Ostrý odkaz firiem vláde: Žiadne úľavy pre podnikateľov, ale miliarda eur pre úradníkov? Premárnili ste príležitosť

Slovenské firmy po troch rokoch konsolidácie čakali na prorastové impulzy, ktoré im mala vláda predstaviť súbežne s rozpočtom na rok 2027. Namiesto nich prišla studená sprcha – vláda v schválenom rozpočte žiadne systémové opatrenia pre rozvoj podnikateľského prostredia nepriniesla.  

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.

Prorastové opatrenia sa do rozpočtu napriek sľubom nedostali: „Chcem vyzvať ministra financií, aby našiel odvahu. Bez opatrení, ktoré zásadne podporia hospodársky rast, sa slovenská ekonomika z tohto zložitého prostredia a situácie nemusí z krátkodobého hľadiska pozviechať,“ upozornil v máji tohto roka prezident Peter Pellegrini.

Minister financií Ladislav Kamenický následne niekoľkokrát prisľúbil, že prorastové opatrenia predstaví spolu s návrhom rozpočtu na ďalší rok. Na návrhoch mala pracovať najmä ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).

„Keď budeme mať už nejakú dohodu, tak potom by boli predstavené. Sú rôzne opatrenia, ktoré nestoja štátny rozpočet až tak veľa, ale vedia veľmi výrazne pomôcť podnikateľskému prostrediu, v oblasti záťaže podnikateľa a podobne. Toto sú cesty, ktoré vieme urobiť okamžite,“ hovoril pred pár mesiacmi Kamenický.

Aktuálne sa však zdá, že išlo len o plané sľuby. Vo finálnom dokumente sa totiž žiadne prorastové opatrenia nenachádzajú.

Naopak, vyplýva z neho, že hrubý dlh má vzrásť zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 71,8 percenta HDP v roku 2029. Horná hranica dlhovej brzdy bude od roku 2027 na úrovni 50 percent HDP. Budúci rok má dlh dosahovať približne 100 miliárd eur, pričom bezpečná úroveň je okolo 75 miliárd eur.

Z pohľadu Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) ide o premárnenú príležitosť. „Po troch rokoch konsolidácie firmy očakávali, že vláda konečne predstaví aj opatrenia na podporu rastu, investícií a podnikateľského prostredia, nie iba ďalšie udržiavanie vysokého daňovo-odvodového zaťaženia,“ uvádza generálny sekretár RÚZ Martin Hošták.

Poukazuje na to, že slovenská ekonomika má v roku 2027 rásť len o 1,8 percenta, pričom významnú časť z tohto číselného rastu má zachraňovať spustenie výroby v novej automobilke Volvo. Hošták je presvedčený, že ak sa podnikateľské prostredie nezlepší, Slovensko bude naďalej strácať investície, talenty aj konkurencieschopnosť voči okolitým krajinám.

RÚZ v rozpočte chýba predovšetkým ucelený prorastový balík, ktorý by znížil náklady podnikania a zvýšil konkurencieschopnosť Slovenska. „Rozpočet však takéto systémové opatrenia neprináša a podľa nás neobsahuje relevantné stimuly na podporu hospodárskeho rastu,“ konštatuje Hošták.

Podľa zamestnávateľov by Slovensku pomohli najmä tieto opatrenia:

• zrušenie transakčnej dane,
• zastavenie ďalšieho zvyšovania daní a odvodov,
• zníženie ceny práce,
• odstránenie administratívnych bariér,
• zrýchlenie povoľovacích a investičných procesov,
• zvýšenie flexibility trhu práce.

Absenciu prorastových opatrení v návrhu rozpočtu kritizuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR), ktorej chýba jasný signál, že štát pristupuje k zlepšeniu podnikateľského prostredia s plnou vážnosťou. Zamestnávatelia zároveň pripomínajú, že štát nenaplnil ani avizovanú úľavu v podobe zrušenia transakčnej dane.

„Najväčším rizikom je preto ďalšie oslabenie atraktivity Slovenska pre existujúcich aj nových investorov. Zároveň sa obávame, že predložený rozpočet nedokáže dostatočne pružne reagovať na aktuálne výzvy a dlhodobé potreby v oblasti zdravotníctva, školstva, modernizácie infraštruktúry a ďalších systémových zmien nevyhnutných pre rozvoj krajiny,“ uvádza hovorkyňa AZZZ SR Miriam Filová.

Zástupcovia firiem navyše upozorňujú na obrovský nepomer: zatiaľ čo od súkromného sektora sa vyžadujú ďalšie a ďalšie obete, samotný štát na sebe nešetrí.

Od roku 2024 sa počet zamestnancov vo verejnej správe zvýšil približne o 12-tisíc a výdavky na ich kompenzácie majú v roku 2027 medziročne vzrásť o viac ako miliardu eur. Vláda navyše k rozpočtu predloží pozmeňovací návrh, z ktorého vyplýva, že mzdy vo verejnom sektore by sa mali od 1. júla zvýšiť o 8,4 percenta. Na valorizáciu miezd pôjde 330 miliónov eur.

Podľa RÚZ sa konsolidácia musí konečne presunúť na výdavkovú stranu štátu, keďže neustále zvyšovanie zaťaženia firiem je dlhodobo neudržateľné.

Ku kritickému hlasu zamestnávateľov sa pridáva aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Člen RRZ Martin Šuster v relácii Aktuality Nahlas povedal, že vláda schválila rozpočet, ktorý vyzerá, ako keby vláda chcela iba kúriť a svietiť. Neobsahuje totiž ani konsolidačné, ani prorastové opatrenia. Dokonca ide míňať ešte viac, hoci sú naše verejné financie vo vysokom riziku. Bežný človek si veľmi dobre uvedomuje, že konsolidačné opatrenia, ktoré musia prísť, sú nevyhnutné. Čím viac ich budeme odsúvať, tým budú bolestivejšie a väčšie.

„Vláda tým, že v budúcom roku ešte zvyšuje cieľ pre deficit, rezignuje na snahu zlepšiť stav verejných financií a celú záťaž odsúva na budúcu vládu, ktorá vzíde z volieb na konci budúceho roka,“ povedal odborník.

Kto rekordne zadlžil Slovensko? Dva grafy, ktoré ukazujú príčiny rozpočtových problémov: Úsvit súčasných slovenských dlhových problémov datujeme do obdobia finančnej krízy. Tá poslala prakticky všetky vyspelé svetové ekonomiky vrátane Slovenska do hlbokej recesie. V Európe sa k prvotnému šoku pridali ešte dlhové problémy Grécka a ďalších južanských ekonomík, ktoré ohrozovali celistvosť menovej únie až do leta 2012.

Slovenský parlament v tom čase ukázal nevídanú súdržnosť a na sklonku roku 2011 schválil „dlhovú brzdu“, oficiálne ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. O tom, že si zákonodarcovia uvedomovali význam rozpočtovej disciplíny, svedčí nielen fakt, že za zákon hlasovali takmer všetci (146 zo 147 prítomných), ale aj to, že návrh spoločne predložili zástupcovia všetkých vtedajších poslaneckých klubov (Smer, SDKÚ, SaS, Most-Híd, KDH, SNS).

Počas týchto kríz sa hrubý dlh Slovenska zvýšil o 26 percentuálnych bodov, teda z úrovne 28,6 percenta HDP na 54,6 percenta, ukazuje analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ide o príklad toho, ako ekonomické krízy dokážu v krátkom čase rozvrátiť verejné financie, hoci vypuknú v zahraničí. Viac o tejto téme si môžete prečítať v článku kolegu Vladimíra Amricha.

Ficova vláda narazila na neriešiteľný problém a je jej to jedno (komentár Martina Behula): Štvrtý rozpočet štvrtej Ficovej vlády je vraj rozpočtom dobrých správ. Dobrou správou pre Roberta Fica a Ladislava Kamenického je najmä to, že sa ho podarilo schváliť. Boli aj takí, ktorí o tom vážne pochybovali: „Jednu zásadnú vec pán predseda vlády nevie zostrojiť, a to je štátny rozpočet,“ tvrdil ešte pred pár dňami Andrej Danko.

„Ja neverím, že pán Kamenický, po niektorých investíciách, ktoré niektorí ministri na čele s pánom Tarabom urobili, vôbec rozpočet zostaví,“ tvrdil predseda SNS. Medzitým sa však koaličná kríza skončila (alebo si aspoň dala prestávku), a tak v piatok Danko po rokovaní koaličnej rady ohlásil dohodu na rozpočte po boku ministra financií.

„Žiadne nové dane, žiadne vyššie dane, žiadne nové odvody, žiadne vyššie odvody,“ chváli sa Fico v pondelok. Chápeme, prečo chce, aby sa to jeho voličom zdalo ako dobrá správa. Čo na tom, že po troch rokoch konsolidácie schválila vláda rozpočet s druhým najvyšším schodkom v tomto volebnom období a čistý dlh od roku 2023 vzrastie o 30 miliárd eur? Celý komentár kolegu Martina Behula si môžete prečítať tu.

Rozpočtové provizórium? Smer rýchlo zmiernil pravidlá, podľa Kišša ide rozkradnúť krajinu: Vláda Roberta Fica sa podľa opozičného Progresívneho Slovenska pripravuje na situáciu, že návrh rozpočtu na rok 2027 v parlamente neprejde. Svedčiť o tom má stredajšie dianie v Národnej rade. Smeru sa spolu s koaličnými partnermi podarilo presadiť novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tá mení fungovanie rozpočtového provizória, píše portál Index.

Daniel Karas (Smer-SD) predniesol pozmeňujúci návrh, ktorým sa zmierňujú terajšie pravidlá, ako má vláda míňať počas rozpočtového provizória, teda v období, keď nie je schválený štátny rozpočet na daný kalendárny rok. Poslanci návrh napokon aj schválili nadpolovičnou väčšinou 76 hlasov.

Základné obmedzenie, že v roku rozpočtového provizória nesmú výdavky prekročiť výdavky predchádzajúceho roka, zostáva zachované. Ruší sa však strop na výdavky v jednotlivých mesiacoch. Vláda by tak teoreticky mohla do parlamentných volieb na jeseň v roku 2027 minúť väčšinu zdrojov naplánovaných na celý rok. Novela pritom posilňuje aj právomoci ministra financií, ktorý bude môcť robiť počas roka dodatočné úpravy rozpočtu.

Číslo týždňa

Maloobchodné tržby na Slovensku boli v auguste 2026 medziročne vyššie o 1,6 percenta. Po zohľadnení vplyvu inflácie tak maloobchod zaznamenal medziročne vyšší výkon štvrtýkrát v tomto roku. Rast tržieb evidovalo 5 z 9 zložiek maloobchodu. Informuje o tom Štatistický úrad.

Graf týždňa

Na špici slovenského biznisu sa tento rok udiali výrazné zmeny. Forbes zverejnil rebríček najbohatších Slovákov a po novom oddeľuje niektoré majetkové štruktúry, ktoré v minulosti posudzoval spoločne. Výsledkom je nové poradie najbohatších ľudí v krajine. Viac o tejto téme si môžete prečítať aj v článku kolegu Filipa Maxu.

Obrázok týždňa

V roku 2025 si 12,1 percenta obyvateľov Európskej únie nemohlo dovoliť pravidelne sa venovať voľnočasovým aktivitám. Tento podiel sa pohyboval od 3,9 percenta v Chorvátsku po 27,3 percenta v Grécku. Informuje o tom Eurostat.

Video týždňa

Hľadá sa spôsob, ako peniaze uniknuté do zahraničia dostať späť na Slovensko? To je otázka, ktorú si pri vládnom zámere obnoviť zanedbaný systém poľnohospodárskych závlah kladie šéf NKÚ. Plán stámiliónových PPP projektov s arabskými investormi považuje Ľubomír Andrassy za netransparentný a podozrivý. V hre môže byť aj snaha vytvoriť model na legalizáciu špinavých peňazí. Pozrite si videopodcast Bez obalu s Braňom Dobšinským.

Zahraničie

Športový gigant Nike prežíva najväčšiu krízu v histórii: Najznámejšia značka športového oblečenia, pomenovaná po starogréckej bohyni víťazstva, v poslednej dobe stráca tržby, zákazníkov, aj meno, ktoré jej dlhé roky poskytovalo konkurenčnú výhodu. Informuje o tom BBC.

Kombinácia chybných strategických rozhodnutí a spomalenia inovácií vyústili do historického prepadu akcií a vyradenia z indexu S&P 100. Cena akcií spoločnosti klesla za posledných päť rokov o 75 percent.

Matt Powell, skúsený analytik a poradca v odvetví športového maloobchodu, si myslí, že spoločnosť Nike urobila „niekoľko strategických chýb“, ktoré bolo ťažké napraviť, vrátane prerušenia vzťahov s maloobchodníkmi, aby mohla predávať iba priamo zákazníkom online, a sprístupnenia limitovaných edícií.

Obrovské AI dátové centrum v Ralsku nevznikne, investor špekulatívny projekt ruší: Pred pár dňami Česko obletela správa, že by v Ralsku v okrese Česká Lípa mohlo vyrásť veľké dátové centrum pre umelú inteligenciu s výkonom až 86 megawattov. Podľa vtedajšieho oznámenia ČTK malo ísť o najväčší podobný komplex v krajine. Podľa informácií portálu e15.cz však investor z projektu Ralsko AI Campus vycúval a v súčasnosti sa ho nechystá realizovať.

Dátové centrum v Ralsku má na papieri spoločnosť Findome, ktorú stopercentne ovláda podnikateľ Petr Šebeček. Findome sa venuje najmä biznisu s realitami a solárnou energetikou. Podľa zdrojov e15 z trhu okolo dátových centier Šebeček projekt AI komplexu ponúkal ďalším záujemcom. Malo však ísť skôr o špekulatívnu stávku.

V lokalite napríklad nie je k dispozícii prívod elektrickej energie v objeme, ktorý by AI dátové centrum potrebovalo. Existuje iba nezáväzný prísľub na vybudovanie trafostanice do roku 2029. „Je to jeden z mŕtvych projektov, ktoré sa na trhu občas objavujú,“ povedal pre e15 jeden zo zdrojov, ktorý si neželá byť menovaný.

Web e15.cz kontaktoval Šebečka s otázkami, v akej fáze je projekt, kde vezme potrebný príkon alebo aké budú jeho finančné náklady. Podnikateľ následne odkázal, že nateraz od akcie upúšťa.