
Pomôžu tváre obetí ukončiť vojnu v Iráne? Konflikt na Blízkom východe, ktorý mal podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa trvať len štyri až päť týždňov, sa preňho stáva čoraz väčším bremenom. Nielen preto, že trvá už takmer päť mesiacov a USA stál 37,5 miliardy dolárov, ale aj preto, že si ho Američania začínajú spájať s menami padlých vojakov. Vo vojne s Iránom ich zatiaľ zahynulo 18 a vyše sto ich zranili, čo zvyšuje tlak na šéfa Bieleho domu, ktorý sa rád prezentuje ako mierotvorca.
Keď Pentagon pred pár dňami uviedol, že pri iránskych útokoch zahynuli ďalší traja americkí vojaci, v tamojších médiách sa hneď objavili ich tváre a príbehy.
Trump pri ‘dôstojnom prevoze’ mŕtvych amerických vojakov, ktorí zahynuli vo vojne s Iránom.
Americký prezident Donald Trump sa v stredu zúčastnil na ceremónii, kde si uctil štyroch amerických vojakov, ktorí padli pri posledných iránskych útokoch na Blízkom východe.
Zdroj:
Reuters
Do povedomia sa dostala najmä Isabella Gonzalesová, iba 19-ročná vojačka z texaského Carrolltonu, ktorá zomrela, keď Iránci dronmi a balistickými raketami napadli leteckú základňu v Jordánsku. Len vlani ukončila strednú školu, hneď potom sa prihlásila do armády.
“Je to zdrvujúce, nemôžem tomu uveriť. Bola to ešte stále tínedžerka, iba o rok staršia ako my,” zverila sa televízii CBS News Zuleyka Acostová, študentka strednej školy v Hebrone, ktorú navštevovala i Gonzalesová.
Priatelia ju opísali ako milé, spoločenské a veselé dievča milujúce tanec. Aj na fotografiách, ktoré teraz zverejňujú americké médiá, sa usmieva. Prečo si vybrala práve službu v armáde?
“Myslím, že chcela, aby na ňu ľudia boli hrdí… Aby ju vnímali ako niekoho, kto je statočný,” odhadla Acostová. Gonzalesovú, ktorá mala hispánsky pôvod, zaradili k delostrelcom ako súčasť protivzdušnej raketovej obrany.
Najprv pôsobila v Nemecku, potom sa dobrovoľne prihlásila na misiu do Jordánska. “Jej odvaha a obeta predstavujú to najlepšie z Texasu… Boh žehnaj našim padlým hrdinom,” uviedol vo vyhlásení texaský guvernér Greg Abbott.
“Keď ľudia podpisujú vstup do armády, robia to s vedomím, že môžu priniesť najvyššiu obeť,” pripomenul veliteľ miestnej vojenskej jednotky John Norsworthy.
Foto:US Army
Nadporučík Tyler J. Feehan
Bezmocní demokrati?
V Jordánsku zahynul aj 25-ročný nadporučík Tyler J. Feehan z havajského mesta Ewa Beach, ktorý tiež slúžil v protivzdušnej obrane. Chýbali mu len tri týždne, aby skončil štúdium na Univerzite v Utahu, so snúbenicou chystali svadbu.
Ďalšími obeťami posledných iránskych útokov bola i 28-ročná seržantka zo štátu New York Angel S. Rampersadová a 30-ročný seržant zo Severnej Karolíny Michael E. Swinton, po ktorom zostala manželka a dve malé deti.
Správy o týchto úmrtiach prichádzajú v čase, keď sa Biely dom usiluje presvedčiť Kongres, aby mu schválil ďalších 95 miliárd dolárov, z ktorých by veľkú časť použil na pokračovanie vojny v Iráne.
Tlak na Trumpa – aj pod vplyvom posledných strát – rastie. Politici z opozičnej Demokratickej strany to využili a naliehajú, aby zastavil boje na Blízkom východe a vrátil sa k rokovaciemu stolu.
“Táto nezmyselná vojna sa nikdy nemala začať a musí sa skončiť – ihneď,” citoval demokratického senátora Chrisa Van Hollena britský denník Guardian.
Foto:US Army
Obeťou iránskeho útoku bola i 28-ročná americká seržantka Angel S. Rampersadová.
Jeho kolegyňa Jeanne Shaheenová, ktorá je členkou senátneho výboru pre zahraničné vzťahy, Biely dom vyzvala, aby sa vrátil k diplomacii. “Prezident musí vyrokovať ukončenie tejto katastrofálnej vojny,” napísala na sociálnych sieťach.
Demokrati sa na Trumpa snažia pritlačiť prostredníctvom zákona o vojnových právomociach z roku 1973. Podľa neho musí prezident stiahnuť vojakov do 60 dní od začiatku konfliktu, ak Kongres pred uplynutím tohto času vojnu neschváli. Hlava štátu môže ešte požiadať o 30-dňové predĺženie lehoty alebo boje ukončiť.
Stanovený čas vypršal už začiatkom mája, no hoci obe komory Kongresu – Snemovňa reprezentantov aj Senát – rezolúciu odsúhlasili, Biely dom sa vyhovára, že lehota stále platí, lebo pre časté prímeria sa zatiaľ nebojovalo 60 dní v kuse.
A keďže republikáni odmietajú podporiť demokratov v tvrdšom prístupe k Trumpovi, formálne ho nič nenúti uzavrieť prímerie.
A to napriek tomu, že väčšina Američanov konflikt odmieta. Ako ukázal prieskum agentúry Ipsos pre denník Washington Post, prezidenta vo vedení vojny podporuje už len 29 percent opýtaných.
A z prieskumu spoločnosti YouGov pre magazín Economist dokonca vyplýva, že až 57 percent zúčastnených považuje vojenský konflikt na Blízkom východe za ,,nesprávne rozhodnutie”.
Foto:US Army
Michael E. Swinton, 30-ročný seržant zo Severnej Karolíny, po ktorom zostala manželka a dve malé deti.
Únava z vojny
Minister vojny Pete Hegseth napriek všetkému tvrdí, že sa Spojené štáty nedajú odradiť obeťami. “Zbohom, hrdinovia. Ich obeta len posilňuje naše odhodlanie,” napísal na sociálnej sieti X.
“Vždy, keď Irán zabije amerického vojaka, mnohonásobne za to zaplatí!” pohrozil zase Trump na svojej platforme Truth Social. V stredu sa zúčastnil na ceremónii, ktorá sa konala pri prevoze pozostatkov padlých vojakov na leteckú základňu.
Ako vysvetlil americký expert na zahraničnú politiku Jonathan Cristol, šéf Bieleho domu nedokázal ani poriadne zdôvodniť, prečo vlastne vojnu začal a chýba mu stratégia, ako ju skončiť.
Únavu z konfliktu posilňuje i nespokojnosť s rastúcimi cenami benzínu a ďalších produktov. Keď sa k tomu pridajú americkí vojaci vracajúci sa domov v rakvách, dôvera k hlave štátu bude ďalej klesať.
“Táto vojna bola od začiatku nepopulárna. Správy o padlých amerických vojakoch ešte viac posilnia odpor verejnosti,” uviedol Cristol pre nemecký denník Bild.
Analytici z Rady pre medzinárodné vzťahy, nezávislej organizácie v USA, upozorňujú, že podobne ako počas vojny vo Vietname, v Iraku či v Afganistane, možno aj teraz pozorovať známy vývoj.
Na začiatku konfliktu sa vytvorí tzv. effekt “rally around flag”, keď sa národ v návale vlastenectva zomkne okolo svojej vlajky, no ak sa vojna predlžuje, nebadať viditeľný pokrok a pribúda mŕtvych, začnú sa nálady obracať proti prezidentovi.
Samotná smrť jedného vojaka, samozrejme, nezmení americkú politiku, ale keď sa stane ,,tvárou vojny” a počet padlých naďalej stúpa, podľa odborníkov to môže ovplyvniť spôsob, ako to verejnosť vníma.
A ak Trump nedokáže presvedčivo zdôvodniť, prečo sú tieto obete nevyhnutné, jeho podpora u voličov môže padať. Príbeh 19-ročnej vojačky by tak mohol dokázať viac ako všetky návrhy demokratických kongresmanov.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
USA
Irán
vojenský konflikt
vojna s Iránom
Donald Trump
americkí vojaci
Americká armáda
vojna
vojaci
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.




