
Týždeň priniesol pád Lukáša Machalu, nové politické spojenectvá aj rozruch okolo Donalda Trumpa.
Umelcov sme sa pýtali na vyhadzov Machalu: Koniec „freak show” alebo príprava na kšefty? (anketa)
Reakcie osobností slovenskej kultúry na náhly odchod Lukáša Machalu z ministerstva kultúry sú prevažne kritické, no zároveň opatrné. Viacerí oslovení sa zhodujú, že Machala na rezorte pre svoju nekompetentnosť vôbec nemal pôsobiť a jeho koniec preto nemožno vnímať ako prekvapenie.
Zároveň však medzi umelcami a kultúrnymi pracovníkmi prevláda názor, že jeho odvolanie samo osebe nerieši hlbšie problémy rezortu. Poukazujú na škody, ktoré podľa nich vznikli v kultúrnych inštitúciách, aj na to, že skutočné dôvody odchodu neboli presvedčivo vysvetlené a môžu súvisieť skôr s mocenskými alebo obchodnými záujmami.
V odpovediach zaznieva aj varovanie, že po Machalovom odchode môže nasledovať ďalšia problematická etapa, napríklad tlak na investície či personálne zmeny bez odbornej kontroly. Viacerí respondenti preto zdôrazňujú, že zodpovednosť nesie aj ministerka Martina Šimkovičová a že kultúrna obec musí zostať ostražitá.
Viac informácií nájdete tu:
Na Slovensku čoskoro pribudnú ďalšie nákupné centrá. Jedno z nich prinesie aj nový lacný reťazec
Slovenský maloobchod pokračuje v expanzii aj mimo veľkých miest, pričom developeri sa čoraz viac zameriavajú na menšie mestá a retailové formáty s dôrazom na nižšie ceny. Dva nové projekty obchodných centier majú vzniknúť v Skalici a Kolárove, pričom oba sú už plne prenajaté.
V Skalici investor OPC holding pripravuje OC Point Skalica II s investíciou 6,2 milióna eur, zatiaľ čo v Kolárove vyrastie väčšie centrum za približne 9,4 milióna eur. Nájomný mix v oboch projektoch potvrdzuje silný trend smerom k diskontným predajniam, lacnej móde, drogériám a prevádzkam s často obmieňaným sortimentom.
Najväčšou novinkou bude príchod reťazca ShockPrice, ktorý v Skalici otvorí svoju prvú predajňu na Slovensku. Investor zároveň avizuje ďalšie projekty v mestách ako Vranov nad Topľou, Sabinov či Martin, čo naznačuje, že záujem o jednoduché a cenovo dostupné obchodné centrá bude naďalej rásť.
Viac informácií nájdete tu:
Donald Trump opäť vzbudil pozornosť: Zamestnankyniam Bieleho domu daroval hotovosť vo výške desiatok tisíc dolárov
Americký prezident Donald Trump podľa médií daroval svojej výkonnej asistentke Natalie Harpovej hotovosť vo výške 45-tisíc dolárov. Podobné sumy mali dostať aj ďalšie dve zamestnankyne Bieleho domu, čo okamžite vyvolalo pozornosť médií aj verejnosti.
Príjemkyne tieto platby uviedli vo svojich majetkových priznaniach ako „peňažný dar k sviatkom“. Harpová patrí k Trumpovým najbližším spolupracovníčkam a je známa tým, že preňho pripravuje podklady či príspevky na sociálne siete, preto sa darom pripisuje aj symbolický rozmer blízkosti k prezidentovi.
Biely dom dary obhajuje tým, že ide o Trumpovu dlhodobú prax rozdávania vianočných darčekov ľuďom z jeho okolia. Podľa hovorcov nemali platby súvis s pracovnými povinnosťami obdarovaných, a preto sú vraj v súlade s právnymi aj etickými normami.
Viac informácií nájdete tu:
Ministerka Šimkovičová odstavila svojho človeka Machalu: Dôvodom môže byť papier, ktorý ona sama podpísala
Na ministerstve kultúry prišlo k výraznému personálnemu otrasu, keď ministerka Martina Šimkovičová navrhla odvolanie Lukáša Machalu z pozície generálneho tajomníka služobného úradu. Oficiálne vysvetlenie hovorí o potrebe iného manažérskeho nastavenia a o zmene nárokov na vedenie úradu.
V politickom zákulisí sa však objavujú špekulácie, že za odvolaním môže byť spor okolo schválených dotácií pre podujatia Pride a Inakosť. Podľa niektorých zdrojov práve tieto podpísané dokumenty mohli narušiť vzťahy medzi Machalom a ministerkou, keďže išlo o citlivú tému aj vo vzťahu k jej vlastným nominantom.
Prípad sa navyše prepája s napätím vo Fonde na podporu umenia, s odvolávaním členov rady a s kauzou uniknutých nahrávok o pokynoch „zhora“. Odchod Machalu tak nepôsobí ako izolovaný krok, ale skôr ako súčasť širšieho zápasu o moc, vplyv a kontrolu nad kultúrnymi dotáciami.
Viac informácií nájdete tu:
Boris Kollár mení názov hnutia a Richardovi Sulíkovi dal veľkorysú ponuku na miesta. Bude mať dosť ľudí?
Boris Kollár oznámil, že do volieb pôjde spolu s Richardom Sulíkom, čo sa odrazí aj na novom názve politického subjektu Sme rodina a sulíkovci. Sulík má v projekte zastrešiť ekonomický program, zatiaľ čo Kollár chce ďalej stavať na sociálnych témach a podpore rodín či dôchodcov.
Dvojica tvrdí, že chce priniesť rozpočtovo neutrálny program, ktorý spojí nižšie dane a podporu podnikania s pokračovaním niektorých sociálnych opatrení vrátane 13. dôchodku. Kollár zároveň ponúkol Sulíkovi možnosť obsadiť každé párne miesto na kandidátke, čo predstavuje spolu 75 pozícií.
Otázkou však zostáva, či má Sulík dostatok ľudí, ktorí by túto ponuku naplnili, keďže zatiaľ konkretizoval iba meno Jany Bittó Cigánikovej. Spolupráca zároveň pôsobí ako výrazný politický obrat, keďže ešte nedávno by podobné spojenectvo mnohí označili za ideologicky nepravdepodobné.
Viac informácií nájdete tu:
Peter Pellegrini lobuje za koalíciu Smeru a PS, aby zakryl, o akú vládu mu naozaj ide (komentár Martina Behula)
Komentár sa venuje úvahám prezidenta Petra Pellegriniho o možnej veľkej koalícii Smeru a Progresívneho Slovenska. Autor tvrdí, že takýto scenár je politicky veľmi nepravdepodobný a slúži skôr ako rétorické gesto než realistický návrh na povolebné usporiadanie.
Text pripomína, že podobné predstavy o širokých či „veľkých“ koalíciách sa v slovenskej politike objavovali už v minulosti, no v súčasnom nastavení vzťahov medzi Smerom a PS sú prakticky nepredstaviteľné. Smer podľa komentára k progresívcom pristupuje s otvoreným dešpektom a len ťažko si predstaviť, že by s nimi vládol ako rovnocenný partner.
Podľa autora je skutočným zmyslom Pellegriniho výrokov skôr vytváranie dojmu nadstraníckeho štátnika a príprava pôdy pre iné povolebné riešenia. V pozadí môže byť aj snaha pomôcť Hlasu nájsť miesto v budúcej vláde, pričom predstava veľkej koalície funguje skôr ako symbolické politické gesto než seriózny plán.
Viac informácií nájdete tu:
Dvojaký meter? Policajti dostali na leto odmeny 150 eur, na ministerstve v priemere 1700 eur
Policajné odbory kritizujú výrazný rozdiel medzi letnými odmenami pre policajtov a odmenami vyplatenými na ministerstve vnútra. Kým mnohí príslušníci Policajného zboru dostali v júni len 150 eur, na ministerstve sa medzi 406 zamestnancov rozdelilo takmer 700-tisíc eur, čo predstavuje priemer viac ako 1700 eur na osobu.
Odborári upozorňujú, že policajti dlhodobo čelia podstavom, nadčasom a rastúcej záťaži, preto považujú takýto nepomer za ťažko obhájiteľný. Pýtajú sa, podľa akých kritérií boli vysoké odmeny rozdelené a prečo rezort nevysvetlil, aký konkrétny výkon týmto spôsobom ocenil.
Celá situácia znovu otvorila debatu o prioritách ministerstva, transparentnosti odmeňovania a o systematickom zvyšovaní platov v bezpečnostných zložkách. Odbory zdôrazňujú, že nejde o závisť, ale o požiadavku na rovnaký meter a férovejšie nastavenie motivácie v rezorte.
Viac informácií nájdete tu: