorý sa dlhodobo zameriava na obdobie napoleonských vojen a bitku u Slavkova.

Práve túto tému pod názvom Bitka troch cisárov stvárnil na impozantnej 75 mm striebornej patinovanej medaile Martin Dašek, patriaci medzi výrazné osobnosti českého medailérstva, ktorý sa snažil na Zemanovu prácu dôstojne nadviazať.

(článok pokračuje pod fotografiami)

Medicínske témy

Tradične medailérsku medicínsku oblasť zastupuje medaila venovaná prof. Vítězslavovi Chlumskému 1867–1943 a storočnici Československej ortopedickej spoločnosti (1925–2025) od akad. sochára Milana Lukáča – preslávený Chlumského roztok sa používa tiež ako antiseptikum, dezinficiens – najmä na dezinfekciu chronických, zle sa hojacich rán.

Alebo medaila Slovenskej farmaceutickej spoločnosti venovaná doc. Milanovi Lehkému, ktorá dozrievala v ateliéri jedného z najvýznamnejších slovenských medailérov Mariána Polonského dlhých 5 rokov. Vyrazená bola v Lisabonskej mincovni.

(článok pokračuje pod fotografiami)

Terra zo série Živly

Zo série Velikáni Slovenského maliarstva Mincovne Kremnica sa predstavuje tiež veľká 80-milimetrová medaila Miloš Alexander Bazovský od medailéra ateliéru mincovne Martina Sabola.

Pozoruhodná je aj ďalšia strieborná medaila kremnického medailéra Drahomíra Zobeka z jeho voľnej tvorby v podobe a s parametrami tetradrachmy zobrazujúca v autorskom návrhu Herkula v zápase s levom a portrét najvyššieho starogréckeho boha Zeusa.

Na medailách tohto ročníka sa vyskytli nielen mnohé naše významné historické osobnosti či udalosti, ale je zastúpená aj tzv. voľná tvorba, kde má autor úplnú slobodu výberu a stvárnenia témy, vyjadrenia sa. Akad. maliar Daniel Brunovský, predstaviteľ slovenskej postmoderny, so svojou pozoruhodnou liatou medailou Terra (lat. zem) zo série Živly, už známej z predchádzajúcich ročníkov, zaujme svojím jedinečným a nezameniteľným rukopisom.

(článok pokračuje pod fotografiami)

Viac o týchto medailách a ich príbehoch:

https://medailerskyklub.art/ocenenie-medaila-roka-2025/

Kto uspel vlani a aká bola atmosféra pri vyhlasovaní výhercov sa dozviete v článku: