Otvárame ambasádu v africkej diktatúre. Kaliňák vidí obchodné príležitosti, je za tým zbrojársky biznis?

Po krvavých voľbách, ktoré podľa opozície pripravili o život stovky ľudí, otvorilo Slovensko svoje prvé veľvyslanectvo v Tanzánii. Opozícia za tým vidí záujmy zbrojárskeho priemyslu, minister obrany Robert Kaliňák pripúšťa nové obchodné príležitosti aj pre tento sektor.

Len začiatkom mája sa mala delegácia Európskeho parlamentu vydať do Tanzánie so zámerom preskúmať stav ľudských práv po voľbách v roku 2025. Krajinu vtedy zasiahli masové protesty a podľa opozície pri nich zahynulo až 700 ľudí.

Zatiaľ čo EÚ je znepokojená porušovaním ľudských práv v tejto africkej krajine, Slovensko to vidí inak. Juraj Blanár sa podľa dostupných informácií stal prvým ministrom zahraničných vecí členského štátu EÚ, ktorý navštívil Tanzániu od krvavého potlačenia protestov po voľbách v októbri 2025.

Oficiálnym dôvodom Blanárovej návštevy z 12. júna bolo otvorenie slovenského veľvyslanectva v Tanzánii, ktoré šéf našej diplomacie obhajuje aj tým, že rastie počet slovenských turistov navštevujúcich krajinu. Ide však najmä o Slovákov, ktorí cestujú na ostrov Zanzibar, ktorý je považovaný za turistický raj.

Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok z Progresívneho Slovenska návštevu skritizoval a tvrdí, že hlavným dôvodom má byť vývoz zbraní do tejto krajiny, čo Blanár odmietol. Blanár najprv navštívil Keňu a potom sa vydal do Tanzánie.

Minister obrany Robert Kaliňák zase pre Aktuality.sk Korčokove tvrdenia odmieta, zároveň však pripúšťa, že nové veľvyslanectvo môže v budúcnosti priniesť obchodné príležitosti aj pre obranný priemysel.

Ďalšou zaujímavosťou je, že zatiaľ čo novinári z viacerých mainstreamových médií sa na túto cestu s Blanárom nedostali, prednosť dostal influencer a podcaster Oskar Barami, ktorý ministra na ceste sprevádzal. Počas minulotýždňovej návštevy šéf diplomacie do Tanzánie so sebou okrem Baramiho zobral aj delegáciu desiatok podnikateľov.

Tanzánia po voľbách
Zdroj: NPR

Krvavé voľby a stovky mŕtvych

Keď sa Tanzánčania 29. októbra 2025 vybrali k volebným urnám, krajina už niekoľko mesiacov čelila obvineniam z potláčania opozície. Najväčšia opozičná strana Chadema bola z volieb vyradená po tom, ako jej lídra Tundua Lissua obvinili z vlastizrady.

Z prezidentských volieb boli vylúčení aj ďalší významní opoziční politici, čo vyvolalo kritiku domácich aj zahraničných organizácií.

Napätie vyvrcholilo v deň volieb. Tisíce ľudí vyšli do ulíc najmä v ekonomickom centre krajiny Dar es Salaam, kde protestovali proti priebehu volieb a vylúčeniu opozície z politickej súťaže. Demonštrácie sa postupne rozšírili aj do ďalších miest. Práve v Dar es Salaam sa otvorilo prvé slovenské veľvyslanectvo v Tanzánii.

Tanzánijská vláda vtedy reagovala vyhlásením zákazu nočného vychádzania, obmedzením internetu a nasadením armády a bezpečnostných zložiek. Protestujúci útočili na policajné stanice a majetok spájaný s vládnucou stranou, bezpečnostné zložky zasiahli slzotvorným plynom, gumovými projektilmi aj ostrou muníciou.

Rozsah násilia je dodnes predmetom sporov. Opozičná strana Chadema tvrdila, že počas troch dní protestov zahynulo približne 700 ľudí. Amnesty International hovorila o najmenej stovke obetí a Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva upozornil na dôveryhodné správy o zabitých demonštrantoch po zásahoch bezpečnostných zložiek.

Prezidentka Samia Suluhu Hassanová napriek nepokojom vo voľbách zvíťazila. Následne čelila kritike zo strany ľudskoprávnych organizácií, opozície aj časti medzinárodného spoločenstva. Európsky parlament neskôr vyzval na prehodnotenie časti finančnej pomoci Tanzánii a jeho delegácii nebola umožnená plánovaná návšteva krajiny.

Práve do tejto situácie prišiel v júni 2026 slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý v Tanzánii teraz otvoril historicky prvé slovenské veľvyslanectvo v krajine.

To ostro skritizoval bývalý šéf diplomacie a dnes podpredseda PS Ivan Korčok. „Slovenská verejnosť musí vedieť, že za ich peniaze tu a v tejto situácii otvárame veľvyslanectvo – v krajine, ktorú od volieb nikto z EÚ nenavštívil a je v úplnej medzinárodnej izolácii zo strany demokratických štátov,“ napísal na sociálnych sieťach.

Veľvyslanec: „Nie som podnikateľ“

Vráťme sa však ešte raz do októbra minulého roka. V rokovacej sále výboru pre zahraničné veci sedel v tom čase ešte designovaný veľvyslanec Ivan Lančarič, ktorý sa pripravoval na vyslanie do Tanzánie. Ide o kariérneho diplomata, ktorý viedol diplomatickú misiu v Indii a Kuvajte.

Lančaričovo vystúpenie pred členmi výboru tvorili z veľkej časti poznámky o tanzánskej ekonomike, údaje o nerastných surovinách či raste tamojšej populácie. Z prejavu vyplynulo, že zámer otvoriť veľvyslanectvo je predovšetkým ekonomický.

Na kontúry ekonomickej spolupráce sa ho pýtal poslanec PS a podpredseda výboru Tomáš Valášek. Upozornil aj na to, že Slovenská obchodná a priemyselná komora neumožnila vytvorenie spoločnej slovensko-tanzánskej obchodnej komory práve pre nízku obchodnú výmenu. Náš export do Tanzánie v tom čase tvoril približne dva milióny eur a import z africkej krajiny na Slovensko približne 300-tisíc eur.

Ivan Lančarič (vľavo) s prezidentom Petrom Pellegrinim.
Zdroj: TASR

Lančarič: Ide o obchod

Odpoveď Lančariča však veľa o plánovanom obchode neodhalila. „Otvárame tam ambasádu, chceme zvýšiť obchod. Ako ho dosiahneme, to ja neviem povedať. Ja nie som podnikateľ,“ reagoval, keď sa ho poslanec PS pýtal na konkrétny plán obchodnej spolupráce s krajinou na juhovýchode Afriky.

V prvej polovici júna už do Tanzánie namieril aj samotný minister Blanár s delegáciou. Stretol sa s tamojším ministrom zahraničia, ktorý je súčasťou kontroverzného tanzánskeho establišmentu. „Spokojný pózuje vedľa tanzánijského ministra zahraničných vecí a podľa tlačovej správy ho ani nenapadlo sa spýtať na vnútropolitickú situáciu a vyzvať na dodržanie elementárnych princípov,“ okomentoval stretnutie šéfov diplomacie Korčok.

Podpredseda PS otvorenie veľvyslanectva nepriamo spojil s ministrom obrany Robertom Kaliňákom. „Ten, kto určuje kde budú nové veľvyslanectvá, nie je Blanár ale Kaliňák, ktorý si robí po svete svoje filiálky na vývoz zbraní,“ napísal Korčok v príspevku.

Prečítajte si tiež:

„Hlboko sa mýli,“ reaguje pre Aktuality.sk na Korčokove slová minister obrany Robert Kaliňák. V juhovýchodnej časti Afriky nemá slovenský obranný sektor rozbehnutú intenzívnu aktivitu, tvrdí šéf rezortu obrany. Pripustil však, že ambasáda v Tanzánii môže priniesť Slovensku nové obchodné kontakty aj tomuto segmentu. Súčasťou delegácie minulotýždňovej cesty boli aj slovenské spoločnosti, ktoré vyrábajú produkty pre obranný priemysel — menovite Karametal, CFSD a Airvolute.

Keď sme sa ministra obrany pýtali na porušovanie ľudských práv politikmi v regióne, odpovedal vyhýbavo: „To sa pýtate nesprávneho, ja mám úplne inú mieru zodpovednosti“.

Prezidentka Samia Suluhu Hassanová s Vladimírom Putinom
Zdroj: Reuters

Napätie s Európskou úniou

Jednou z najvýraznejších zmien po voľbách v roku 2025 bolo aj zhoršenie vzťahov medzi Tanzániou a Európskou úniou.

Tá patrí medzi najväčších rozvojových partnerov krajiny a dlhodobo financuje projekty v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, digitalizácie, podpory občianskej spoločnosti či ekonomického rozvoja.

Po krvavom potlačení protestov, pri ktorom podľa viacerých odhadov zahynuli stovky ľudí, začali európske inštitúcie otvorene kritizovať stav ľudských práv v krajine. Predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu David McAllister hovoril o demokratickom ústupe, politických represiách a porušovaní základných práv. Kritike čelilo aj väznenie opozičného lídra Tundua Lissua, ktoré európski poslanci označovali za politicky motivované.

Napätie vyvrcholilo pri plánovanej návšteve delegácie Európskeho parlamentu. Tá mala preveriť situáciu v oblasti ľudských práv priamo na mieste, tanzánske úrady však cestu najprv odkladali a napokon ju úplne zrušili.

Európski poslanci následne obvinili vládu v Dodome z neochoty viesť dialóg o zhoršujúcej sa situácii v krajine.

Zanzibar, Tanzánia.
Zdroj: Shutterstock

Únia Tanzánii pozastavila pomoc

Do sporu sa dostala aj finančná pomoc EÚ. Po protestoch Európska komisia pozastavila balík pomoci vo výške 156 miliónov eur určený pre Tanzániu. Keď neskôr navrhla jeho obnovenie v upravenej podobe, narazila na odpor europoslancov. Tí tvrdili, že Brusel nedostatočne reaguje na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv a politické represie voči opozícii.

Aj preto sa Tanzánia v posledných mesiacoch čoraz viac približuje k Rusku. Len pred dvoma týždňami navštívila tanzánska prezidentka Samia Suluhu Hassanová Moskvu, kde rokovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Dialo sa tak v čase, keď sa vzťahy medzi Tanzániou a Európskou úniou zhoršovali a plánovaná delegácia Európskeho parlamentu bola napokon zrušená.

Rusko a Tanzánia prehlbujú spoluprácu najmä v oblasti obchodu, energetiky a infraštruktúry. Moskva zároveň patrí medzi hlavných dodávateľov zbraní a vojenskej techniky pre tanzánsku armádu.