ONLINE: Tvrdý zásah v ruskom Perme: v meste hučali sirény, ľuďom hlásili chemické nebezpečenstvo

Kyjev provokuje jadrový konflikt, tvrdí Zacharovová. Varuje aj Európu.   Čítajte viac Putin telefonoval s Trumpom viac než 90 minút. Kremeľ odhaľuje detaily rozhovoru

18:48 Ruské mesto Perm ráno čelilo útoku dronov. Miestni obyvatelia hlásili výbuchy, v meste viackrát zazneli sirény leteckého poplachu a zaznamenané bolo aj varovanie pred chemickým nebezpečenstvom.

Telegramové kanály uviedli, že bezpilotné lietadlá mali už druhýkrát po sebe zasiahnuť stanicu na prijímanie a prečerpávanie ropovodu spoločnosti Transnefť v Perme a ropnú rafinériu LUKOIL-Permnefťorgsintez.

Telegramový kanál Astra informoval, že v Perme došlo k výbuchu na zemi. Následne sa podľa neho z reproduktorov ozvalo varovanie pred haváriou s „únikom nebezpečnej látky“. Obyvateľom odporúčali, aby nevychádzali von, zatvorili okná a digestory a pili len prevarenú vodu.

Ruské úrady tvrdia, že počas útoku išlo iba o test funkčnosti systému „Chemické nebezpečenstvo“ a reálna hrozba podľa nich neexistovala. Gubernátor Permského kraja Dmitrij Machonin uviedol, že na jednu z priemyselných lokalít v regióne dopadol nepriateľský dron, informuje UNIAN.

„Pracovníci sú v ochranných priestoroch. Zranení ani výrazné škody nie sú. Život a zdravie obyvateľov nie sú ohrozené. Hrozba chemického nebezpečenstva neexistuje,“ napísal Machonin.

Rospotrebnadzor na otázky o kontrole kvality ovzdušia uviedol, že merania sa vykonávali priebežne a prekročenie noriem údajne nezistili. Na fotografiách a videách očitých svedkov je pritom podľa zdrojového textu vidieť veľký biely oblak stúpajúci nad mestom.

V Perme oznámili evakuáciu žiakov zo škôl a zrušené boli aj vyučovania na miestnych vysokých školách.

17:40 Ruský energetický koncern Gazprom vlani zvýšil čistý zisk, a to napriek výraznému poklesu tržieb spôsobenému zastavením vývozu zemného plynu do Európy. Čistý zisk v roku 2025 vzrástol o 7 % na 1,3 bilióna rubľov (asi 15 miliárd eur), oznámila spoločnosť vo štvrtok.

K zvýšeniu zisku podľa spoločnosti prispelo najmä posilnenie rubľa, čo malo pozitívny vplyv na dlhy vedené v cudzích menách. Tržby však klesli o 8,8 % na 9,77 bilióna RUB. Zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) klesol o 6 % na takmer 3 bilióny RUB.

Koncern Gazprom je považovaný za ruskú spoločnosť, ktorú najviac postihli dôsledky vojny na Ukrajine a sankcie Západu. Podľa agentúry Reuters jeho vývoz plynu do Európy v minulom roku klesol o 44 % na najnižšiu úroveň od polovice 70. rokov. Zároveň však podľa Gazpromu výrazne vzrástol export do Číny, a to takmer o 25 percent. Predaj plynu na domácom ruskom trhu sa v minulom roku zvýšil o 8 %.

16:00 Ukrajina dostala prvé mobilné simulátory na výcvik pilotov stíhačiek F-16. Výrazne zvýšia efektivitu výcviku letových posádok a posilnia letecké schopnosti pri ochrane ukrajinského neba, oznámilo dnes ukrajinské ministerstvo obrany. Šéf rezortu Mychajlo Fedorov v tejto súvislosti poďakoval partnerom ukrajinského letectva, vládam Holandska, Česka, Rakúska a vývojovým spoločnostiam za podporu.

Česko už v máji 2024 odovzdalo ukrajinskému letectvu prvý letecký simulátor, pripomenul ukrajinský server Militarnyj. Simulátor z Česka podľa vtedajšieho veliteľa ukrajinského letectva poslúžil na výcvik pilotov stíhačiek F-16, na ktoré Ukrajina v tom čase ešte čakala.

„Stíhačky F-16 už chránia ukrajinské nebo. Aby sme zvýšili efektivitu zachytávania vzdušných cieľov, musíme neustále zlepšovať výcvik pilotov a skracovať čas od výcviku po bojové nasadenie,“ uviedol minister Fedorov.

Zavedenie mobilných simulátorov je súčasťou prechodu na moderné výcvikové prístupy, ktoré spĺňajú štandardy NATO. Vďaka simulátorom si posádky môžu precvičovať zložité bojové scenáre, trénovať rýchlosť reakcie, rozhodovanie a situačné povedomie. Technológia umožňuje detailnú simuláciu konkrétnych bojových misií ešte pred vzletom na skutočných lietadlách. Nové mobilné simulátory sú prispôsobené realite ukrajinského bojiska. Ich kľúčovou výhodou je mobilita. Tá umožňuje rýchly presun techniky, čo je mimoriadne dôležité pre bezpečnosť pilotov a zachovanie techniky v podmienkach neustáleho ohrozenia, vysvetlilo ministerstvo obrany.

Používanie simulátorov podľa neho umožňuje zvýšiť intenzitu výcviku pilotov, šetriť letové hodiny skutočných lietadiel, znížiť náklady na výcvik a zvýšiť bojovú efektívnosť letectva.

Česká vláda vlani v lete schválila výcvik až ôsmich ukrajinských pilotov pre lietadlá F-16 ako súčasť podpory, ktorú Česko poskytuje Ukrajine a jej ozbrojeným silám pri obrane proti ruskej agresii. Piloti sa budú cvičiť na lietadlá F-16, ktoré síce česká armáda vo svojej výzbroji nemá, ukrajinská strana však prejavila záujem aj o výcvik na simulátoroch a podzvukových lietadlách L-39.

15:20 Ukrajina požiada tím amerického prezidenta Donalda Trumpa o vyjasnenie podrobností týkajúcich sa ruského návrhu krátkodobého prímeria. V príspevku na sieti X to dnes napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Po telefonátoch medzi americkým a ruským prezidentom zostáva mnoho otázok nezodpovedaných, povedala dnes podľa agentúry Reuters šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Podľa Kremľa o tom, odkedy a dokedy bude prímerie platiť, rozhodne ruský prezident.

Zelenskyj reagoval na informácie o stredajšom telefonickom rozhovore ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Putin v ňom podľa Kremľa uviedol, že je pripravený vyhlásiť prímerie vo vojne s Ukrajinou na obdobie májových osláv sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne.

„Objasníme, o čo presne ide – či o pár hodín bezpečia na prehliadku v Moskve, alebo o niečo viac,“ napísal Zelenskyj na X. Dodal, že Ukrajina navrhuje dlhodobé prímerie, „spoľahlivé a zaručené bezpečie pre ľudí a trvalý mier“, napísala agentúra Reuters.

Telefonáty medzi Trumpom a Putinom nechávajú mnoho otázok nezodpovedaných „vzhľadom na to, že Rusko otvorene chváli hrdinskú bitku, ktorú Irán vedie proti Amerike,“ povedala novinárom v Estónsku Kallasová.

„O tom, kedy presne [prímerie] vstúpi do platnosti a kedy prestane platiť, rozhodne prezident [Vladimir Putin]. Zatiaľ ešte konkrétne rozhodnutie neprijal,“ povedal novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov podľa tlačových agentúr. Dodal, že Kremeľ ešte nevie, aká je reakcia Kyjeva „na vyjadrenú pripravenosť vyhlásiť prímerie na Deň víťazstva“.

Rusko oslavuje sovietske víťazstvo v druhej svetovej vojne 9. mája; ide o jeden z najdôležitejších sviatkov v krajine. Vlani Putin pri tejto príležitosti vyhlásil trojdňové prímerie, ktoré nebolo dohodnuté s Ukrajinou.

14:10 Spojené kráľovstvo a deväť ďalších európskych krajín vytvoria spoločné námorné sily na odstrašenie Ruska. Pre denník The Guardian to povedal vrchný veliteľ britského kráľovského námorníctva Gwyn Jenkins.

Dohoda s deviatimi európskymi krajinami o vytvorení spoločného námorníctva má odradiť budúce hrozby Ruska zo severu, ktorý sa nachádza na otvorenom mori.

Jenkins zdôraznil, že napriek kríze na Blízkom východe, kde je Hormuzský prieliv naďalej blokovaný pre konflikt USA a Izraela s Iránom, „Rusko zostáva najvážnejšou hrozbou pre našu bezpečnosť“. Povedal, že 10 členov Spoločných expedičných síl (JEF) minulý týždeň podpísalo vyhlásenie o zámere vytvoriť „mnohonárodné námorné sily“, ktoré by pôsobili ako „doplnok“ NATO.

Spojené štáty sa k tejto aliancii nepripoja, keďže Trump opakovane kritizoval Britániu za nedostatočnú aktívnu podporu bombardovania Iránu a lietadlové lode britského kráľovského námorníctva označil za „hračky“.

Aliancia JEF zahŕňa Holandsko, všetkých päť škandinávskych krajín (Dánsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Island) a tri pobaltské štáty (Lotyšsko, Litvu a Estónsko), pričom Británia je najväčším vojenským členom. Kanada tiež zvažuje vstup, keďže niektorí členovia NATO prehodnocujú svoje reakcie na rastúcu ruskú agresiu.

„Ruské vpády do našich vôd sa za posledné dva roky zvýšili takmer o tretinu,“ povedal veliteľ britského námorníctva.

13:45 Ukrajinské drony dnes zasiahli rafinériu spoločnosti Lukoil neďaleko ruského mesta Perm. Priemyselný areál sa stal terčom ukrajinských dronov už druhý deň po sebe, informovala ukrajinská bezpečnostná služba SBU. Útoky potvrdil aj gubernátor Permského kraja Dmitrij Machonin, podľa ktorého si nevyžiadali obete ani podstatnejšie škody, napísala agentúra AP.

Na sociálnych sieťach aj v spravodajstve sa však objavili fotografie a videá, na ktorých vidno husté oblaky dymu stúpajúce k nebu. Výrazný čierny pás dymu nad mestom, ktorý sa tiahne asi 130 kilometrov východne od mesta, vidno aj na satelitných snímkach NASA, napísal spravodajský server The Moscow Times.

Podľa The Moscow Times bol v niektorých častiach mesta dnes vyhlásený chemický poplach; miestni oficiálni predstavitelia však neskôr tvrdili, že išlo iba o „skúšku“. Obyvatelia napriek tomu hlásili, že vo vzduchu cítiť výrazný chemický zápach.

Rafinéria pri Perme je podľa SBU jedna z najväčších v Rusku a leží asi 1 500 kilometrov od Ukrajiny.

Ukrajina v poslednom čase zintenzívnila útoky na ruskú ropnú a plynovú infraštruktúru v snahe pripraviť Kremeľ o mimoriadne príjmy z energetiky v súvislosti s pokračujúcim uzavretím Hormuzského prielivu pre vojnu USA a Izraela s Iránom.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Ukrajina v súčasnosti vedie sofistikovanú bojovú kampaň v podobe diaľkových úderov, ktorá Rusku sťažuje schopnosť zabezpečiť protivzdušnú obranu na celom jeho rozsiahlom území, dodal The Moscow Times.

13:20 Európsky parlament dnes, v záverečný deň plenárneho zasadnutia v Štrasburgu, odsúdil pokračujúce ruské útoky na ukrajinských civilistov a vyzval na vyvodenie zodpovednosti voči Rusku. Uznesenie podporilo 446 poslancov, 63 bolo proti a 52 sa hlasovania zdržalo.

O tom, že Rusko by malo byť potrestané za útoky na ukrajinských civilistov, viedol Európsky parlament rozpravu v utorok večer. V schválenom texte sa okrem iného uvádza, že len v apríli v dôsledku ruských útokov na Ukrajinu zahynulo najmenej 75 civilistov a viac než 400 bolo zranených. EP ďalej uvádza, že ruská agresia proti Ukrajine predstavuje závažné porušenie medzinárodného práva a Charty OSN, pričom ohrozuje „bezpečnosť, stabilitu, demokraciu a prosperitu celého európskeho kontinentu“. Text vyzýva Rusko, aby sa stiahlo z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, okamžite zastavilo útoky na civilnú infraštruktúru, ukončilo nútené deportácie ukrajinských civilistov, ako aj mučenie a neľudské zaobchádzanie s ukrajinskými zajatcami. Zároveň vyzýva na prepustenie všetkých ukrajinských zajatcov.

Europoslanci podporili rýchle zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine a vyzývajú členské štáty EÚ, aby sa doň zapojili. Zodpovednosť sa podľa EP musí vzťahovať na všetky osoby, ktoré môžu nariaďovať alebo umožňovať páchanie zločinu agresie, vrátane politických činiteľov, príslušníkov ozbrojených síl a zástupcov justície.

Parlament zároveň 465 hlasmi podporil zriadenie Medzinárodnej komisie na posudzovanie nárokov Ukrajiny, ktorej cieľom je umožniť odškodnenie civilných obetí vojny. Proti bolo 57 poslancov a 47 sa zdržalo. Členské štáty teraz môžu v Rade rozhodnúť o uzavretí dohovoru v mene EÚ. Medzinárodná komisia by mala začať svoju činnosť počas zasadnutia Výboru ministrov Rady Európy v Kišiňove 14. mája.

V ďalšej rozprave v stredu sa europoslanci venovali téme „nebezpečenstva normalizácie vzťahov s Ruskom“, a to aj v kontexte športových a kultúrnych podujatí. Na tohtoročných zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine v Taliansku súťažilo niekoľko ruských a bieloruských športovcov v rôznych disciplínach pod neutrálnou vlajkou. Na nasledujúcich paralympijských hrách súťažilo Rusko pod vlastnou vlajkou, čo bolo po prvý raz od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, keď bola ruská vlajka vyvesená na medzinárodnom športovom podujatí.

13:15 Pentagon po mesiacoch odkladov uvoľnil pre Ukrajinu balík vojenskej pomoci v hodnote 400 miliónov dolárov (približne 342,5 milióna eur). Ako referuje web Kyiv Independent, oznámil to v stredu americký minister obrany Pete Hegseth.

Podľa neho bolo financovanie uvoľnené po prekonaní byrokratických prekážok. Balík pomoci Kongres schválil už skôr, jeho uvoľnenie však v Pentagone niekoľko mesiacov viazlo. Vyvolalo to kritiku republikánov aj demokratov, ktorí ministerstvo obrany obvinili zo zdržiavania kľúčovej podpory pre Kyjev.

Finančné prostriedky majú ísť cez Iniciatívu pre bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Ide o iniciatívy pod vedením Pentagónu, ktorá zabezpečuje dodávky zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom kontraktov s americkými zbrojovkami.

Kongres vlani v decembri znovu schválil USAI v rámci zákona o výdavkoch na obranu v hodnote 900 miliárd dolárov (približne 771 miliárd eur), ktorý počíta so 400 miliónmi dolárov ročne na vojenskú pomoc Ukrajine do roku 2027.

13:10 Po ostrých protestoch Ukrajiny, loď prevážajúca obilie, ktoré pochádza podľa Kyjeva z ukrajinských území okupovaných Ruskom, nevyloží svoj náklad v Izraeli. S odvolaním sa na izraelského predstaviteľa o tom vo štvrtok informoval spravodajský portál The Times of Israel (TOI) a agentúra DPA.

Predstaviteľ, meno ktorého TOI neuviedol, tvrdí, že rozhodnutie odmietnuť pšenicu a jačmeň na palube lode Panormitis plaviacej sa pod panamskou vlajkou prijal izraelský dovozca, nie vládni predstavitelia.

Portál The Jerusalem Post citoval vyhlásenie Združenia dovozcov obilia v Izraeli, podľa ktorého bola spoločnosť dovážajúca obilie nútená loď odmietnuť. Spoločnosť Zenziper, ktorá na základe správ izraelských médií obilie dovážala, na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.

Spor medzi Ukrajinou a Izraelom sa týka ruskej lode, ktorej umožnili zakotviť v izraelskom prístave Haifa. Podľa tvrdení Kyjeva, na palube prevážala obilie z Ruskom okupovaných ukrajinských území.

Ukrajina si v reakcii predvolala izraelského veľvyslanca a žiadala vysvetlenie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu z toho, že systematicky berie obilie z okupovanej pôdy a následne ho predáva. Zároveň pohrozil sankciami všetkým stranám, ktoré mali byť do obchodu zapojené.

Izrael deklaroval, že Ukrajina nepredložila dôkazy na podporu týchto tvrdení a neposlala ani „žiadosť o právnu pomoc“.

Agentúra Reuters poukázala na to, že Ukrajina považuje všetko obilie vypestované vo svojich štyroch oblastiach, teda v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré anektovalo Rusko v roku 2022, ako aj na Krymskom polostrove anektovanom v roku 2014, za Moskvou ukradnuté.

Kyjev už predtým protestoval proti tomu, že sa obilie z týchto oblastí vyváža do iných krajín.

Švédska prokuratúra v stredu oznámila, že zhabala nákladnú loď z ruskej takzvanej tieňovej flotily podozrivú z prepravy ukradnutého ukrajinského obilia, ktorá bola zadržaná už začiatkom marca.

13:00 Celkovo 450 000 ľudí v minulom roku podpísalo zmluvu o vstupe do ruskej armády; tento rok ich zatiaľ bolo 127 000. Podľa agentúry Interfax to oznámil podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Moskva ponúka štedré finančné stimuly, aby do armády získala nových vojakov v čase, keď vojna, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine, pokračuje už piaty rok, poznamenala agentúra Reuters.

V tejto vojne už padlo najmenej 212 188 ruských vojakov, uviedla v polovici tohtoročného apríla ruská služba BBC, ktorá s nezávislým serverom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje. Skutočné straty budú pritom podľa nej pravdepodobne oveľa vyššie, než možno zistiť z otvorených zdrojov.

Vojenskí odborníci naznačujú, že analýza ruských cintorínov, vojnových pamätníkov a nekrológov môže pokryť 45 až 65 percent skutočného počtu obetí, uviedla BBC. Reálny počet padlých ruských vojakov sa tak môže pohybovať medzi 326 440 až 471 530. Toto číslo ďalej narastie po započítaní zabitých bojovníkov zo separatistických útvarov na východe Ukrajiny, ktoré Moskva najprv podporovala a potom sa ich rozhodla pripojiť k Rusku. Celkové straty by sa tak mohli na ruskej strane pohybovať v rozmedzí 347 440 až 495 030 vojakov, poznamenala BBC.

Približne 57 percent padlých tvoria dobrovoľníci, mobilizovaní a väzni, ktorí odišli do vojny z nápravných kolónií, teda ľudia, ktorí na začiatku konfliktu nemali s armádou žiadne spojenie, uviedla BBC. Medzi potvrdenými padlými profesionálnymi vojakmi je 7 106 dôstojníkov vrátane 494 podplukovníkov, 164 plukovníkov a 15 generálov.

Koncom marca Medvedev vyhlásil, že Rusko nepotrebuje vyhlásiť novú vlnu mobilizácií, pretože má dostatok bojovníkov, ktorí podpísali zmluvu o vstupe do ruských ozbrojených síl. „V tejto chvíli absolútne nie je potrebné vyhlasovať novú mobilizáciu. Tí, ktorí sa upísali vojenskej službe, úplne postačujú na plnenie všetkých bojových úloh,“ citoval vtedy Medvedeva server Ukrajinska pravda.

Moskva vlastné vojenské straty prakticky nezverejňuje, Kyjev tak robí zriedka. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára povedal, že od vpádu ruských vojsk do jeho krajiny vo februári 2022 padlo približne 55 000 ukrajinských vojakov, veľký počet bojovníkov je podľa neho nezvestných.

Čítajte viac Putin stojí pred rozhodnutím, ktorého sa Rusi desia. Vráti sa mobilizácia?

11:50 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj dnes nariadil povinný dvojmesačný limit pre vojakov slúžiacich na predsunutých pozíciách frontových línií. Snaží sa tým riešiť kľúčový problém ukrajinskej armády, ktorá je v piatom roku vojny s Moskvou v početnej nevýhode, napísala agentúra Reuters.

Syrského rozkaz prichádza uprostred častých správ o ukrajinských vojakoch, ktorí slúžia celé mesiace pod paľbou a snažia sa zadržať pomalý, ale vytrvalý postup ruských síl.

Vo svojom vyhlásení Syrskyj uviedol, že prevaha dronov „skomplikovala logistiku na bojisku a výrazne zmenila koncepciu bojových operácií“. Zároveň podľa odborníkov vytvorila rozsiahlu „zónu smrti“.

„Velitelia musia zabezpečiť, aby boli vytvorené podmienky na to, aby vojaci mohli zostať na svojich pozíciách až dva mesiace, po ktorých musí nasledovať povinná rotácia, ktorá sa musí uskutočniť do jedného mesiaca,“ povedal Syrskyj.

„Včasná rotácia nie je len otázkou organizácie služby, ale aj zachovania životov našich vojakov a stability obrany,“ dodal s tým, že jeho rozkaz zahŕňa povinné lekárske prehliadky a včasné zásobovanie jednotiek na fronte potravinami a muníciou. Toto oznámenie prichádza len niekoľko dní po tom, čo všeobecné pobúrenie obyvateľov vyvolali snímky vychudnutých vojakov zo 14. samostatnej mechanizovanej brigády Ukrajiny.

10:28 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že nariadil kontaktovať tím amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby objasnil podrobnosti ruského návrhu na krátkodobé prímerie počas osláv Dňa víťazstva nad fašizmom, píše AFP.

„Poveril som našich zástupcov, aby kontaktovali tím prezidenta Spojených štátov a objasnili podrobnosti ruského návrhu na krátkodobé prímerie. Ukrajina sa snaží o mier a vykonáva potrebnú diplomatickú prácu, aby túto vojnu skutočne ukončila. Objasníme si, o čo presne ide, či o niekoľko hodín na zabezpečenie prehliadky v Moskve, alebo o niečo viac,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Ukrajinský prezident doplnil, že jeho návrhom je „dlhodobé prímerie, spoľahlivá a zaručená bezpečnosť ľudí a trvalý mier“. „Ukrajina je pripravená na tom pracovať v akomkoľvek dôstojnom a efektívnom formáte,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu počas spoločného telefonátu informoval Trumpa, že je pripravený vyhlásiť prímerie s Ukrajinou počas nadchádzajúcich osláv Dňa víťazstva, oznámil jeho poradca Jurij Ušakov. Šéf Bieleho domu tento návrh podporil a sám podľa svojich slov navrhol Putinovi „určité prímerie“ vo vojne na Ukrajine.

Deň víťazstva nad fašizmom sa v Rusku pripomína 9. mája. Na tradičné oslavy do Moskvy tento rok pricestuje viacero svetových lídrov vrátane predsedu vlády SR Roberta Fica.

9:54 Obrovský požiar v ropnej rafinérii v ruskom prístavnom meste Tuapse, ktorý vznikol po útoku ukrajinského dronu, bol uhasený. Uviedol to vo štvrtok miestny gubernátor Veniamin Kondratiev, píše Reuters.

Úrady Krasnodarského kraja na juhu Ruska vyhlásili v utorok v dôsledku požiaru regionálny stav núdze. Na boj s požiarom povolali hasičov aj z iných regiónov – Adygejskej republiky, Rostovskej oblasti a Stavropoľského kraja.

Ukrajina na rafinériu opakovane útočila od 16. apríla. O požiari informoval minister pre mimoriadne situácie Alexandr Kurenkov aj prezidenta Vladimira Putina.

Rafinéria v Tuapse dokáže ročne spracovať približne 12 miliónov ton ropy, čo je zhruba 240.000 barelov denne. Vyrába naftu, vykurovací olej či vákuový plynový olej (VGO), čo je medziprodukt pri rafinácii ropy.

Ukrajina od marca zintenzívnila svoje útoky na Rusko. Mierové rokovania o ukončení ruskej agresie sprostredkované USA sa pozastavili – Washington aktuálne sústreďuje svoju pozornosť najmä na vojnu v Iráne.

9:06 Najmenej 18 zranených si v noci na dnešok vyžiadal útok ruských dronov na juhukrajinské mesto Odesa. Útok poškodil obytné budovy, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na oficiálne činitele. Bol to druhý ruský útok na Odese za tento týždeň.

Údery napáchali najväčšie škody v historickej štvrti Prymorskyj rajón v centre mesta, kde poškodili dve výškové obytné budovy, napísal na sociálnej sieti veliteľ miestnej vojenskej správy Serhij Lysak. Pri útokoch zachvátil požiar horné poschodia a strechu jednej z budov, ale už sa ho podarilo uhasiť, dodal Lysak.

Podľa záchranných služieb sa môže počet zranených ešte zvýšiť. Lysak uviedol, že medzi zranenými je 17-ročný chlapec a dvaja ľudia sú na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Poškodená bola budova škôlky, rovnako ako nákupné stredisko, hotel a administratívne priestory, dodal Lysak na telegrame. Na niekoľkých parkoviskách boli podľa jeho informácií zničené alebo poškodené desiatky automobilov.

Na Odese, dôležitý prístav v Čiernom mori, Rusko útočí veľmi často. Pri pondelkovom nálete bolo zranených 14 ľudí. Cieľom úderov býva okrem obytných štvrtí aj odeská prístavná infraštruktúra aj lode.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko od stredajšieho podvečera vypálilo na ukrajinské územie jednu balistickú raketu a 206 dronov, z ktorých 172 bolo zostrelených alebo zneškodnených. Raketa a 32 dronov zasiahli 22 miest, dodalo letectvo.

8:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej sabotuje všetky mierové iniciatívy a vytvára podmienky pre možný jadrový konflikt. Zacharovová to uviedla v na tlačovej konferencii, informoval v stredu spravodajský portál Telesur s odvolaním sa na štátnu agentúru TASS.

Upozornila pritom na skoršie vyjadrenia Zelenského, podľa ktorých by Ukrajina mala ako bezpečnostné záruky získať členstvo v NATO aj jadrové zbrane.

„Takýmito vyhláseniami v podstate naďalej provokuje jadrový konflikt. Navyše západná Európa riskuje, že sa stane prvou obeťou tohto jadrového vydierania,“ vyhlásila Zacharovová.

Podľa hovorkyne je zrejmé, že Zelenskyj nechce mier a snaží sa konflikt čo najviac predlžovať: „Je pripravený riskovať nebezpečnú eskaláciu.“

Zacharovová zároveň vyzvala európske krajiny, aby si uvedomili možné dôsledky pokračujúcej podpory Ukrajiny. „Ak ho nezastavia, svojho chránenca, ktorému denne posielajú milióny eur, a ak sa v tomto vytržení nezastaví ani on, pravdepodobne sa nevyhnú následkom,“ povedala.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie tiež poukázala na to, že Zelenskyj opätovne predĺžil stanné právo, tentoraz do 2. augusta. „Takto vedie svoju násilnú kampaň, ktorá už nie je len mobilizáciou, ale likvidáciou ukrajinského obyvateľstva,“ dodala.

6:10 Spojené štáty prispejú sumou 100 miliónov dolárov (85,6 milióna eur) na opravy ochrannej konštrukcie nad poškodeným reaktorom v Černobyľskej jadrovej elektrárni, uviedol v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Zelenskyj v príspevku na platforme X označil tento prísľub zo strany USA za dôležitý krok podpory a vyjadril zaň vďačnosť.

Na opravy ochrannej konštrukcie reaktora bude potrebných dovedna viac než 500 miliónov eur (583 miliónov dolárov), dodal ukrajinský prezident.

Ukrajina spolupracuje so svojimi partnermi na zabezpečení potrebných finančných prostriedkov, povedal Zelenskyj a dodal, že každý príspevok ju posúva bližšie k cieľu.

Výbuch v jadrovej elektrárni v Černobyli na Ukrajine v roku 1986 bol najhoršou civilnou jadrovou katastrofou v dejinách. Havária a následný požiar uvoľnili do životného prostredia nad časťami územia vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Únik rádioaktívnych látok najviac postihol priľahlé oblasti Ukrajiny a Bieloruska. Kontaminované vzdušné prúdy zasiahli aj väčšinu Európy vrátane Slovenska.

Čítajte viac Pripiať na Ukrajine nesmie mať ani jedného obyvateľa. Mesto mladých sa zrazu zmenilo na mesto duchov

Nové hrozby pre túto lokalitu aktuálne predstavuje už viac než štyri roky trvajúca ruská vojenská ofenzíva na Ukrajinu, pripomína DPA. Zelenskyj v nedeľu pri príležitosti 40. výročia katastrofy v Černobyľskej jadrovej elektrárni obvinil Rusko, že pácha „jadrový terorizmus“. Poukázal na to, že ruské drony pravidelne prelietavajú nad areálom bývalej jadrovej elektrárne a jeden z nich vo februári minulého roka dokonca narazil do betónového sarkofágu, ktorý chráni zvyšky štvrtého reaktorového bloku. Moskva vtedy svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že útok pravdepodobne podnikla sama.