
Budova, ktorú v historickom meste zničil obrovský požiar, je krátko pred dokončením kompletnej rekonštrukcie. Vzácna strecha ju už ale hotová. Pri prácach na nej použili staré techniky – napríklad prírodné balzamovanie šindľa. Na záver tam inštalovali prvky nesúce príbeh tejto pamiatky.
Strecha Szitnayovského domu, ktorú v Banskej Štiavnici zničili v marci 2023 plamene, je už opravená. Práce zavŕšili prírodným „balzamovaním“ šindľa či montážou nástrešníkov, aké už veľmi nevídať. „Robila sa verná kópia ručne tesaného krovu, tá je momentálne dokončená,“ potvrdila primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková. Podčiarkla, že krátko pred „finále“ je aj druhá etapa v podobe kompletne obnoveného objektu.
„Odovzdáme ho v polovici októbra. Robilo sa na ňom úplne všetko – interiéry, fasáda, podlahy, okná, dvere. Zahŕňalo to všetky stavebné práce. Vráti sa tam základná umelecká škola, ktorú na jeseň začneme postupne sťahovať,“ ozrejmila. Len pripomíname, že mesto v súvislosti so zničeným historickým objektom muselo pristúpiť k spracovaniu novej projektovej dokumentácie, zároveň urobiť pamiatkový prieskum. Riešilo tiež statiku budovy, nové vykurovanie a kotolňu.
Záruka dlhovekosti
Primátorka objasnila, že rekonštrukcia vzácneho krovu, ktorý je presnou replikou pôvodného z roku 1780, stála 1,6 milióna eur. „To je len strecha, no celkovo sú náklady opráv celého objektu vyčíslené na viac ako 4 milióny. Zhruba 2,6 milióna vyšla rekonštrukcia ostatnej časti budovy,“ spresnila.
Mesto to hradilo z vlastných zdrojov a dotácií, ktoré na následky ohňom poškodených objektov poskytol rezort financií. Robili sa tiež rôzne zbierky. Babiaková upozornila, že táto komplexná obnova bola náročná nielen technicky, ale aj finančne. „Vyžiadala si veľké množstvo peňazí – vzhľadom na unikátne opravovanú strechu, tiež reštaurovanie všetkých pamiatkových prvkov,“ poznamenala. Dodala, že všetko sa robilo pod prísnym dohľadom pamiatkarov.
Na niektoré zaujímavosti súvisiace s historickou strechou poukázal Michal Hrčka – šéf spoločnosti Obnova, ktorá na nej vykonávala odborné práce. Prírodné „balzamovanie“ šindľa bolo jednou z posledných úprav, ktorú tam realizovali. Priblížil, že na vyzretý surový štiepaný šindeľ naniesli tradičný švédsky borovicový decht.
„Sto percent prírodný produkt z borovicových stromov má nezameniteľnú vôňu dymu a ihličia. Náter je pre namáhanú drevenú krytinu výbornou zárukou dlhovekosti,“ vysvetlil Hrčka. „Na rozdiel od syntetických náterov švédsky decht nevytvára na povrchu nepriedušnú krustu. Hlboko vsakuje do štruktúry šindľa, chráni ho pred vlhkosťou, hnilobou a škodcami, no zároveň dovoľuje drevu dýchať,“ zhodnotil so slovami, že drevo s náterom prirodzene pracuje.
Odborník konštatoval, že vďaka tradičnému balzamu zo živice ihličnanov získavajú drevené prvky v exteriéri vysokú imunitu. „Spojenie poctivého remesla a overenej prírodnej receptúry dáva Szitnayovskému domu nielen spoľahlivú ochranu, ale aj nádherný, autentický vzhľad prirodzenej patiny,“ uviedol.
Príbehy vo vročení
Okrem toho upozornil na hrotnice, alebo tiež nástrešníky či veterníky, ktoré sa z historických striech postupne vytratili. V Banskej Štiavnici ich je možné vidieť len na pár historických budovách, pričom narátať by sme ich mohli na prstoch dvoch rúk. „Pri rekonštrukcii barokovej manzardovej strechy Szitnayovského domu sme na tieto dôležité detaily nezabudli,“ pokračoval Hrčka.
„Nástrešníky tvoria ikonický vertikálny akcent hrebeňa a strešného arkiera. Zvýrazňujú symetriu architektúry strechy a dodávajú jej charakteristickú dynamiku,“ upozornil. A prečo ich je v súčasnosti tak málo?
„Súvisí to s tým, že keď sa strechy rekonštruovali, tak toto zvykli byť miesta, o ktoré keď sa nestaralo, zatekalo tam. Sú to mechanické výrobky a tým, že sa krútia, po čase sa to mohlo vydrať a odpadnúť odtiaľ. Preto sa zo striech časom postrácali,“ podotkol.
Trojicu ručne vyhotovených medených tvarovaných nástrešníkov s vlajkami, ktorú v ostatných dňoch inštalovali na Szitnayovský dom, vytvoril umelecký kováč. Každý z nich v sebe nesie príbeh strechy zachytený vo vročení. Konkrétne ide o čísla s tromi pamätnými rokmi. Prvým je 1780, kedy vznikla pôvodná baroková strecha. Ďalej 2023, čiže rok ničivého požiaru a potom 2026, kedy rekonštrukciu vzácnej strechy dokončili.
„Aktuálne sa tradícia spojila so súdobou bezpečnosťou. Do nových nástrešníkov sú nenápadne integrované bleskozvodné zachytávače,“ uzavrel Hrčka.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Banskobystrický kraj
banská štiavnica
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

