Odmeny za vernosť aj krytie káuz: 3 spôsoby, ako si politici rozdelili vplyv v miliardových štátnych podnikoch

V Česku za politické trafiky zatýkali kukláči a padla vláda. U nás dosadzujú do miliardových štátnych firiem straníckych nominantov bez praxe i odbornosti. Úplatky pritom nemusia byť iba vo forme hotovosti. Je dosadzovanie politických kádrov do dozorných rád skrytou formou korupcie? Prezradíme tri spôsoby, ako si strany delia vplyv v zlatých vajciach našej ekonomiky.  

Dozorné rady štátnych podnikov opäť raz pripomínajú lukratívne politické trafiky namiesto skutočne odborných orgánov miliardových firiem hospodáriacich z verejnými zdrojmi. Nadácia Zastavme korupciu vytiahla na svetlo sveta aktuálnu sériu pochybných nominácií v štátnych megapodnikoch – od kozmetičky či roľníka v orgánoch štátnej Energetiky Slovensko až po osoby s väzbami na zmenkové podvody či firmy s mafiánskym pozadím v Eximbanke, Tipose a na Burze cenných papierov.

Je toto systematické obchádzanie transparentných súťaží len nikdy nekončiacou snahou premeniť lukratívne štátne podniky na peňazovody mieriace do straníckych pokladní alebo ide o pretrvávajúci pokus chápať štát ako domnelé léno víťazných politických strán? Ak nie, tak prečo sa tak strašne bránia otvoreným, transparentným – a na odborných argumentoch postavených, konkurzom na miesta štátnych manažérov a ich kontrolórov v dozorných radách?

Politický boj o ovládnutie štátnych peňazovodov pritom nie je žiadnou novinkou a slovenské moderné dejiny sú ním doslova prepletené. O praxi za éry mečiarizmu a jeho privatizačnej mašiny v podobe Fondu národného majetku snáď už ani netreba hovoriť. Neblahá prax sa však preliala aj do fungovania vlád Mikuláša Dzurindu a svoj neúspešný zápas o očistu zvádzala aj premiérka Radičová.

90-tisícové odstupné pre nominanta v košickej teplárni TEKO vyvolalo ostrý koaličný súboj o povinné tendre, ktorý však narážal na odpor vlastných partnerov trvajúcich na princípe „dôvery ministra“. Žiarivým mementom absolútnej svojvôle nominantov však zostávajú už deväťdesiate roky – či už v podobe povestných Duckého zmeniek v SPP, alebo pokusov o prevzatie podielov v strategickom Transpetrole cez sporné exekúcie Ignáca Ilčišina.

5 fotiek v galérii

Zuzana Petková v podcaste Aktuality nahlas s Braňom Dobšinským

Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Že nejde o neškodný politický zvyk, ale o doslova trestnú činnosť pritom jasne preukázali aj prelomové rozsudky v susednom Česku, kde v kauze poslaneckých trafík Nečasovej vlády súd označil výmeny postov v štátnych podnikoch za poslanecké hlasy za jednoznačné podplácanie.

Kým u nás politici stále dokola obhajujú právo na „našich ľudí“, riešenie leží v zriadení nezávislých nominačných rád, tak ako to demonštrujú príklady z Estónska či Česka, ktoré by mohli navždy odstrihnúť stranícke centrálny – i mešce straníckych pokladníc, od nášho verejného majetku.

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes so šéfkou Nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V rozhovore sa dozviete:

– ako fungujú politické „trafiky“ v štátnych podnikoch;

– prečo sa v dozorných radách strategických firiem s ocitajú osoby, ako napríklad majiteľka kozmetického salónu či bývalý roľník;

– či môže dosadzovanie blízkych osôb znamenať korupciu;

– prečo to v Česku korupciou je, ale u nás už nie je;

– ako neodborná kontrola v dozorných radách umožňuje prelievanie peňazí cez predražené zmluvy či nelegálne financovanie straníckych pokladníc;

– ktoré systémové riešenia by zastavili zneužívanie podnikov.

Otvorili ste tému dosadzovania roľníkov či kozmetičiek do dozorných rád štátnych podnikov. Sú vo firmách s obratom 1,5 miliardy eur. Prečo je to problém?

Je to veľký problém, pretože tieto štátne podniky s miliardovými obratmi sú naším zlatom. To znamená, že sú majetkom Slovenskej republiky. Od nich závisí, ako bude krajina prosperovať a ako budú tieto podniky hospodáriť. V dozorných radách by mali títo ľudia hlavne zastupovať záujmy štátu, kontrolovať rozhodnutia predstavenstva, klásť kvalifikované otázky, schvaľovať účtovné závierky a pozerať sa na prsty manažérom týchto podnikov, či vykonávajú svoj mandát v prospech nás všetkých a v prospech štátnych spoločností.

Dá sa povedať, že trafiky v mnohomiliardových štátnych podnikoch – či už ide o energetiku, jadrové elektrárne, plynárne – sú odmenou pre lojálnych straníkov, alebo dokonca môžu byť formou, ako si politické strany pri moci plnia stranícke pokladnice?

Dnes dozorné rady štátnych podnikov naozaj vyzerajú ako trafiky. Nie je to len problém tejto vlády, ťahá sa to už od predchádzajúcich vlád. Vyzerá to tak, že si politické strany za zatvorenými dverami jednoducho rozdelia sféry vplyvu, prípadne ich oligarchovia, ktorí stoja za nimi a tieto miesta sa rozdávajú podľa politickej príslušnosti za odmenu.

Napríklad takto vyzerá a vyznieva nominácia už spomínanej kozmetičky. Alebo ak chce nejaký oligarcha ovplyvniť dianie v podniku v prospech svojho súkromného biznisu. Dlho sa napríklad o mnohých podnikoch, ako je SEPS a ďalšie, hovorilo, že sú v rukách ľudí blízkych oligarchom.

5 fotiek v galérii

Tibor Gašpar a Andrej Danko

Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Potom to aj tak vyzeralo, že podniky sa správajú tak, aby to vyhovovalo istým ľuďom a ich biznisu. Solárny biznis, fotovoltika,…

Napríklad pán Brhel a podobne.

V Česku bola veľká kauza Nečasovej vlády. Neviem, či si na to ešte niekto spomenie. Kukláči nabehli na Úrad vlády ČR, zatkli dokonca poradkyňu vtedajšieho premiéra Janu Naďovú. Šlachta, teda šéf vyšetrovateľov a štátny zástupca, teda prokurátor, začali riešiť, že poslanci, ktorí odmietli hlasovať za rozpočet, sa zrazu vzdali mandátu a stali sa súčasťou podnikov ako Čepro a podobne.

Stalo sa to aj predmetom súdneho konania, kde súd konštatoval, že je to forma korupcie: „Úplatok nemusí spočívať len v peniazoch či vyčísliteľnom plnení, ale v akomkoľvek plnení alebo výhode, pokiaľ je prisľúbená, ponúknutá alebo poskytnutá v súvislosti s určitou náležitosťou všeobecného záujmu.“

Dá sa teda povedať, že poslanca nemôžeme kúpiť tak, že by prišiel premiér a povedal: „Zahlasuj za rozpočet, tu máš 5 miliónov.“ To je jasná korupcia. Môžu to riešiť ale tak, že: „Keď budeš hlasovať ako potrebujem alebo sa vzdáš mandátu a nastúpi poslanec, ktorý bude hlasovať, ako sa mi páči, tak budeš v lukratívnej dozornej rade.“ Je to korupcia?

Jednoznačne áno, pretože ku všetkým teplým flekom prináležia aj celkom slušné odmeny. Spomenul si príklad Nečasa, ale keď zájdeme do histórie, boli to veľakrát aj zlaté padáky. Prvý podobný škandál vypukol počas vlády Ivety Radičovej a poznáme ho ako košické teplárne. Vtedy Iveta Radičová sama ako premiérka protestovala proti tomu, že člen SDKÚ, ktorý bol v košickej teplárni len pár mesiacov, dostal 90-tisíc korún za päť či sedem mesiacov.

Ona sa vtedy rázne postavila proti tomu. Dokonca povedala, že odvolá šéfku Fondu národného majetku pani Bubeníkovú, ak tie peniaze nevráti. To sa napokon stalo. Ale áno, je to forma: „Ja ti poskytnem dobré miesto za odmenu a ty potom budeš robiť to, čo chcem.“