V stredu ráno podľahol dlhej a zákernej chorobe skvelý slovenský vinohradník, vinár a vzácny človek Miroslav Petrech. Svojím vínom pozdvihol sebavedomie Slovenska ako málokto predtým.
Do povedomia milovníkov vín vstupil po tom, čo jeho Rieslingu Château Belá ročník 2001 udelil svetoznámy americký enológ Robert Parker v rešpektovanom Wine Spectator 94 bodov.
Víno vzápätí pritiahlo pozornosť Európy. Veď to bola vôbec prvá zmienka o víne z bývalého Československa v uznávanom americkom periodiku. Naozaj nešlo o hocijaké víno – Petrechov Rizling rýnsky vyhral na domácich a medzinárodných súťažiach dovedna 12 medailí. Tá od Parkera však vošla do dejín moderného slovenského vína. Bola prvou, ktorá vyzdvihla vinársky a osobnostný potenciál krajiny uprostred Európy.
Dovtedy sa o Miroslavovi Petrechovi ani o vinohradoch v Mužli, dedine na konci Novozámockého okresu, takmer nič nevedelo, poznala ho len vinohradnícka a vinárska komunita. Až Parkerov senzačný zápis do Wine Spectatora všetko zmenil a upriamil pozornosť slovenskej spoločnosti na muža, ktorý stál za veľkým slovenským vínom.
Doba a ľudia formujú vinára
Kto vlastne bol vtedy už skoro 60-ročný rodák z Bošáce, kde sa pila len slivovica, a ako sa vlastne ocitol na južnom Slovensku? Miroslav Petrech sa narodil v povstaleckom roku 1944 a vyrástol v atmosfére povojnovej doby, ktorá od základu zmenila slovenské poľnohospodárstvo. Mal sedem súrodencov a rodičia každému dopriali vzdelanie.
Z Miroslava túžili mať ovocinára, veď pochádzal z kraja najlepších slovenských sliviek a slivovice. Modra síce vždy voňala ovocím, ale ešte viac vínom. Na modranskej škole sa sedemnásťročný študent zbratal s Bakchusovým mokom na celý život. Postarali sa o to vynikajúci pedagógovia, sami Modrania, vinári do špiku kosti, a vinice obklopujúce mesto.
Ako mnoho iných slovenských vinohradníkov a vinárov Petrech nadobudol vysokoškolské vzdelanie v Lednici na Morave, kde prednášal profesor Vilém Kraus, tvorca modernej československej vinárskej školy, vynikajúci teoretik aj praktik, šľachtiteľ nielen viniča, ale najmä človek zušľachťujúci mladé talenty v duchu klasickej európskej vinárskej kultúry.
Po skončení školy sa dostal Petrech na družstvo v Mužli, kde rozprával po slovensky len hlavný agronóm Rudolf Koňuch, rodák z Košece. „Vždy mi vedel poradiť, ale nikdy neprikazoval, nechal vinohrady a ovocné sady na mňa, bol som predsa inžinier vinohradník,“ ocení tolerantnosť staršieho skúsenejšieho kolegu.
Raz nás spozná celý svet
Petrech v družstve od základu prebudoval vinohrad a v priebehu pár rokov vznikla 120-hektárová moderná vinica. Práve počas tohto obdobia sa krok za krôčikom rodilo to, čo je ozdobou každého manažéra – autorita medzi družstevníkmi a obyvateľmi obce.
V Mužli a Obide nebolo družstevníka bez malej vinice. Ležali pod dedinou a často na jar vymrzli. Družstvo ich zlikvidovalo a súčasne pri výsadbe družstevných vinohradov pomohlo ľuďom vybudovať na lepšom mieste chotára malé vinice vysadené ušľachtilými odrodami. Bol to predvídavý krok. Keď vinič zarodil, volali Petrecha na ochutnávku vína pomaly do každej pivnice. „Nemohol som odmietnuť, bol by som ich urazil.“
Mužľania predávali hrozno zo záhumienkových vinohradov do štátnych vinárskych závodov. Po oberačke v roku 1981 poštárka prezradila Petrechovi, že rozniesla po domoch dovedna vyše tri milióny korún. „Veľmi ste pomohli dedine.“ V tej vete bolo povedané všetko, najmä však to, prijali sme vás, pán inžinier.
Po roku 1989 sa pomery zmenili, Slovensko zalialo víno z dovozu, ceny hrozna klesli trojnásobne, jeho pestovanie sa neoplácalo ani družstvu, ani drobným vinohradníkom. Najhorúcejšie hlavy volali po vyklčovaní družstevného vinohradu. Petrech so spoločníkom založil spoločnosť Rivel a vinice si prenajal.
„Dajte nám vinohrad do užívania na 20 rokov, nie na rok či dva, vinič predsa nie je pšenica. Verte, s vínom z mužlianskych vinohradov prerazíme do celého sveta,“ zaskočil sebavedomým tvrdením Petrech podielnikov družstva. Akoby vtedy privolával samu šťastenu. V dedinke Belá, kde malo družstvo v barokovom kaštieli kedysi sklad a pivnicu, sa objavili dedičia pôvodných majiteľov. A spolu s nimi legenda svetoznámych rizlingov Nemec Egon Müller.
Do Belej ho priviedla manželka, neter grófky Ilony von Krockow, ktorá začala v roku 2000 financovať obnovu belianskeho kaštieľa. Keď grófka uvidela dobre obrábané Petrechove vinohrady, požiadala Müllera, aby ohodnotil ich potenciál. Ten víno z úrody roku 2001 otestoval nielen svojimi, ale aj Parkerovými ústami. Tak sa sériou náhod, ktoré vie pripraviť len život, zrodil pojem značky Riesling Château Belá.
Príroda je majster nad majstrov
Petrech s Egonom Müllerom si rýchlo padli do oka. Zdanlivo rozdielne povahy – Petrech až neskrotne energický a priamy, kým Müller na prvý pohľad uzavretý a ukrytý za masku chladného muža, sa výborne dopĺňali. Víno, ktoré Müller objavil v Belej, presnejšie v Mužli, ho zaujalo. Pochádzalo z nového, Západom neprebádaného európskeho vinohradníckeho priestoru, ktorý rozširoval nemecké predstavy o terroiri vhodnom pre Rizling rýnsky.
Nebola to náhoda, že v roku 2009 prišiel Egon Müller osláviť päťdesiatku na zámok do Belej. Porovnávajúc Riesling Château Belá a Riesling Scharzhof vysvetlil, v čom spočíva veľkosť vína. „V Sársku aj v Belej sú veľmi dobré vinohrady, ktoré samotné poskytujú charakterové vína. Technológie nám, samozrejme, zjednodušujú život, ale nie sú nevyhnutné. Sú dôležité pri jednoduchých vínach, ale charakter skutočne dobrých vín sa tvorí vo vinohrade.“
Miro Petrech k tomu po rokoch dodal: „Nepoznám vinára, ktorý by spravil zo zlého hrozna dobré víno. Ale takých, čo vyrobia z dobrého hrozna zlé víno, sa nájde dosť…“
Ako sa narodí veľké víno? Petrech vraví, že za polstoročie sa dočkal len troch naozaj výnimočných vín – to prvé vyrobil v roku 2001, ďalšie o päť rokov neskôr a tretie hviezdne víno bolo počaté v ročníku 2021. „Hovoria o mne, že som majster rizlingov, ja však vravím, že majstrom je príroda, to, čo ona vytvorí, môže vinár iba udržať, ale nie vylepšiť. Najťažšie je byť trpezlivý. Držím sa toho, čo vravela moja mama: Po zlom počasí už horšie nemôže byť. Potvrdilo sa to. Po dažďoch sa vyjasnilo, z bobúľ sa pričinením ušľachtilej plesne stali cibéby a vznikli krásne prírodne sladké vína.“
Foto:Jozef Sedlák
vinár Miroslav Petrech
Petrechovo víno sa predáva po celom svete. Nedávno mu z Austrálie zatelefonoval jeden Slovák. „Pán Petrech, pil som váš skvelý rizling. Neľutoval som 180 dolárov za fľašku.“ Tomu sa hovorí prebúdzanie sebavedomia, identity. No vyjadruje ju len cena? Áno, lebo ňou sa hodnota najľahšie vyjadrí. Ale je tu presah, ktorý dokáže urobiť len nadpozemsky dobré víno. Aký je potom presah rizlingu z roku 2001, na ktorý upozornil Parker? Čím boli fľašky tohto moku staršie, tým boli drahšie, cena stúpla k 600 eurám.
Vladár Château Belá
To víno by človek dnes márne zháňal, je vypité, uložené v spomienkach alebo v lepšom prípade v súkromných archívoch. Naposledy ho Petrech so svojimi priateľmi ochutnával pri svojich sedemdesiatinách.
Vladimír Mrva, prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, vtedy povedal: „Nazdával som sa, že Riesling Château Belá 2001 je už iba legenda. Ale to víno nám má ešte stále čo povedať. Je to nádherný skvost. Práve Château Belá je najlepšie mesto, kde treba piť toto víno, tu sa zrodilo, tu treba vzdať úctu jemu a jeho tvorcovi.“
Esenciu osobnosti Petrecha vystihol človek, ktorý ho najlepšie pozná, celoživotný priateľ, vynikajúci vinohradník, šľachtiteľ a, pravdaže, znalec vína aj ľudských duší Ondrej Korpás: „Miro Petrech nie je majiteľom Château Belá, no skrz víno, ktoré zosobňuje, je jeho skutočným vladárom, on je tu hospodárom, jemu patrí novodobý šľachtický titul Master of Wine.“
Víno, ako zdôraznil Korpás, miluje pozornosť, toleranciu, odbornosť, šľachetnosť, ktorú našlo v Mirovi Petrechovi. Je to dobrý človek. Len taký môže vyrobiť víno svojich snov a rozdávať ním radosť každému, kto má to šťastie ho ochutnať.
Témy:
Miroslav Petrech
Riesling
Château Belá
Egon Müller
Robert Parker
víno
vinár
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.