OSN bije na poplach. Vysoký komisár Türk viní Irán z popráv ako nástroja zastrašovania obyvateľov

Vysoký komisár OSN Volker Türk obviňuje Irán z využívania trestu smrti ako nástroja zastrašovania. Hovorí o systematickom šírení strachu a umlčiavaní odporu.  

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk upozornil na dramatický nárast počtu popráv v Iráne od marca tohto roka a obvinil Teherán z využívania trestu smrti ako nástroja zastrašovania obyvateľstva. Ako informuje tlačová agentúra AFP, na ktorú sa odvoláva TASR, Türk vo svojom vyhlásení hovorí o systematickom šírení strachu a potláčaní nesúhlasu prostredníctvom justičných popráv.

• Od 19. marca 2026 Irán popravil najmenej 56 ľudí za bezpečnosť.
• Najmenej 27 popravených súvisí s protestmi z úvodu roka v krajine.
• Irán 19. marca prvýkrát popravil ľudí priamo spojených s protestmi.
• Popravy prebiehajú po zrýchlených neverejných procesoch s mučením a vynútenými priznaniami.
• Amnesty International odhaduje v Iráne viac než 2150 popráv za minulý rok.

Podľa údajov, ktoré zverejnil, bolo od 19. marca 2026 v Iráne za trestné činy súvisiace s národnou bezpečnosťou popravených najmenej 56 ľudí. Medzi nimi je najmenej 27 osôb odsúdených v kauzách spojených s protestmi z úvodu roka. Ďalším viac než stovke ľudí hrozí podľa OSN smrť za podobné obvinenia. Türk zároveň upozornil, že mimo prípadov národnej bezpečnosti pokračujú aj popravy za drogovú kriminalitu, a to tempom, ktoré označil za mimoriadne znepokojujúce.

Trest smrti ako nátlak

Za zlomový moment označil vysoký komisár 19. marec, keď iránske úrady vykonali popravu troch ľudí odsúdených za zabitie policajtov a za údajné pôsobenie v prospech Spojených štátov a Izraela. Išlo o prvé oficiálne potvrdené popravy priamo spojené s celoštátnymi protivládnymi protestmi, ktoré v krajine vyvrcholili 8. a 9. januára tohto roka.

Türk konštatoval, že od marca pozoruje nielen výrazný nárast počtu vykonaných popráv a vynesených rozsudkov smrti, ale aj trend ich využívania na umlčanie odporu a odstrašenie spoločnosti. Upozornil na pretrvávajúci nedostatok záruk spravodlivého procesu a riadneho súdneho konania. Podľa dostupných informácií mali byť niektoré priznania od obvinených vynútené mučením alebo iným zlým zaobchádzaním.

Rýchle procesy, verejné popravy

Vysoký komisár ďalej poukázal na prípady, keď boli popravy vykonané na verejnosti, čo zvyšuje ich zastrašujúci účinok. Časť z nich sa podľa jeho informácií uskutočnila už niekoľko týždňov po zatknutí odsúdených, čo vyvoláva otázky o kvalite vyšetrovania a obhajoby.

Ako doplnil, dvanásť obžalovaných bolo odsúdených na smrť po jedinom, približne trojhodinovom pojednávaní, ktoré prebehlo za zatvorenými dverami. Takýto postup vníma Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva ako vážne porušenie medzinárodných štandardov spravodlivého procesu.

Protesty a násilie

K prudkému nárastu napätia v Iráne prispeli demonštrácie z konca decembra, ktoré pôvodne vypukli pre vysoké životné náklady. Krátko nato prerástli do rozsiahlych protivládnych protestov. Iránske orgány hovoria o viac než 3000 mŕtvych, pričom násilie pripisujú „teroristickým činom“ organizovaným Spojenými štátmi a Izraelom.

Zahraničné organizácie na ochranu ľudských práv však uvádzajú ešte vyššie počty obetí a pripisujú ich zásahom iránskych bezpečnostných zložiek, vrátane streľby do demonštrantov. AFP pripomína, že 28. februára začali Spojené štáty a Izrael spoločné útoky na Irán, čo ďalej vyostrilo konflikt a celkovú bezpečnostnú situáciu v krajine.

Stovky až tisíce popráv

Od začiatku konfliktu a protestov sa podľa dostupných informácií násobí aj počet zatknutí a popráv spojených s vnútornými nepokojmi i vonkajším napätím. Organizácia Amnesty International odhaduje, že minulý rok bolo v Iráne popravených viac než 2150 ľudí. V celosvetovom porovnaní je tak islamská republika po Číne druhou krajinou s najvyšším počtom vykonaných trestov smrti.

Na pozadí týchto čísel Türk apeloval na iránske vedenie, aby okamžite zastavilo všetky naplánované popravy a vydalo sa cestou úplného zrušenia trestu smrti. Podľa neho je takýto druh trestu nezlučiteľný s právom na život a s ľudskou dôstojnosťou. Zdôraznil, že v súčasnom svete už pre trest smrti nemá byť miesto.