Pacienti ako rukojemníci: Trump tlačí na Európu, hrozí stopka pre moderné lieky

Biely dom otvorene deklaruje, že americkí daňoví poplatníci a firmy už nebudú osamotene dotovať globálny farmaceutický výskum.  

Washington v závere minulého roka úspešne pretlačil novú dohodu s Veľkou Britániou a americká diplomacia teraz obráti svoju pozornosť na kontinentálnu Európu. Hlavným terčom súčasného vyjednávania sa stalo Nemecko ako najväčšia ekonomika Európskej únie. Američania využívajú britský precedens ako silný politický nástroj. Londýn totiž výmenou za to, že ho administratíva Donalda Trumpa nezaťaží likvidačnými clami, súhlasil s postupným zvyšovaním cien nových amerických liekov v priebehu nasledujúcej dekády.

Nemecko v centre zákulisných vyjednávaní

Signály o tom, že podobný scenár sa pripravuje aj pre trh Európskej únie, potvrdzujú zákulisné informácie. V posledných mesiacoch prebiehajú diskrétne stretnutia medzi zástupcami amerického ministerstva zdravotníctva a kľúčovými nemeckými predstaviteľkami – ministerkou zdravotníctva Ninou Warkenovou a ministerkou pre hospodárstvo a energetiku Katherinou Reicheovou. Hlavnými témami týchto rozhovorov sú spravodlivé oceňovanie liekov, takzvaný fair pricing, obchodná politika a miliardové investície.

Snaha aplikovať britský model na kontinentálnu Európu však naráža na zásadný legislatívny problém. Veľká Británia po odchode z Európskej únie plne kontroluje nielen svoj zdravotnícky systém, ale aj vlastnú obchodnú politiku. Londýn tak mohol s Trumpom priamo obchodovať v štýle niečo za niečo. Pre členské štáty Európskej únie však takáto bilaterálna dohoda nie je možná.

Legislatívna pasca a európsky colný múr

Európske štáty sa ocitli v právnej pasci. Zatiaľ čo stanovovanie cien liekov a správa rozpočtov zdravotných poisťovní patria do výhradnej kompetencie národných vlád, obchodná politika a clá spadajú pod správu Bruselu. Nemecko preto nemôže ponúknuť Spojeným štátom žiadne samostatné obchodné ústupky, aj keby malo záujem. Situáciu komplikuje fakt, že na úrovni Európskej únie už boli na americké lieky plošne zavedené pätnásťpercentné clá. Berlín tak čelí enormnému tlaku Washingtonu bez toho, aby mohol získať akúkoľvek colnú úľavu.

Hlavným nástrojom amerického tlaku je nová stratégia Donalda Trumpa postavená na politike najviac uprednostňovaného národa, ktorá by mala naplno vstúpiť do platnosti v roku 2027. Toto nariadenie má zabezpečiť, že ceny liekov v Spojených štátoch klesnú na najnižšiu úroveň, akú za ne platia vybrané bohaté krajiny, vrátane Nemecka či Švajčiarska. Farmaceutický priemysel na toto opatrenie reaguje pragmaticky, no s tvrdými následkami pre chorých.

Pacienti ako rukojemníci farmaceutických korporácií

Farmaceutické korporácie sú v snahe ochrániť svoje vysoké marže na kľúčovom americkom trhu pripravené radšej nové revolučné terapie v Európe vôbec neuviesť, prípadne ich príchod zámerne odložiť o celé roky. Prvé reálne dôsledky sa už objavujú. Spoločnosť Roche stiahla zo švajčiarskeho trhu úplne nový liek na rakovinu krvi Lunsumio. Aby sa vyhla oficiálnemu stanoveniu nižšej ceny, ktoré by spustilo dominový efekt v USA, poskytuje liečbu obmedzenému počtu švajčiarskych pacientov radšej úplne zadarmo.

Lekári v regióne potvrdzujú, že moderné infúzie prestali byť pre pacientov zo dňa na deň dostupné, pretože domáce poisťovne odmietli akceptovať prehnané americké finančné požiadavky a výrobca produkt radšej stiahol. Predstavitelia švajčiarskej vlády k situácii uviedli, že odmietajú zo svojho zdravotného poistenia dotovať umelé znižovanie cien liekov v Spojených štátoch.

Úpadok európskej vedeckej superveľmoci

Neochota Európy pristupovať na americké cenové podmienky urýchľuje jej stratu postavenia globálnej vedeckei elity. V roku 1990 sa polovica celosvetového súkromného farmaceutického výskumu realizovala na európskom kontinente, no v minulom roku tento podiel klesol na dvadsaťšesť percent. Kapitál a vývojové centrá sa masívne presúvajú do Spojených štátov a Číny.

Tlak na rozpočty už priamo zasahuje aj európsku ekonomiku. Nadnárodné koncerny ako Eli Lilly a Boehringer Ingelheim nedávno oznámili, že pre nemecké snahy o úspory v zdravotníctve radikálne obmedzujú svoje plánované miliardové investície v tejto krajine. Podobný trend zasiahol aj Švajčiarsko, kde spoločnosti Novartis či Pfizer rušia stovky pracovných miest a koncern Johnson & Johnson úplne odchádza zo švajčiarskej produkcie vakcín.

Rozpočty európskych zdravotných poisťovní sú pod bezprecedentným tlakom. Podľa európskych expertov na sociálne poistenie je predstava, že by európske štáty začali farmaceutickým gigantom vystavovať bianko šeky a bezodkladne pristupovať na ich cenové požiadavky, z dlhodobého hľadiska finančne úplne neudržateľná.