Otázniky okolo úmrtia na Antolskej aj vysvedčenie ministrom (denný výber)

Dnešok priniesol otázky o hygiene v nemocnici, známky pre ministrov, spor v kultúre aj informácie o okolnostiach tragédie po búrke.  

Mladá pacientka zomrela na Antolskej. Matka viní katastrofálnu hygienu, odpovedí sa ani po troch rokoch nedočkala (video)

Prípad úmrtia mladej onkologickej pacientky v nemocnici na bratislavskej Antolskej opäť otvoril otázky o hygienických štandardoch a fungovaní štátneho dozoru. Matka zosnulej tvrdí, že na transplantačnom oddelení panovali katastrofálne hygienické podmienky, no ani po troch rokoch sa nedozvedela jasné odpovede o tom, čo sa presne stalo.

Na podozrenia upozornila aj bývalá pracovníčka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Miroslava Gál, ktorá počas kontroly zistila porušenia hygienicko-epidemiologického režimu a pozitívne stery na patogény. Tvrdí, že zistenia neboli riadne zdokumentované a po upozornení čelila odvetným krokom, pre ktoré napokon odišla z práce a stala sa oficiálnou whistleblowerkou.

Nemocnica však súvislosť medzi kontrolou a smrťou pacientky odmieta a zdôrazňuje, že pacientka bola v sterilnom režime a dohľad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nezistil odborné pochybenie. Úrad na ochranu oznamovateľov medzitým podal trestné oznámenie a prípad preverujú orgány činné v trestnom konaní.

Viac informácií nájdete tu:

Slováci dali ministrom vysvedčenie. Väčšina by s ním doma nepochodila (graf)

Nový prieskum agentúry NMS ukázal, ako verejnosť hodnotí prácu ministrov súčasnej vlády. Výsledky sú pre kabinet skôr nepríjemné, keďže žiadny minister nezískal priemernú známku lepšiu ako 3 a väčšina členov vlády by podľa takéhoto vysvedčenia doma veľký úspech nemala.

Najlepšie dopadol minister dopravy Jozef Ráž so známkou 3,02, za ním nasleduje minister práce Erik Tomáš s hodnotením 3,42. Na opačnom konci rebríčka skončil minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak s priemerom 4,2, pričom veľmi zle dopadli aj Samuel Migaľ a Martina Šimkovičová.

Prieskum zároveň ukázal výrazné rozdiely medzi voličmi koalície a opozície. Mimoriadne polarizujúco pôsobí najmä minister obrany Robert Kaliňák, zatiaľ čo pri ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi sa názory oboch táborov relatívne približujú. Zaujímavé je aj to, že kritickí boli k niektorým ministrom aj samotní koaliční voliči.

Viac informácií nájdete tu:

Turisti zostali v šoku: Mení ikonická Téryho chata otváracie hodiny?

Fotografia oznamu na dverách Téryho chaty vyvolala medzi turistami rozruch, keďže mnohí nadobudli dojem, že ikonická vysokohorská chata už nebude fungovať nepretržite. Oznam uvádzal otváracie hodiny od 09:00 do 20:00, čo na sociálnych sieťach spustilo obavy o dostupnosť chaty pre turistov v núdzi.

Nová prevádzkovateľka Júlia Viktória Imriščáková však vysvetlila, že uvedené hodiny sa týkajú výlučne bufetu a reštauračných služieb, nie celej chaty. Téryho chata podľa nej zostáva naďalej otvorená nonstop a dvere sa nezamykajú ani v noci, takže ubytovaní hostia, horolezci aj ľudia v núdzi majú stále prístup.

Podľa prevádzkovateľky je označenie prevádzkovej doby bufetu len zákonnou povinnosťou a nejde o zmenu tradičného režimu. Skúsenosti turistov z posledných dní navyše potvrdzujú, že chata funguje štandardne a obslúžila návštevníkov aj mimo zverejneného času. Kauzu tak spôsobil najmä nesprávny výklad oznamu.

Viac informácií nájdete tu:

Ministerka kultúry Šimkovičová ostro reaguje na kritiku herečky Pavlíkovej

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová ostro odpovedala na kritiku herečky Evy Pavlíkovej, ktorá upozornila na finančné problémy festivalu Divadelná Nitra a spochybnila priority rezortu. Pavlíková naznačila, že ministerstvo dáva prednosť výdavkom na techniku, autobus či zahraničné cesty namiesto podpory kultúrnych podujatí.

Šimkovičová vo svojej reakcii odmietla, že by uprednostňovala techniku pred umením, a zdôraznila, že kultúra nie je len divadlo, ale aj múzeá, galérie, hrady, kaštiele či historické parky. Podľa nej je jej povinnosťou starať sa o celý rezort a nie iba o požiadavky časti umeleckej obce, ktorá sa podľa nej pozerá na veci cez vlastné záujmy.

Ministerka zároveň obhajovala nákupy techniky tým, že majú slúžiť na efektívnejšiu správu národných pamiatok a úsporu verejných prostriedkov. Spor tak odhaľuje širší konflikt o to, aké priority má mať štátna kultúrna politika a ako má rezort rozdeľovať obmedzené financie.

Viac informácií nájdete tu:

Zdrvený manžel zosnulej olympioničky Hurban Baránkovej: Po búrke hasiči nezabezpečili miesto, tí sa bránia

Tragická smrť slovenskej olympioničky Denisy Hurban Baránkovej pri odstraňovaní následkov búrky vyvolala otázky o bezpečnosti zásahu. Podľa doterajších informácií strom spadol na vozidlo, ktoré hasiči uvoľňovali, no auto sa po nadvihnutí kmeňa náhle pohlo dozadu a narazilo do skupiny ľudí, pričom zrazilo športovkyňu aj 11-ročné dievča.

Manžel zosnulej tvrdí, že hasiči miesto po búrke nedostatočne zabezpečili, a opisuje dramatické sekundy, počas ktorých sa auto vyrútilo na chodník. Svedkovia potvrdzujú, že vozidlo vyštartovalo veľmi rýchlo a následne sa prevrátilo, pričom hasiči potom pomáhali zraneným do príchodu ďalších záchranných zložiek.

Hasiči sa proti obvineniam bránia s tým, že priestor bol vymedzený, no pre prebiehajúce vyšetrovanie už ďalšie podrobnosti neposkytujú. Polícia prípad prekvalifikovala na trestný čin usmrtenia v súbehu s ublížením na zdraví a okolnosti tragédie bude ďalej objasňovať vyšetrovateľ kriminálnej polície.

Viac informácií nájdete tu:

Iránsky hlavný vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf vyhlásil, že Hormuzský prieliv bude odteraz spravovať Teherán

Iránsky predstaviteľ Mohammad Báker Kálíbáf po rokovaniach vo Švajčiarsku vyhlásil, že Hormuzský prieliv bude spravovať Teherán a situácia sa už nevráti do stavu spred vojny. Jeho slová prišli po prvom kole rozhovorov medzi Iránom a USA, ktoré sa zamerali na ukončenie konfliktu a zabezpečenie otvorenej námornej trasy.

Podľa Kálíbáfa rokovania priniesli pozitívne výsledky najmä v otázkach prielivu, Libanonu, výnimiek zo sankcií na vývoz ropy a uvoľnenia zmrazených iránskych aktív. Spojené štáty medzičasom dočasne udelili výnimku zo sankcií na iránsku ropu a Teherán má umožniť návrat inšpektorov OSN.

Hormuzský prieliv patrí medzi najstrategickejšie body svetového obchodu s energiami a jeho režim má globálny význam. Hoci Irán v posledných dňoch trasu opakovane otváral a zatváral, obe strany sa teraz snažia vytvoriť komunikačný kanál, ktorý by znížil riziko incidentov a udržal bezpečnú plavbu obchodných lodí.

Viac informácií nájdete tu:

Vojna s Iránom sa pre USA skončila katastrofou. V porovnaní s tým, čo prepukne možno už o pár týždňov, je to stále nič

Komentár hodnotí výsledok vojny medzi USA a Iránom ako najťažšiu geopolitickú porážku Spojených štátov od Vietnamskej vojny. Podľa autora Donald Trump útokom na Irán oslabil americké postavenie v regióne, pričom Iránsky režim sa udržal pri moci a posilnil svoj vplyv pri rozhodovaní o Hormuzskom prielive.

Text tvrdí, že USA prišli o časť dôvery a podpory tradičných regionálnych partnerov vrátane krajín Perzského zálivu. Zároveň sa objavujú špekulácie, že Washington môže niesť aj finančné následky za spôsobené škody, čo by ešte viac prehĺbilo dôsledky konfliktu.

Aj keď ceny ropy momentálne klesajú, autor upozorňuje, že stále zostávajú vyššie než pred vojnou a hospodárske škody môžu byť dlhodobé. Skutočné následky konfliktu sa podľa komentára ešte len naplno prejavia, a to nielen pre USA, ale aj pre zvyšok sveta.

Viac informácií nájdete tu: