Opakuje sa scenár internetovej bubliny? Odborníci porovnávajú dnešný ošiaľ okolo AI s históriou

obchodnyregister 2026.11.16.

Eufóriu okolo umelej inteligencie vystriedala opatrnosť a otázky, kedy sa astronomické výdavky firiem vrátia v podobe reálnych ziskov. Piatich expertov sme sa opýtali, čo dnes hýbe technologickým sektorom a na čo si dať pozor, ak do AI plánujete vložiť vlastné peniaze.  

Každá veľká technologická revolúcia v histórii – od železníc až po internet – so sebou priniesla vlnu nadšenia, masívne investície a napokon aj bolestivé vytriezvenie. Dnes v podobnom tempe rastú dátové centrá pre umelú inteligenciu (AI), no po mesiacoch eufórie prichádzajú na akciové trhy prvé výraznejšie výkyvy a opatrnosť.

Opýtali sme sa preto piatich finančných expertov, či má súčasný ošiaľ okolo AI parametre investičnej bubliny a na čo si dať pozor, ak do tohto trendu plánujete vložiť vlastné peniaze.

Experti odpovedali na nasledujúce otázky:

1. Môžeme v prípade AI hovoriť v súčasnosti o bubline?

2. Myslíte si, že AI bublina začína pomaly praskať vzhľadom na vývoj akcií týchto technologických spoločností?

3. Vidíte v súčasnom vývoji AI nejaké paralely v minulosti, ako to bolo napríklad pri internetovej bubline alebo železničnej bubline?

4. Čo by ste radili ľuďom, ktorí sa momentálne rozhodujú, že investujú časť svojich peňazí práve do AI?

Marek Malina, analytik finančných trhov a investičný konzultant Portu

1. Podľa toho, akou metrikou sa pozrieme na ocenenie samotných akcií. Kombinované zisky indexu S&P 500 za tretí kvartál vzrástli o 31,4 %, pričom ťahúňom bol sektor informačných technológií, obzvlášť odvetvie hardvéru a polovodičov. Práve tie benefitujú z investícií do AI najviac. Napriek vysokým očakávaniam Wall Street až 93 % firiem v sektore prekonalo odhady analytikov pri medziročnom raste ziskov o 69 %.

Čistá zisková marža sa zvýšila z 27,5 % na 32,5 %. Silné zostávajú aj výhľady spoločností ohľadom budúceho rastu, čiže fundamentálne sa zdá byť všetko v poriadku. To, že ceny mnohých AI akcií klesajú, ich v skutočnosti robí lacnejšími. Celý index S&P 500 sa obchoduje za 17,7-násobok očakávaných budúcoročných ziskov (Forward P/E) a sektor IT za 17,3-násobok.

Klesajúce ceny AI akcií odrážajú nielen obavy, či je očakávaný rast udržateľný, ale aj či nie sú nafúknuté aj súčasné zisky. Spoločnosti ako Microsoft, Amazon, Google, Meta a Oracle plánujú budúci rok investovať do AI infraštruktúry 800 miliárd dolárov. Ich biznisy však už negenerujú dostatok hotovosti. Ich cash flow sa s výnimkou Microsoftu dostal do záporu, a tak nové investície financujú emisiami nových dlhopisov a akcií v hodnote desiatok miliárd dolárov.

To je však v prostredí vyšších úrokových sadzieb stále drahšie. Obavy z udržateľnosti a rentability týchto investícií tak rastú. Investori sú preto konzervatívnejší a časť kapitálu presúvajú do bezpečnejších investícií, ako sú napr. európske akcie, ktoré dosahujú nové maximá, keďže nie sú tak exponované voči technológiám, alebo do dlhopisov. Či reálne zažívame AI bublinu, ukáže až čas.

2. Myslím, že trhy si stále viac uvedomujú riziká, ktoré sú spojené s investíciami do AI akcií. Drahšie financovanie, zhoršovanie makroekonomického prostredia, rastúca konkurencia zo strany čínskych rivalov, ale aj prepojenosť firiem v rámci AI reťazca zvyšuje obozretnosť na trhu.

Preto sa aktuálne tieto akcie obchodujú z pohľadu násobku ziskov na prvý pohľad lacno. Investori vidia ako reálny scenár, že budúce zisky budú rásť výrazne pomalšie, hoci samotné výsledky firiem to zatiaľ neukazujú. Za kolísavosťou trhu tak vidím najmä sentiment trhu. Nespútaný optimizmus vystriedal strach a očakávam, že práve sentiment trhu bude sektorom hýbať v najbližších mesiacoch stále viac. To však dlhodobých investorov nemusí vôbec trápiť.

3. Ide o obľúbené prirovnanie, ktoré ale z môjho pohľadu až tak nesedí. Investície do AI boli z veľkej časti doteraz financované vlastnou hotovosťou, a nie na dlh. To sa aktuálne začína meniť, čo už trh ihneď reflektuje vyššou nervozitou. Počas dotcom bubliny však telekomunikačný sektor preinvestoval vyše 500 miliárd dolárov na dlh cez vysokorizikové dlhopisy, čo skončilo sériou bankrotov. Investície do železníc boli tiež vystavené obrovskému pákovému efektu.