Pád nemeckého automobilového priemyslu nekončí. Volkswagen plánuje prepustiť až 100-tisíc ľudí a zatvoriť štyri fabriky

Éra nedotknuteľného nemeckého autopriemyslu sa otriasa v základoch. Dravá ázijská konkurencia pritlačila Volkswagen k múru a donútila ho k radikálnemu kroku, aký Európa desiatky rokov nezažila. V našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike si prečítate, prečo chce koncern vymazať z mapy celé fabriky a čo tento historický otras znamená pre budúcnosť európskych áut.

Európsky automobilový kráľ prechádza masívnou krízou. Nemecký koncern Volkswagen (VW) sa rozhodol radikálne zatiahnuť ručnú brzdu. V snahe odraziť bleskový nástup čínskej konkurencie a znížiť náklady plánuje zrušiť až 100 000 pracovných miest a definitívne zastaviť výrobu v štyroch nemeckých závodoch.

Škrty, aké svet desaťročia nevidel

Ak sa tieto plány naplnia, pôjde podľa denníka Financial Times o jedno z najväčších prepúšťaní v korporátnej histórii. Škrtanie sa dotkne každého šiesteho zamestnanca VW na svete (koncern celkovo zamestnáva okolo 625 000 ľudí).

Pre porovnanie, tento krok svojím rozsahom prekoná aj doteraz najväčšie historické reštrukturalizácie:

– General Motors v 90. rokoch (zrušených 74 000 miest)

– IBM v roku 1993 (zrušených 60 000 miest)

Pôvodný plán VW pritom počítal s prepustením 50 000 ľudí v Nemecku do roku 2030 a znížením výrobnej kapacity o pol milióna áut. Nový, drastickejší plán, o ktorom ako prvý informoval nemecký mesačník Manager Magazin, pridáva na zoznam ďalších 50 000 ohrozených pozícií.

Ktoré továrne sú v ohrození?

V prvej vlne úspor už koncern zatvoril menšiu fabriku v Drážďanoch a momentálne hľadá kupca pre závod v Osnabrücku (kde sa dokonca rokovalo s izraelským výrobcom obranného systému Iron Dome).

Nové plány však mieria oveľa vyššie. Výroba by mala úplne skončiť v štyroch kľúčových lokalitách: Emden (VW), Zwickau (VW), Hannover (VW), Neckarsulm (závod značky Audi).

Šéf koncernu Oliver Blume sa však úplnému zatváraniu bráni a hľadá „inteligentné“ alternatívy. Medzi ne patrí možnosť, že by nemecké fabriky začali vyrábať autá pre čínske značky, alebo by sa priestory odovzdali zbrojárskym firmám.

Prečo horí pôda pod nohami?

Dôvodov na paniku má nemecký gigant hneď niekoľko. Tým najväčším je dravá čínska konkurencia. Lacné a technologicky vyspelé elektromobily z Číny zaplavujú Európu – za prvých päť mesiacov tohto roka tvorili už takmer 10 % všetkých predaných nových áut v regióne.

„Riziková situácia nebola nikdy taká vysoká,“ vyhlásil Blume na výročnom stretnutí akcionárov.

Okrem Číny automobilke komplikujú život aj nové americké clá, napätie na Blízkom východe a slabnúci dopyt. Cieľom VW je ušetriť 6 miliárd eur ročne. Aby firma získala hotovosť, už predala svoju divíziu lodných motorov Everllence americkému fondu Bain za 7,4 miliardy eur a plánuje rozpredávať ďalší majetok.

Odbory zúria: „Zabránime tomu celou svojou silou!“

Vedenie VW zatiaľ odmieta situáciu oficiálne komentovať. Presné detaily plánu chce predložiť dozornej rade 9. júla.

Odborári a zástupcovia zamestnancov však už teraz bijú na poplach a plánujú tvrdý odpor. Súčasťou zmien má byť totiž aj reorganizácia, ktorá by obmedzila práva zamestnancov.

„Ak sa budú tieto plány presadzovať, postavíme sa proti nim celou svojou silou. Namiesto slepých, skratových reakcií by malo vedenie konečne začať robiť svoju prácu,“ vyhlásili spoločne šéfka zamestnaneckej rady Daniela Cavallo a lídri odborového zväzu IG Metall.

V minulosti sa nemeckým odborom takmer vždy podarilo tvrdé podmienky manažmentu zmierniť. Tentoraz je však tlak globálneho trhu taký silný, že Volkswagen čakajú najťažšie vyjednávania v jeho modernej histórii.

Kto ovládne budúcnosť? Nvidia na vrchole nového rebríčka

Umelá inteligencia (AI) kompletne prekresľuje mapu moderného biznisu. Prestížny denník The Wall Street Journal (WSJ) zverejnil svoj historicky prvý rebríček firiem, ktoré sú najlepšie pripravené na výzvy zajtrajška. Absolútnym víťazom je Nvidia, nekorunovaný kráľ čipov pre AI. Podľa očakávaní Nvidia, nekorunovaný kráľ čipov pre AI.

V prvej päťke ju dopĺňajú ďalší technologickí giganti: Alphabet (Google), Microsoft, Meta (Facebook) a Cisco Systems. Tieto spoločnosti valcujú konkurenciu najmä vďaka inováciám, finančnej sile a takzvanej „AI pripravenosti“ – teda tomu, ako dobre dokážu umelú inteligenciu pretaviť do svojich investícií, bežného chodu a práce s ľuďmi.

Ako sa merala „pripravenosť na budúcnosť“? Analytici z organizácie Bendable Labs nehádali z krištáľovej gule. Posvietili si na firmy z prestížneho indexu S&P 500 a preklepli ich pomocou 30 rôznych kritérií v šiestich kľúčových oblastiach:

– AI pripravenosť: Nakoľko firma reálne integruje umelú inteligenciu do svojich operácií.

– Celkové inovácie: Výdavky na výskum, vývoj a hodnotu nových patentov.

– Pripravenosť talentov: Ako úspešne firma hľadá a udržiava zamestnancov a či sú u nej ľudia – spokojní.

– Finančná kondícia: Celková stabilita a sila firemného rozpočtu.

– Odolnosť dodávateľského reťazca: Schopnosť ustáť geopolitické riziká, clá či medzinárodné konflikty.

– Firemná agilita: Ako rýchlo dokáže podnik reagovať na zmeny a ako zamestnanci vnímajú svoje vedenie.

Technológie vládnu svetom

Až tretinu z prvej stovky a 18 z top 25 miest obsadili technologické firmy (vrátane Alphabetu a Mety, ktoré oficiálne spadajú pod médiá a zábavu). Do prvej dvadsaťpäťky sa však prebojovali aj giganti z tradičnejších odvetví:

– Finanční dravci: Mastercard (7. miesto) a Visa (15. miesto)

– Farmaceutickí lídri: Johnson & Johnson (20. miesto) a Eli Lilly (22. miesto)

Ukázalo sa, že gigantické firmy majú v rebríčku navrch. Dáva to zmysel – akciový trh oceňuje spoločnosti podľa ich budúceho potenciálu. No obrovská trhová hodnota automaticky neznamená úspech vo všetkom.

Skvelým príkladom sú dvaja priami konkurenti Nvidie:

– AMD (Advanced Micro Devices): Skončilo na skvelom 16. mieste. Ich biznis s dátovými centrami zažíva obrovský rozmach a darí sa im v inováciách aj v pripravenosti na AI.

– Broadcom: Hoci profituje z dopytu po AI čipoch a je dvakrát väčší ako AMD, v rebríčku sa prepadol až na 110. miesto. Pohoreli totiž v pripravenosti talentov a odolnosti voči krízam, čo zatienilo ich dobré finančné výsledky.

Prečo Apple v AI „pohorel“?

Veľkým prekvapením rebríčka je Apple. Celkovo síce obsadil slušné 12. miesto, no v samotnej kategórii AI pripravenosti spadol až na 56. miesto – ďaleko za svojich úhlavných rivalov z technologickej špičky. Doplatil na slabé skóre v oblasti investícií do AI či strategických partnerstiev.

Znamená to, že Apple zaspal dobu? Nie nutne. Výrobca iPhonov je známy tým, že drží karty blízko pri tele a o svojich projektoch hovorí až vtedy, keď sú stopercentne hotové. Keďže analýza vychádzala z verejne dostupných dát a firemných vyhlásení, tajnostkárstvo Applu im v bodovaní jednoducho uškodilo. V iných oblastiach inovácií totiž Apple stále exceluje.

Generácia Z mení pravidlá hry

Analytici nezabudli ani na ľudský faktor a zamerali sa na to, ako firmy vychádzajú s Generáciou Z (ľuďmi narodenými od polovice 90. rokov do začiatku roku 2010). Tí dnes tvoria približne 30 % americkej pracovnej sily a čoskoro budú jej najsilnejšou zložkou. Výskumníci preto analyzovali profily na LinkedIne, aby zistili, ako rýchlo mladí z firiem odchádzajú, a sledovali aj ochotu zamestnávateľov ponúkať prácu z domu, ktorú mladá generácia priam vyžaduje.

V kategórii starostlivosti o talenty prekvapivo dominovali netechnologické firmy. Absolútnou jednotkou sa stala letecká spoločnosť Delta Air Lines. Tá síce v celkovom poradí kvôli slabším inováciám a financiám skončila až na 103. mieste, no v prístupe k zamestnancom ukázala všetkým chrbát.