Otázky a odpovede o horúčavách: O dehydratácii veľa napovie moč, hovorí záchranárka

Meteorológovia očakávajú, že padnú rekordy.  

Záchranárka odpovedá:

• čo sa deje s telom pri dehydratácii,
• ako vzniká prehriatie,
• ako sa líšia dôsledky horúčav u tínedžerov a seniorov,
• prečo je dôležité sledovať si farbu moču.

Čítajte viac Reportáž z rozpáleného mesta: Ľad sa minul, záchranky vyrážajú k stovkám kolapsov. Plavčíci varujú pred alkoholom a kúpaním

Aké hlavné hrozby číhajú na organizmus počas horúčav?

Počas horúčav organizmus pracuje pod oveľa väčšou záťažou, a preto hlavné zdravotné hrozby sú dehydratácia, kolaps z tepla, zhoršenie chronických ochorení (vysoké teploty zvyšujú riziko komplikácií pri ochoreniach srdca, ciev, pľúc, obličiek či cukrovke), prehriatie organizmu a tepelný úpal.

Dehydratácia počas horúčav vzniká nadmerným potením, kedy organizmus stráca vodu a minerálne látky. Prejavuje sa smädom, suchom v ústach, únavou, bolesťou hlavy, tmavým močom (normálne je moč bezfarebný alebo slabo žltkastý).

Prehriatie vznikne, ak telo vytvára alebo prijíma viac tepla, ako je schopné odovzdať do okolia. Na vzniku prehriatia sa podieľa aj dehydratácia. V úvodnej fáze sa organizmus snaží o presun krvi z centrálnych častí do kože, avšak postupom času zlyhávajú termoregulačné mechanizmy, teplo sa prestane odvádzať z centra, telesná teplota sa zvyšuje a vzniká tepelný úpal, ktorý je už závažný, na tepelný úpal sa dá aj zomrieť, ak je liečba oddialená.

Prehriatie vzniká pri vysokých vonkajších teplotách, pri pobyte v horúcom prostredí (napríklad v prehriatom aute, stane, atď.) a pri zvýšenej vlhkosti vzduchu. K prehriatiu napomáha dehydratácia, nevhodné oblečenie, namáhavá fyzická aktivita v teplom prostredí. Prehriatie organizmu sa prejaví slabosťou, únavou, pocitom na zvracanie, vracaním, bolesťou hlavy, kolapsom.

Pri tepelnom úpale zlyháva termoregulácia a stúpa telesná teplota na viac ako 40–41 stupňov Celzia. Sú prítomné poruchy psychiky – zmätenosť, dezorientácia, halucinácie až strata vedomia.

Ktoré skupiny ľudí sú najviac ohrozené horúčavami?

Najviac sú ohrozené osoby staršie ako 65 rokov, novorodenci a malé deti, tehotné ženy, ľudia s chronickými ochoreniami – najmä pacienti s ochorením srdca alebo vysokým krvným tlakom, ale aj osoby, ktoré sa nadmerne namáhajú pri práci a cvičení.

Aké sú prvé príznaky zdravotných problémov z tepla, na čo si treba dávať najväčší pozor?

K prvým príznakom patrí slabosť, únava, malátnosť, nevoľnosť, pocit na zvracanie, bolesť hlavy, závrate, kolaps. Pri prehriatí zrýchlený pulz, telesná teplota viac ako 37 stupňov Celzia a menej ako 41 stupňov Celzia. Pri tepelnom úpale teplota nad 41 stupňov Celzia, červená a horúca koža, poruchy správania, halucinácie, kŕče, strata vedomia.

Prevencia je dôležitejšia ako liečba. Patrí k nej v období horúčav pobyt v klimatizovanom prostredí (aspoň časť dňa), vonku sa zdržiavať v tieni a počas ochladenia (ráno a večer), vyhýbať sa priamemu slnku, nosiť pokrývku hlavy, ľahký vzdušný odev v svetlých farbách, používať vejár (ovievanie urýchľuje odparovanie).

Ďalej dbať na dostatočný prívod tekutín. Optimálne sú vlažné nápoje, pitie studených nápojov neochladí tak ako nápoje vlažné. Keď sa do žalúdka dostane studený nápoj, sliznica žalúdka ho najprv musí ohriať na telesnú teplotu a preto produkuje teplo. Nápoj sa ohreje a až potom vnikne do krvného obehu a do potných žliaz, kde sa vytvorí pot. Keď sa vypije vlažný nápoj, ten vniká do krvného obehu bez dodatočnej produkcie tepla a odparuje sa rýchlejšie.

Treba sa vyhýbať presladeným nápojom, alkoholu, energetickým nápojom a nápojom s obsahom kofeínu. Sprchovať sa vo vlažnej vode aj niekoľkokrát denne, vetranie pred východom a po západe slnka, celý deň nechať stiahnuté markízy, rolety, žalúzie na zabránenie prenikania priameho slnečného svitu. Pobyt starších ľudí vonku v čase medzi 11.00 – 16.00 sa neodporúča.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

leto, teplo, kúpanie, pláž, Horúčavy udreli na Slovensko. Ľudia hľadajú úľavu na brehu vodných plôch.

Líšia sa príznaky problémov z tepla pri rôznych vekových skupinách? Sú iné u tínedžerov a iné u seniorov?

Zvýšený sklon k prehriatiu a tepelnému úpalu majú novorodenci, malé deti, seniori, chorí na srdce, chorí po hnačkách, vracaní, diabetici, pacienti so zvýšenou funkciou štítnej žľazy. U mladých rizikovými faktormi sú alkohol, energetické nápoje, excitačné drogy. Adaptácia na vysoké teploty ovzdušia trvá u dospelých 8–10 dní, u detí až 14 dní. Novorodenci a dojčatá nemajú vyvinuté termoregulačné mechanizmy, deti sa potia menej ako dospelí.

U starších ľudí býva dehydratácia častá aj mimo horúcich dní, starší ľudia nemajú pocit smädu, pijú málo a majú spomalenú termoreguláciu. Podozrenie na dehydratáciu je nielen pri suchej koži a suchých slizniciach, ale veľa napovie farba moču – tmavý moč, prípadne znížený výdaj moču. U starších dochádza vplyvom horúčav k nárastu úmrtnosti na pridružené chronické ochorenia.

Pre tehotné ženy sú prehriatie a úpal veľmi nebezpečné, keďže môžu viesť k poškodeniu vyvíjajúceho sa plodu.

Ako pomôcť sebe alebo blízkemu, keď mu príde nevoľno z vysokých teplôt?

Základná prvá pomoc je preniesť osobu do chladného prostredia, uložiť do príjemnej polohy v sede alebo v prípade kolapsu do ľahu s mierne zdvihnutými nohami a začať s chladením. Ak nemá pocit na zvracanie a je pri vedomí, podať tekutiny po hltoch, ideálne hypotonické minerálky alebo minerálnu vodu zriedenú na polovicu vodovodnou vodou, potierať povrch tela vlažnou vodou (nie studenou), chladiť aj hlavu, ovievať na urýchlenie odparovania, sledovať životné funkcie – vedomie, dýchanie, krvný obeh. Pozor!

Foto: archív Táne Bulíkovej

Táňa Bulíková, záchranárka, sanitka Záchranárka MUDr. Táňa Bulíková, viceprezidentka Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof SLS.

Neochladzujte telo prudko – oblievaním vedrom vody, priamym pôsobením klimatizácie alebo znížením klimatizácie na 18 stupňov Celzia – žiadny extrém nie je vhodný, pretože sa môže rozvinúť šokový stav. V prípade, že ide o tepelný úpal, ktorý je pokračovaním neliečeného prehriatia, je potrebné zariadiť prevoz do zdravotníckeho zariadenia v transportnom prostriedku s klimatizáciou. Ak sa objaví vysoká telesná teplota, porucha vedomia, kŕče alebo pacient prestane reagovať, ide o stav vyžadujúci okamžité privolanie záchrannej zdravotnej služby, volajte 112.

Ako vplývajú horúčavy na srdce?

Horúčavy zvyšujú riziko infarktu a srdcového zlyhania, i cievnej mozgovej príhody. Extrémne teplo predstavuje pre srdce obrovskú záťaž. V horúčavách potením strácame tekutiny aj elektrolyty, krv sa zahusťuje, srdce pracuje omnoho intenzívnejšie. Zahustená krv zvyšuje riziko krvných zrazenín (trombov). Horúčava je aj stresový faktor – uvoľňujú sa aj hormóny ako je adrenalín, ktorý zvyšuje tep a krvný tlak. Kombinácia vysokých teplôt s vysokou vlhkosťou vzduchu je ešte horšia. Vysoká vlhkosť vzduchu obmedzí odparovanie potu – kľúčový ochladzovací mechanizmus tela, srdce potom pumpuje krv ešte intenzívnejšie. Riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia sa zvyšuje až o dve percentá pri každom stupni Celzia nad priemernú teplotu (okolo 25 stupňov Celzia).

V horúčavách môžu byť príznaky infarktu ľahko zamenené za úpal či vyčerpanie z tepla. Preto je dôležité poznať varovné signály: tlak, bolesť, diskomfort na hrudníku, bolesť, či nepríjemný pocit v chrbte, krku, čeľusti alebo paži, bolesť epigastria (nad pupkom), nevoľnosť „od žalúdka“. Ak sa počas horúčav objaví bolesť na hrudníku alebo vyššie spomenuté príznaky, volajte 155.

Najviac ohrození sú ľudia po prekonanom infarkte alebo so zlyhaním srdca, osoby s obezitou

Na čo rozhodne netreba zabudnúť počas horúčav?

Nikdy nenechávať deti, seniorov ani zvieratá v zaparkovanom aute, teplota v ňom môže stúpnuť na život ohrozujúce hodnoty už za niekoľko minút. Autá sa na slnku veľmi rýchlo prehrievajú, teplota v aute môže narásť až o 20 stupňov Celzia v priebehu desiatich minút a v horúcich dňoch môže teplota v aute dosiahnuť až 70 stupňov Celzia.